Každé leto pribúdajú správy o tragických úmrtiach pri jazerách, priehradách či štrkoviskách. Mnohí si pritom myslia, že k utopeniu dochádza najmä preto, že človek nevie plávať. V skutočnosti ide len o jednu z viacerých príčin. Odborníci upozorňujú, že veľká časť tragédií sa stáva skúseným plavcom, ktorí podcenia zdravotný stav, podmienky vo vode alebo precenia svoje sily.

Utopenie je pritom často veľmi tiché. Na rozdiel od filmových scén človek zvyčajne nekričí ani nemáva rukami. Väčšinu energie totiž využíva na to, aby sa nadýchol a udržal hlavu nad hladinou. Keďže aktuálne máme na Slovensku takmer každý deň správu o tom, že sa niekto niekde utopil, pozrime sa na to, aké sú najčastejšie príčiny týchto tragédií.

Precenenie vlastných síl

Mnohí ľudia sa rozhodnú preplávať jazero alebo sa vzdialia desiatky metrov od brehu bez toho, aby si uvedomili, že návrat býva náročnejší. Únava sa môže dostaviť oveľa skôr, než očakávajú. K riziku prispievajú dlhé plávanie bez prestávky, vysoká teplota vzduchu, dehydratácia, silný protivietor a vlny. Ak sa človek dostane do stavu úplného vyčerpania, môže prestať efektívne plávať a začať sa topiť.

Studená voda môže spôsobiť šok

Ani počas horúceho leta nebýva voda v hlbších jazerách taká teplá, ako sa zdá. Pri náhlom ponorení do studenej vody môže vzniknúť takzvaný chladový šok. Organizmus reaguje prudkým nádychom, zrýchleným dýchaním, zrýchlením srdcovej činnosti a zvýšením krvného tlaku. Ak človek skočí do vody nepripravený, môže sa nechtiac nadýchnuť vody ešte predtým, ako začne plávať. Najvyššie riziko majú osoby, ktoré sa idú kúpať bez postupného ochladenia organizmu.

Kŕče nebývajú hlavnou príčinou

Rozšíreným mýtom je, že väčšina ľudí sa utopí pre svalový kŕč. V skutočnosti sú kŕče oveľa menej častou príčinou, než sa predpokladá. Ak sa objavia, zvyčajne súvisia s únavou, dehydratáciou, nedostatkom minerálov či intenzívnou námahou. Skúsený plavec dokáže vo väčšine prípadov reagovať zmenou štýlu plávania alebo pokojnejším pohybom smerom k brehu.

Náhle zdravotné príhody

Niektoré utopenia sú dôsledkom akútneho zdravotného problému. Môže ísť napríklad o infarkt myokardu, poruchu srdcového rytmu, mozgovú príhodu, epileptický záchvat alebo náhle bezvedomie. Riziko je vyššie u starších ľudí, ale podobné situácie sa môžu vyskytnúť aj u mladších osôb s doposiaľ nediagnostikovaným ochorením.

Alkohol patrí medzi najväčšie rizikové faktory

Alkohol výrazne zvyšuje pravdepodobnosť utopenia. Zhoršuje totiž koordináciu pohybov, úsudok, reakčný čas, schopnosť odhadnúť vzdialenosť a v neposlednom rade schopnosť udržať telesnú teplotu. Navyše zvyšuje sklon riskovať. Práve kombinácia alkoholu a plávania patrí medzi najčastejšie okolnosti smrteľných nehôd na prírodných kúpaliskách.

Panika môže byť nebezpečnejšia než únava

Ak sa človek začne topiť, často podľahne panike, dôsledkom ktorej nastupuje zrýchlené dýchanie, nekoordinované pohyby, rýchlejšie vyčerpanie a väčšie vdýchnutie vody. Práve panika môže z malej komplikácie urobiť život ohrozujúcu situáciu.

Nebezpečné sú aj skoky do neznámej vody

Každoročne dochádza k vážnym poraneniam chrbtice po skokoch do jazier. Pod hladinou sa môžu nachádzať kamene, betónové bloky, pne, konáre a aj plytčina. Poranenie krčnej chrbtice môže viesť k okamžitej strate pohyblivosti a následnému utopeniu.

Čo sa deje pri samotnom utopení?

Po vdýchnutí vody dochádza k podráždeniu dýchacích ciest.

Následne:

– človek nedokáže prijímať dostatok kyslíka

– hladina kyslíka v krvi prudko klesá

– mozog začína trpieť nedostatkom kyslíka

– nastáva bezvedomie

– bez rýchlej pomoci dochádza k zástave srdca

Poškodenie mozgu môže vzniknúť už po niekoľkých minútach bez dostatočného prísunu kyslíka.

Ako riziko výrazne znížiť?

Odborníci odporúčajú niekoľko jednoduchých zásad.

Nikdy neplávajte pod vplyvom alkoholu alebo drog, osamote na odľahlých miestach a ďaleko od brehu, ak si nie ste istí svojou kondíciou.

Pred vstupom do vody ochlaďte organizmus postupne, nechoďte plávať bezprostredne po extrémnej fyzickej námahe a rešpektujte svoje zdravotné obmedzenia. Ak sa počas plávania objaví únava, závrat alebo bolesť na hrudi, okamžite sa snažte dostať na breh alebo privolať pomoc.

Hlasovanie ukončené

{{ poll.title }}

{{ poll.image_description }} (Zdroj: {{ poll.image_resource }})

Zdroj: {{ question.image_resource }}

{{ question.text }}

{{ question.text }}

Zdroj: {{ question.image_resource }}

{{ poll.title }}

{{ question.text }}

Zdroj: {{ question.image_resource }}

{{ poll.rating_worst}}

{{ poll.rating_best}}

{{ poll.rating_best}}

{{ poll.rating_worst}}

{{ answer.text }}

{{ answer.text }}

{{ poll.title }}

{{ poll.thanks }}

{{ question.text }}

Zdroj: {{ question.image_resource }}

Priemerné hodnotenie: {{ question.rating }}

Vaše hodnotenie: {{ question.user_rating }}

{{ question.text }}

Zdroj: {{ question.image_resource }}

{{ poll.rating_worst}}

{{ poll.rating_best}}

{{ poll.rating_best}}

{{ poll.rating_worst}}

Priemerné hodnotenie: {{ question.rating }}

Vaše hodnotenie: {{ question.user_rating }}

Hlasovalo: {{questions[0].votes}}

{{ poll.title }}

{{ poll.image_description }} (Zdroj: {{ poll.image_resource }})

{{ qIndex+1 }}/{{ questions.length }}


 

Zdroj: {{ question.image_resource }}

{{ question.text }}

Môžete označiť viacero odpovedí.

{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}

Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%

{{ profiles[profileEvalueated.index].image_description }} (Zdroj: {{ profiles[profileEvalueated.index].image_resource }})

×