Archeológovia objavili v Nemecku osadu starú viac než 2 500 rokov. Tá leží od budúcou hasičskou stanicou a dôkazy ukazujú, že to mohla byť dávna farma.
Stavba novej hasičskej stanice v nemeckej obci Hüllhorst priniesla prekvapivý archeologický objav. Ešte pred začiatkom stavebných prác preskúmal lokalitu tím archeológov z organizácie LWL (Landschaftsverband Westfalen-Lippe). Pod povrchom sa objavili pozostatky osady, ktorá vznikla pred viac než 2 500 rokmi, teda v období predrímskej doby železnej.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Pre región ide o pomerne nečakaný nález. V celom východnom Vestfálsku totiž archeológovia doteraz poznali len dve lokality s domami z tohto obdobia,v mestách Werther a Minden.
Osada z obdobia pred Rímskou ríšou je pre Vestfálsko vzácny nález
Obec Hüllhorst plánuje výstavbu novej hasičskej stanice na ulici Lohagenweg. Lokalita leží na okraji prameňa Wöhrsiek, ktorý dodnes privádza vodu do krajiny. Práve prítomnosť vody vytvárala už v praveku ideálne podmienky pre osídlenie.
Zdroj: AI, Vosveteit.sk
Archeológovia preto najskôr odstránili vrchnú vrstvu pôdy v niekoľkých úzkych pásoch a preskúmali podložie. Po krátkom čase sa objavili prvé stopy dávneho osídlenia.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Na svetlejšom podklade sa objavili tmavé škvrny rôznych tvarov. Pre archeológov ide o známu stopu minulosti. Takéto zafarbenie vznikne napríklad tam, kde ľudia kedysi vykopali jamy na zásoby alebo odpad.
Zaujímavejšie však boli malé kruhové škvrny, ktoré ukazujú polohu starých drevených stĺpov.
Archeológovia dokážu podľa takýchto stôp rekonštruovať celé stavby a mechanizmus je pomerne jednoduchý. Keď drevený kôl zapustený do zeme po stáročiach zhnije, vzniknutý priestor sa zaplní okolitou zeminou premiešanou s organickým materiálom. Táto výplň má tmavšiu farbu než pôvodné podložie, napríklad piesok alebo íl. Archeológovia tak na profile pôdy vidia tmavé kruhy na svetlom podklade, ktoré presne označujú miesto niekdajších stĺpov.
Archeológovia identifikovali špecifický tvar longhousu
Postupné odkrytie pôdnych stôp umožnilo výskumníkom rekonštruovať pôdorys niekoľkých budov. Na lokalite sa objavili dve menšie stavby a jedna väčšia konštrukcia, ktorá pravdepodobne slúžila ako obytný dom.
„Objavili sme okrem dvoch menších stavieb aj pozostatky veľkého obytného domu,“ uviedol vedúci výskumu, Hisham Nabo: „Budova stála tak, aby jej úzka strana smerovala proti hlavnému vetru.“
Dom vznikol v osi severovýchod-juhozápad, čo znižovalo tlak vetra na steny stavby.
Archeológovia zároveň predpokladajú, že išlo o typický longhouse, teda dlhý dom, ktorý bol pre túto dobu charakteristický. Takéto stavby bývali rozdelené na dve časti. V jednej časti bývali ľudia, zatiaľ čo druhá časť slúžila ako stajňa pre dobytok.
Tento systém mal aj praktický dôvod. Prítomnosť zvierat pomáhala v zime udržiavať teplo v obytnej časti domu.
Ak by archeológovia v jednej časti pôdorysu našli vyššiu koncentráciu fosfátov, mohlo by to potvrdiť, že sa tam kedysi nachádzali zvieratá. Takéto chemické stopy často zostávajú v pôde po stáročia.
Vek osady vedci odhadli z objavenej keramiky
Samotné stopy po stavbách nestačia na presné datovanie. Archeológovia preto preskúmali aj výplň jám v okolí domov.
Práve tam sa našli fragmenty keramiky. Medzi nálezmi sa objavili napríklad časti hrnčekov s uškom, tzv. terríny alebo kusy hrubostenných hrncov s typickým prstovým zdobením.
Takýto typ keramiky patrí do raného obdobia predrímskej doby železnej, približne medzi 800 až 600 rokmi pred naším letopočtom.
„Pre archeológiu ide o skutočný šťastný objav,“ vysvetlil Sebastian Düvel z LWL-Archeológie pre Vestfálsko: „Doteraz sme v tomto regióne poznali pôdorysy domov z tohto obdobia len z Wertheru a Mindenu.“
Zdroj: LWL-AfW / S. Düvel
Kúsky dreveného uhlia pomohli upevniť vek osady
Archeológovia plánujú určiť presnejší vek stavieb pomocou rádiokarbónovej metódy C14. Tú aplikujú na malé kúsky dreveného uhlia, ktoré sa našli v jamách po drevených stĺpoch.
Táto metóda však neukazuje presný dátum stavby domu. Určuje totiž moment, keď strom použitý na konštrukciu prestal rásť, teda keď ho ľudia vyrúbali.
Ak by stavitelia použili staršie drevo, výsledný dátum by mohol byť o niečo starší než samotná osada. Práve preto archeológovia kombinujú rádiokarbónovú analýzu s typológiou keramiky a ďalších nálezov.
Nové nálezisko tak poskytlo zaujímavý pohľad do minulosti regiónu. Pre vedcov ide o ďalší zdroj informácií o tom, ako vyzeral každodenný život ľudí v severnom Nemecku počas doby železnej.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku