Menej mäsa, viac rastlinných potravín a malé množstvo jednej konkrétnej aminokyseliny. Práve takáto kombinácia podľa novej vedeckej štúdie priniesla myšiam dlhší život v dobrom zdraví, nižšie množstvo telesného tuku aj menšie riziko krehkosti organizmu. Vedci zároveň analyzovali stravovanie viac ako 200-tisíc ľudí a objavili podobný trend. Ľudia, ktorí prijímali menej živočíšnych bielkovín, častejšie dosiahli lepšie metabolické zdravie a trpeli obezitou či cukrovkou 2. typu menej často.
Výskumníci z Univerzity Južnej Kalifornie (USC), Torontskej univerzity a Harvardskej univerzity spojili experiment na zvieratách s analýzou rozsiahlych údajov o ľudskej výžive. Výsledky publikovali v prestížnom časopise Cell Metabolism.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Vedci sa nezamerali iba na množstvo bielkovín, no väčšiu pozornosť venovali ich zloženiu. Hlavnú úlohu zohrala aminokyselina metionín, ktorú nájdeš najmä vo vajciach, mäse a mliečnych výrobkoch. Organizmus ju potrebuje, no podľa autorov výskumu zohralo veľkú úlohu práve správne množstvo.
Vedúci výskumu Valter Longo sa tejto téme venoval už dlhé roky. Inšpiroval sa tradičnou stredomorskou stravou, ktorá pomohla obyvateľom niektorých oblastí južnej Európy dosiahnuť vysoký vek. Zároveň si však všimol, že aj títo ľudia vo vyššom veku často zápasili s krehkosťou organizmu.
Zdroj: Unsplash (Odiseo Castrejon)
Čo obsahuje „Dlhovekostná diéta“?
Preto vytvoril upravenú verziu takzvanej dlhovekostnej diéty. Tá stavila najmä na rastlinné potraviny, doplnila ryby a obsahovala nižší podiel bielkovín. Vedci k nej pridali malé množstvo metionínu, aby organizmus netrpel jeho nedostatkom. Následne rozdelili staršie myši do štyroch skupín. Jedna prijímala bežnú stravu, druhá západný jedálniček s vysokým obsahom cukru a tukov, tretia ketogénnu diétu s nízkym obsahom sacharidov a posledná novú dlhovekostnú diétu.
Tieto nové funkcie v Samsung telefónoch ti pomôžu ochrániť súkromie. Cudzí človek vedľa teba už len tak neuvidí, čo robíš na mobile
Práve posledná skupina dosiahla najlepšie výsledky. Myši žili dlhšie v dobrom zdravotnom stave, stratili časť telesného tuku a vykázali nižšiu mieru krehkosti. Zároveň si zachovali svalovú hmotu.
„Očakávali sme rozdiely medzi jednotlivými diétami, no najviac nás prekvapilo, že úprava jedinej aminokyseliny, metionínu, vyvolala také výrazné metabolické zmeny,“ vysvetlila autorka štúdie, Maura Fanti.
Vedci zároveň sledovali viacero biologických ukazovateľov. U myší na novej diéte namerali vyššie hladiny hormónov, ktoré súviseli s metabolizmom a procesmi starnutia. Medzi nimi sa objavil aj hormón GLP-1, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi a stal sa základom viacerých moderných liekov na cukrovku či chudnutie.
Autori však upozornili, že výsledky z myší nemožno automaticky preniesť na človeka. Ľudský organizmus funguje zložitejšie a klinické skúšky ešte len prídu.
Zaujímavé poznatky priniesla aj analýza údajov od viac ako 200-tisíc ľudí. Vedci porovnali ich stravovanie so zdravotným stavom. Ukázalo sa, že účastníci s najvyšším príjmom živočíšnych bielkovín častejšie trpeli obezitou a cukrovkou 2. typu. Riziko cukrovky dosiahlo približne dvojnásobok oproti ľuďom, ktorí prijímali len malé množstvo živočíšnych potravín alebo sa im úplne vyhli.
Prekvapenie priniesol ešte jeden detail. Skupina s vyšším príjmom mäsa prijímala menej kalórií a celkovo dodržiavala zdravší jedálniček. Napriek tomu nedosiahla lepšie výsledky. Valter Longo, preto upozornil, že samotné počítanie kalórií nemusí rozhodnúť o úspechu
„Tieto výsledky spochybnili predstavu, že na chudnutie stačí iba obmedziť kalórie. Naznačili tiež, že musíme lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré za tým stoja,“ povedal.
Vedci zároveň objavili veľmi dôležitú hranicu. Príliš nízky príjem metionínu organizmu neprospel. Myši začali vykazovať známky krehkosti, naopak, príliš vysoký príjem výhody celej diéty prakticky zrušil. Zdá sa teda, že rozhodla správna rovnováha.
Práve tento poznatok môže vysvetliť, prečo nestačí sledovať iba celkové množstvo bielkovín. Oveľa väčšiu úlohu môže zohrávať ich konkrétne zloženie.
„Naše výsledky naznačili, že celkové množstvo bielkovín môže zohrávať menšiu úlohu než príjem konkrétnych aminokyselín,“ dodal Longo.
Zdroj: auenleben z Pixabay.com
Pripravujú sa aj výskumy stravovania na ľuďoch
Výskumníci teraz pripravili ďalší krok. Chcú spustiť kontrolovanú klinickú štúdiu na ľuďoch, ktorá preverí, či sa podobné účinky objavia aj mimo laboratória. Až takýto výskum ukáže, či nová forma stravovania skutočne prinesie rovnaké výhody aj ľudskému organizmu.
Výsledky preto zatiaľ neznamenajú, že by si mal okamžite vyradiť mäso alebo začať užívať doplnky s metionínom. Štúdia skôr naznačila, že správne nastavenie jedálnička môže ovplyvniť zdravie viac, než sa doteraz predpokladalo. Odpoveď na otázku, ako veľký význam bude mať tento prístup pre bežných ľudí, prinesú až budúce klinické skúšky.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku