Antibiotiká patria medzi najväčšie objavy modernej medicíny. Zachránili milióny životov, z bežných bakteriálnych infekcií urobili liečiteľné ochorenia a umožnili bezpečnejšie operácie, transplantácie či liečbu rakoviny.
Lenže ich účinnosť nie je samozrejmosť. Svet čoraz hlasnejšie upozorňuje na problém, ktorý sa nešíri tak viditeľne ako pandémia, no jeho následky môžu byť rovnako vážne, a to antimikrobiálna rezistencia.
Na rozdiel od mojich rovesníkov zdravo jem, cvičím, nepijem alkohol, ale mám vysoký cukor a cholesterol. Ako predísť demotivácii?
Video
Organizácia Project HOPE ju zaradila medzi šesť veľkých zdravotných tém, ktoré bude v roku 2026 pozorne sledovať.
Podľa nej ide o jednu z najnaliehavejších globálnych hrozieb, ktorá môže pri nečinnosti ohroziť samotné základy modernej medicíny.
Antimikrobiálna rezistencia znamená, že mikroorganizmy, napríklad baktérie, vírusy, huby alebo parazity, prestávajú reagovať na lieky, ktoré ich predtým dokázali zničiť alebo zastaviť. V prípade antibiotík sa najčastejšie hovorí o baktériách. Problém nie je v tom, že by sa človek stal „odolným“ voči antibiotikám. Odolnými sa stávajú baktérie.
Keď sa potom takouto baktériou nakazíme, liečba môže byť dlhšia, komplikovanejšia, drahšia a v najhorších prípadoch nemusí fungovať vôbec. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že rezistencia zvyšuje riziko šírenia chorôb, ťažkého priebehu, invalidity aj smrti.
Rozmery problému už dnes nie sú teoretické. WHO uvádza, že bakteriálna antimikrobiálna rezistencia bola v roku 2019 priamo zodpovedná za približne 1,27 milióna úmrtí a súvisela s 4,95 milióna úmrtí na celom svete.
Rovnaké čísla priniesla aj veľká analýza publikovaná v časopise The Lancet. Najväčšiu záťaž predstavovali najmä infekcie dolných dýchacích ciest, infekcie krvi a vnútrobrušné infekcie. Project HOPE vo svojom výhľade pre rok 2026 pripomína aj odhad, že bez rýchlej reakcie by sa AMR mohla do roku 2050 priblížiť ku karcinómom ako jednej z hlavných príčin úmrtí.
Dôležité je rozumieť aj rozdielu medzi baktériami a vírusmi. Baktérie sú živé jednobunkové organizmy a niektoré z nich môžu spôsobovať ochorenia, ktoré sa liečia antibiotikami. Vírusy fungujú inak a spôsobujú napríklad nádchu, chrípku či väčšinu bežných respiračných infekcií.
Antibiotiká na vírusy nezaberajú. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb upozorňuje, že antibiotiká nepomáhajú pri prechladnutí, chrípke, väčšine bolestí hrdla ani pri väčšine prípadov bronchitídy. To platí aj vtedy, keď je hlien hustý, žltý alebo zelený.
Čítajte viac Cukrovku ešte mať nemusíte. Telo vás môže varovať v čase, keď sa dá veľa zachrániť
Jedným z motorov rezistencie je nesprávne užívanie antibiotík. Patrí sem užívanie bez odporúčania lekára, tlak na predpis „pre istotu“, odkladanie zvyšných tabletiek na ďalšiu chorobu, predčasné ukončenie liečby alebo užívanie antibiotík pri vírusových infekciách. Európsky prieskum Eurobarometer ukázal, že približne 8 percent antibiotík bolo v EÚ užitých bez lekárskeho predpisu a veľká časť ľudí ich použila bez opodstatnenia, teda napríklad pri ochoreniach, pri ktorých antibiotiká nepomáhajú.
Odborné prehľady zároveň upozorňujú, že samoliečba antibiotikami je globálny problém, ktorý zvyšuje riziko rezistencie aj nežiaducich reakcií.
V Európe nejde o vzdialený problém z iných kontinentov. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb odhaduje, že infekcie spôsobené baktériami rezistentnými voči antimikrobiálnym liekom si v EÚ/EHP každoročne vyžiadajú viac ako 35-tisíc životov. ECDC tiež upozorňuje, že rast rezistentných infekcií ohrozuje zákroky, ktoré dnes považujeme za bežnú súčasť medicíny, napríklad operácie, intenzívnu starostlivosť, liečbu rakoviny alebo transplantácie.
OECD vo svojej správe uvádza, že v krajinách OECD je dnes približne jedna z piatich bakteriálnych infekcií rezistentná voči antibiotickej liečbe.
Čítajte viac Onkologická liečba mení aj sexuálny život. Až 88 % mužov po liečbe rakoviny bojuje s týmto intímnym problémom Zodpovedné užívanie antibiotík preto nie je moralizovanie, ale praktická ochrana. Antibiotiká treba užívať len vtedy, keď sú naozaj potrebné a predpísané zdravotníkom. Pacient by nemal meniť dávkovanie, skracovať liečbu podľa pocitu ani ponúkať zvyšné lieky niekomu inému.
Rovnako dôležité je predchádzať infekciám: očkovaním, umývaním rúk, bezpečnou prípravou potravín, zostávaním doma pri akútnom ochorení a rozumným prístupom k liekom u ľudí aj zvierat. CDC pripomína, že antibiotiká môžu zachraňovať životy, ale pri zbytočnom užívaní prinášajú aj vedľajšie účinky a podporujú vznik rezistencie.
Riešenie však neleží iba na pleciach pacienta. WHO vo svojej globálnej správe o surveillance antibiotickej rezistencie z roku 2025 zdôrazňuje potrebu lepšieho sledovania dát, rýchlejšej diagnostiky, dostupnosti účinných liekov a podpory krajín pri budovaní národných systémov dohľadu. Project HOPE hovorí o prístupe One Health, ktorý spája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia.
Dáva to zmysel. Antibiotiká sa nepoužívajú len v humánnej medicíne, ale aj vo veterinárnej oblasti a poľnohospodárstve, pričom rezistentné baktérie nepoznajú hranice.
Najväčším rizikom antibiotickej rezistencie je jej tichosť. Človek si ju nemusí všimnúť, kým nepríde infekcia, ktorá sa zrazu nelieči tak ľahko ako kedysi. Práve preto sa o nej bude v roku 2026 hovoriť čoraz viac. Nejde o dôvod na paniku, ale o dôvod brať antibiotiká vážne.
Keď ich používame správne, chránime nielen seba, ale aj ľudí, ktorí ich budú potrebovať zajtra, teda deti, seniorov, onkologických pacientov, ľudí po operáciách či tých, ktorým obyčajná infekcia môže skomplikovať život.