Európa v posledných týždňoch zažila sériu horúčav, ktoré posunuli teploty na úroveň, akú kontinent v tomto období bežne nepozná. Vedci z medzinárodného tímu klimatológov World Weather Attribution zverejnili analýzu, ktorá ukázala jasný trend, spaľovanie fosílnych palív výrazne zosilnelo vplyv vĺn horúčav už v priebehu niekoľkých desaťročí.
Teploty vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku aj v južnom Anglicku vystúpili o 5 až 12 °C nad bežný sezónny priemer. Tento skok nespôsobil náhodný výkyv počasia. Vedci opísali stabilný tlakový systém, ktorý pritiahol horúci vzduch zo severnej Afriky a udržal ho nad Európou dlhší čas. Jasná obloha a silné slnko potom celý efekt ešte zosilnili.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Výskumníci upozornili, že ide o extrém, ktorý už dnes patrí medzi najnebezpečnejšie klimatické javy. Horúčavy nezasiahli iba komfort ľudí, ale aj zdravotníctvo, dopravu a energetiku.
Štúdia ukázala, že Európa už zažila extrémne následky horúčav aj v nedávnej minulosti. V lete 2022 zomrelo v dôsledku tepla viac ako 60 000 ľudí. O rok neskôr, aj pri miernejších teplotách, evidovali približne 47 000 úmrtí spojených s horúčavami. V roku 2025 len 12 európskych miest zaznamenalo približne 2 300 obetí počas jednej vlny horúčav. Vedci preto upozornili, že nejde o izolované incidenty, ale o opakujúci sa trend, ktorý zosilnieva.
Zdroj: Piyaset / Shutterstock.com
Horúčavy sa znepokojivo premietajú aj do každodenného života
Horúčavy zasiahli aj bežný život. Spotreba klimatizácií vystúpila na najvyššiu úroveň za posledné štyri desaťročia. Riziko požiarov v Španielsku a Francúzsku vzrástlo a suché pôdy stratili vlhkosť na historické minimá. Zdravotnícke linky zaznamenali až 20-percentný nárast zásahov. Vo Francúzsku situácia priniesla konkrétne následky, uzavreté školy, zrušené verejné podujatia a výpadky dopravy. Horúčavy deformovali železničné koľaje a narušili elektrické vedenia. V niektorých nemocniciach obmedzili bežnú prevádzku a ponechali len urgentné prípady.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
„Vlny horúčav spôsobujú viac úmrtí než všetky ostatné prírodné katastrofy v Európe dokopy,“ stojí v jednej z analýz.
Druhá časť výskumu sa zamerala na mestá. V približne 45 % európskych urbanizovaných oblastí prekonali rekordy v tzv. WBGT indexe, ktorý meria kombináciu teploty, vlhkosti a slnečného žiarenia. Tento ukazovateľ lepšie opisuje skutočný tepelný stres ľudského tela.
Vedci upozornili, že mestá čelia ešte silnejšiemu efektu než vidiek. Betón, asfalt a nedostatok zelene vytvárajú tzv. mestský tepelný ostrov, ktorý zvyšuje teplotu a zhoršuje nočné ochladenie. Práve noc pritom hrá kľúčovú úlohu pri regenerácii ľudského organizmu.
Štúdia zároveň ukázala, že horúčavy sa menia rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Maximálne denné teploty rastú približne trojnásobne rýchlejšie než globálny priemer. Nočné teploty sa zvyšujú približne dvojnásobným tempom. Výskumný tím upozornil aj na historické porovnanie. Podľa analýz by podobná vlna horúčav bola v roku 1976 približne o 3,5 °C chladnejšia počas dňa a o 2,4 °C v noci. V roku 2003 by rozdiel dosiahol približne 1 až 2 °C.
Zaujímavé zostáva aj to, že samotné cirkulačné vzorce atmosféry sa úplne nezmenili. Južné prúdenie vzduchu, ktoré prináša horúci vzduch zo severnej Afriky, fungovalo aj v minulosti. Rozdiel však vznikol v základnej teplote planéty, ktorá už stúpla.
„Rovnaké počasie dnes vytvára výrazne vyššie teploty než v polovici 20. storočia, pretože základná klíma sa už posunula,“ uviedla analýza.
Zdroj: Unsplash (Jon Tyson)
Teploty vytvárajú tlak, ktorý môže viaceré sféry života ešte zhoršiť
Výskumníci zároveň upozornili na ďalší problém, kombináciu tepla a vlhkosti. Táto zmes dokáže výrazne znížiť schopnosť ľudského tela ochladzovať sa potením. Preto použili aj index WBGT, ktorý lepšie zachytí reálne podmienky pre človeka v tieni aj v uzavretých priestoroch.
Záver analýzy sa zameral na budúcnosť. Vedci zdôraznili, že pri približne 1,4 °C globálneho oteplenia už Európa naráža na limity svojej adaptácie. Mestá, nemocnice aj energetika sa dostávajú pod tlak, ktorý sa pri ďalšom raste teplôt môže ešte zhoršiť.
Výsledky preto skôr naznačili, že Európa vstúpila do obdobia, kde sa extrémne horúčavy stávajú bežnejšou súčasťou leta, nie výnimočnou udalosťou. Ako presne sa tento trend vyvinie, ukážu až ďalšie sezóny a nové dáta.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku