Extrémne horúčavy patria medzi najnebezpečnejšie prírodné javy z pohľadu verejného zdravia. Každoročne spôsobujú tisíce úmrtí a počet obetí v dôsledku meniacej sa klímy rastie. Tragédie z Európy, Kanady či púte do Mekky ukazujú, že vysoké teploty nemožno podceňovať.
Leto je pre mnohých symbolom dovoleniek, slnka a oddychu. Každoročne však extrémne vysoké teploty pripravia o život desaťtisíce ľudí po celom svete. Horúčavy pritom nezabíjajú len seniorov či chronicky chorých. Tragédie postihujú aj mladých športovcov, deti ponechané v autách alebo úplne zdravých ľudí, ktorí podcenili pobyt na slnku.
Klimatické zmeny robia vlny horúčav častejšími, intenzívnejšími a dlhšími. Preto je dôležité vedieť, čo sa pri prehriatí deje v organizme a prečo môže byť niekedy otázkou života a smrti niekoľko desiatok minút. Poďme sa pozrieť na to, aké boli najhoršie vlny horúčav na svete a najmä, aké boli ich dôsledky.
Európska vlna horúčav v roku 2003 patrila k najväčším zdravotným katastrofám
Jednou z najtragickejších udalostí novodobej histórie bola vlna horúčav v Európe počas leta 2003.
Niekoľko týždňov trvajúce extrémne teploty si podľa odhadov vyžiadali viac ako 70-tisíc nadmerných úmrtí. Najviac postihnuté boli Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko.
Veľká časť obetí boli osamelí seniori, ktorí bývali bez klimatizácie a nedokázali dostatočne prijímať tekutiny. Mnohí zomreli na následky úpalu, dehydratácie alebo zhoršenia srdcovocievnych ochorení.
Horúčavy v Kanade šokovali vedcov
V roku 2021 zasiahla západ Kanady a severozápad USA takzvaná tepelná kupola. Teploty v niektorých oblastiach prekročili 49 °C.
V kanadskej provincii Britská Kolumbia zomrelo počas niekoľkých dní viac ako 600 ľudí nad očakávaný počet. Išlo o jednu z najhorších klimatických katastrof v dejinách krajiny. Lekári upozorňovali, že mnohí ľudia zomreli vo vlastných domovoch bez klimatizácie, pričom organizmus už nedokázal odvádzať nadbytočné teplo.
Púť do Mekky patrí medzi najrizikovejšie udalosti
Každoročne absolvujú moslimovia púť hadždž do Saudskej Arábie, kde teploty často presahujú 45 °C. Počas niektorých rokov zomreli stovky až tisíce pútnikov. V roku 2024 hlásili úrady viac ako 1 300 úmrtí, pričom významnú časť tvorili prípady úpalu a komplikácií spôsobených extrémnym teplom. Kombinácia vysokých teplôt, fyzickej námahy, veľkého množstva ľudí a obmedzeného prístupu k tekutinám vytvára mimoriadne rizikové podmienky.
Smrť športovcov počas tréningu
Extrémne teplo môže byť nebezpečné aj pre mladých a fyzicky zdatných ľudí. Najmä v USA sa opakovane objavili prípady študentov a hráčov amerického futbalu, ktorí počas letných tréningov skolabovali na následky námahového úpalu. Pri intenzívnom cvičení totiž telo vytvára veľké množstvo vlastného tepla. Ak sa zároveň nachádza v horúcom prostredí, mechanizmy ochladzovania prestanú stačiť. Bez okamžitej liečby môže telesná teplota prekročiť 40 °C, čo vedie k poškodeniu mozgu, pečene, obličiek aj srdca.
Tragédie detí ponechaných v aute
Každé leto médiá informujú o prípadoch detí, ktoré zostali zamknuté v zaparkovanom automobile.
Aj keď vonkajšia teplota dosahuje iba 25 až 30 °C, vo vnútri auta môže počas niekoľkých minút stúpnuť nad 50 °C. Detský organizmus sa prehrieva výrazne rýchlejšie než organizmus dospelého. Preto môže dôjsť ku kolapsu alebo úmrtiu už po krátkom čase. Odborníci zdôrazňujú, že dieťa by nemalo zostať v aute ani na niekoľko minút.
Čo sa deje pri úpale?
Úpal predstavuje najťažšiu formu prehriatia organizmu. Dochádza pri ňom k zlyhaniu termoregulácie a telesná teplota často presahuje 40 °C. Následne môže dôjsť k poškodeniu mozgu, opuchu mozgu, poruchám vedomia, kŕčom, zlyhaniu obličiek, poškodeniu pečene, poruchám zrážania krvi, ba až zlyhaniu srdca. Úpal je život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžitú zdravotnú pomoc.
Hoci medzi najohrozenejšie skupiny patria seniori, malé deti, tehotné ženy, ľudia so srdcovocievnymi ochoreniami a pacienti s cukrovkou, vážne komplikácie sa môžu objaviť aj u zdravých dospelých.
Vyššie riziko majú už spomínaní športovci, stavební pracovníci, hasiči, pracovníci v poľnohospodárstve a ľudia pracujúci vo výrobných halách.
Prvé príznaky prehriatia môžu byť nenápadné. Patria medzi ne silný smäd, bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, zrýchlený pulz, únava a svalové kŕče. Ak sa pridajú zmätenosť, porucha vedomia, horúca suchá koža alebo telesná teplota nad 40 °C, ide o urgentný stav.
Ako sa chrániť?
Najúčinnejšou prevenciou je:
– pravidelne piť vodu aj bez pocitu smädu
– vyhýbať sa pobytu na priamom slnku medzi 11. a 16. hodinou
– nosiť ľahké svetlé oblečenie
– chladiť organizmus sprchou alebo mokrými uterákmi
– obmedziť intenzívnu fyzickú aktivitu počas horúčav
– nikdy nenechávať deti ani zvieratá v aute
Osobitnú pozornosť treba venovať seniorom, ktorí často nepociťujú smäd tak intenzívne ako mladší ľudia.
Hlasovanie ukončené
{{ poll.title }}
{{ poll.image_description }} (Zdroj: {{ poll.image_resource }})
Zdroj: {{ question.image_resource }}
{{ question.text }}
{{ question.text }}
Zdroj: {{ question.image_resource }}
{{ poll.title }}
{{ question.text }}
Zdroj: {{ question.image_resource }}
{{ poll.rating_worst}}
{{ poll.rating_best}}
{{ poll.rating_best}}
{{ poll.rating_worst}}
{{ answer.text }}
{{ answer.text }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ question.text }}
Zdroj: {{ question.image_resource }}
Priemerné hodnotenie: {{ question.rating }}
Vaše hodnotenie: {{ question.user_rating }}
{{ question.text }}
Zdroj: {{ question.image_resource }}
{{ poll.rating_worst}}
{{ poll.rating_best}}
{{ poll.rating_best}}
{{ poll.rating_worst}}
Priemerné hodnotenie: {{ question.rating }}
Vaše hodnotenie: {{ question.user_rating }}
Hlasovalo: {{questions[0].votes}}
{{ poll.title }}
{{ poll.image_description }} (Zdroj: {{ poll.image_resource }})
{{ qIndex+1 }}/{{ questions.length }}
Zdroj: {{ question.image_resource }}
{{ question.text }}
Môžete označiť viacero odpovedí.
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
{{ profiles[profileEvalueated.index].image_description }} (Zdroj: {{ profiles[profileEvalueated.index].image_resource }})
×