Čo bude s najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku? Štát síce už roky hovorí o záchrane Gabčíkova, no po sérii odkladov a zrušených tendrov sa problém začína ozývať priamo v prevádzke. Vážny technický problém sa naposledy ukázal v júni, keď hrozilo, že šesť z ôsmich turbín, ktoré sú podľa envirorezortu už 10 rokov po životnosti, nebude do konca roka vyrábať elektrinu.
Taraba o rokovaniach s Maďarskom o Gabčíkove: Sme vo fáze, kedy sa dohodneme, či sme sa dohodli alebo nedohodli
Video
Výbor o Gabčíkove ani o Šuranoch nerokoval. Maďarsko bude dostavať elektrinu zadarmo, tvrdí opozícia. Klamstvá, reaguje minister životného prostredia Tomáš Taraba. Čítajte viac / Zdroj: Pravda
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) opäť upozornil, že zastaralá technológia elektrárne potrebuje opravu. Pripomenul tiež, že problém trvá už od 90. rokov minulého storočia, od kedy sa štátu nepodarilo začať s jej modernizáciou. „Nastal veľký skrat a všetky medzinárodné firmy, ktoré sa na túto technológiu špecializujú, povedali, že nemajú čas, aby prišli na pomoc,“ skonštatoval šéf enevirorezortu.
Poruchu preto podľa Tarabu museli odstraňovať samotní zamestnanci Vodného diela Gabčíkovo. Tí mali podľa ministra v priebehu približne troch týždňov nájsť riešenie, vďaka ktorému sa podarilo zachovať výrobu na väčšine zariadení. Taraba preto poruchu označil za ďalší dôkaz, že bez modernizácie Gabčíkova je ohrozený pre Slovensko strategický zdroj na výrobu elektriny.
Čítajte viac Horúčavy zatvoria Slovákov do skleníkov. Chladný byt sa stáva drahým luxusom
Jeden a pol jadrového bloku
Dáta jasne ukazujú, že slovenský energetický mix je dlhodobo postavený na jadre. V roku 2025 sa u nás vyrobilo takmer 30 terawatthodín (TWh) elektriny – vyše 67 percent z tohto objemu vyprodukovali práve jadrové elektrárne.
Čo sa týka vody, tá rovnako stabilne patrí k významným zdrojom výroby elektriny. V minulom roku vyprodukovali desiatky slovenských vodných elektrární komoditu v objeme asi 3,2 TWh (teda vyše 10 percent celkovej produkcie). Platí pritom, že len Gabčíkovo vyrobí asi 2,2 TWh elektriny.
Význam Gabčíkova vidno aj pri porovnaní so spomínaným jadrom. Samotná vodná elektráreň má inštalovaný výkon 720 megawattov, kým jeden nový blok Mochoviec má dnes 471 megawattov s plánom zvýšenia nad 500 megawattov. Na papieri sa tak Gabčíkovo výkonovo blíži k približne jednému a pol mochoveckého bloku a predstavuje asi tri štvrtiny výkonu dvoch nových blokov Mochovce 3 a 4 dokopy. Rozdiel je v tom, že jadro vyrába stabilne počas roka, zatiaľ čo výroba Gabčíkova závisí od prietokov Dunaja.
Ak by sa podarilo elektráreň zmodernizovať, podľa odborníkov by mohol byť v hre zdroj, ktorý má na slovenské pomery výkon porovnateľný s veľkým jadrovým blokom, do ktorých výstavby plánuje Slovensko v najbližších rokoch investovať miliardy eur. Obnova starých turbín, generátorov a riadiacich systémov by zároveň znížila riziko porúch, zvýšila účinnosť zariadení a umožnila, aby sa z rovnakého množstva vody vyrobilo viac elektriny.
Čítajte viac Elektrina aj plyn za polovicu európskych cien. Slovensko patrí medzi najlacnejšie krajiny
Ako na lacnejšiu elektrinu?
Práve vlastníctvo Gabčíkova môže rovnako predstavovať jednen z mála nástrojov, ktoré má štát pri cenách elektriny priamo v rukách. „Na Slovensku štát nemá pod plnou kontrolou atómky, ale je 100-percentným vlastníkom Gabčíkova a ďalších vodných elektrární v portfóliu Vodohospodárskej výstavby,“ upozornil analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk.
Znamená to, že pri jadre, ktoré je v našom mixe dominantné, štát nevie jednoducho rozhodnúť, že časť elektriny bude predaná lacnejšie slovenským fabrikám, keďže Slovenské elektrárne nevlastní celé. Pri Gabčíkove je však situácia iná, pretože elektráreň prevádzkuje štátny podnik. Dnes platí, že Vodohospodárska výstavba elektrinu z Gabčíkova predáva na trhu. Ak sú ceny vysoké, štátny podnik na tom zarába a časť peňazí sa následne môže dostať aj do verejných financií. Potočárova pointa je však v tom, že štát by sa teoreticky mohol časti tohto výnosu vzdať a elektrinu z vlastného vodného zdroja použiť ako nástroj podpory priemyslu.
Ako príklad sa ponúka Francúzsko, hoci tam nešlo o vodnú, ale o jadrovú elektrinu. Roky tam fungoval mechanizmus známy ako ARENH, teda regulovaný prístup k historickej jadrovej elektrine. V praxi to znamenalo, že konkurenti štátom ovládanej Électricité de France – francúzsku štátnu energetickú firmu – si mohli kúpiť časť elektriny zo starších jadrových elektrární za vopred určenú regulovanú cenu, a nie priamo za trhové ceny. Cieľom bolo, aby výhoda lacnejšie vyrobenej historickej elektriny nezostala iba u dominantného výrobcu, ale dostala sa aj k odberateľom cez dodávateľov.
Slovenský model by musel byť nastavený inak, pretože Gabčíkovo je menší zdroj a objem jeho výroby nestačí na plošné zlacnenie elektriny pre celú ekonomiku. Pre energeticky náročný priemysel by však aj časť z viac ako dvoch terawatthodín ročne mohla byť citeľná pomoc. Podmienkou by bolo, aby sa systém nastavil transparentne a prešiel pravidlami Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci.
Tendre zlyhávajú
Najväčším problémom Gabčíkova je, že štát už roky nevie vysúťažiť opravu a dotiahnuť ju do zmluvy. Prvý veľký pokus sa podarilo doviesť až k vyhláseniu víťaza ešte po prevzatí elektrárne štátom pred 11 rokmi. Opravu vtedy ponúkalo konzorcium Združenie Gabčíkovo za takmer 81 miliónov eur. Členmi združenia boli slovenské firmy CEDIS a HANT BA, české Strojírny Brno a talianska spoločnosť Todini Construzioni Generali. Zákazka sa však nikdy nerozbehla.
Čítajte viac Na západe ide o bežnú technológiu, slovenské úrady ju blokujú. Elektrina by inak mohla byť lacnejšia Počas vlády Petra Pellegriniho, teda medzi rokmi 2018 až 2020, sa zmluvu nepodarilo podpísať a po nástupe vlády Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) prišiel ďalší zlom. Vedenie Vodohospodárskej výstavby, ktoré dosadil vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj, pôvodný tender zrušilo. Rezort vtedy argumentoval tým, že súťaž mala viaceré nedostatky a pochybenia. Projekt sa tak po rokoch vrátil prakticky na začiatok.
Ďalší tender vyhlásilo nové vedenie Vodohospodárskej výstavby už za ministra Tarabu. Oprava však medzitým výrazne zdražela. Kým pôvodne sa hovorilo o sume okolo 80 miliónov eur, Taraba po nástupe do funkcie spomínal, že generálka môže stáť 200 miliónov eur a horný odhad môže siahať až k 340 miliónom eur. V novom obstarávaní sa napokon predpokladaná hodnota zákazky dostala približne na 350 miliónov eur.
Ani tento pokus sa však nerozbehol hladko. Termíny na predkladanie ponúk sa opakovane posúvali – najprv z júna na september, potom na december, následne na január a napokon až na apríl 2025. Vodohospodárska výstavba to vysvetľovala otázkami a žiadosťami záujemcov, ktorým chcela dať viac času na prípravu ponúk. Cieľom podľa podniku bolo dostať čo najviac relevantných ponúk a nájsť partnera schopného zvládnuť jednu z najväčších energetických investícií štátu.
Čítajte viac Slovensko vyrába viac než milión áut ročne, no automobilový zázrak sa začína rozpadávať. Nepomôže nám ani nová fabrika Napokon však ani tento tender neprežil. Vo februári 2025 ho štát zrušil a projekt preklopil do nového režimu strategickej investície. Dôvodom bolo, že pôvodné obstarávanie už podľa vodohospodárov nevedeli rozumne prispôsobiť novému postupu a širšiemu rozsahu prác. V júni 2025 tak štát spustil ďalší pokus, už s predpokladanou hodnotou okolo 371 miliónov eur. Aj ten sa však začal naťahovať – lehota na žiadosti o účasť sa v lete posunula z augusta na polovicu septembra a menili sa aj súťažné podklady.
Vodohospodárska výstavba po septembrovej lehote v minulom roku potvrdila, že žiadosti od záujemcov vyhodnocuje, no nezverejnila ani ich počet, ani mená uchádzačov, ani termín, kedy by mohol byť výsledok známy. Podľa podniku ide o viacetapové obstarávanie, po vyhodnotení žiadostí má nasledovať ešte predkladanie ponúk a rokovanie s uchádzačmi.