V púšti Taklamakan bola koncom minulého storočia objavená stovka hrobov s takmer nedotknutými múmiami. Všetci mŕtvi boli pochovaní s úctou a početnými milodarmi. Asi najviac pritom vedcov zaujal hrob trojmesačného chlapčeka s modrou filcovou čiapkou, spod ktorej trčali blond vlásky.
Fakt, že sú telá dávnych ľudí nesmierne dobre zachované, pripisujú odborníci tunajším klimatickým podmienkam. Sucho, presolené piesky a extrémne chladné zimy dokázali ostatky dokonale zakonzervovať. Ďaleko viac ich preto šokuje podoba mŕtvych. Hoci sa múmie nachádzajú na čínskom území, nie sú čínskeho, ba ani ázijského pôvodu. Ide o vysokých ľudí bielej pleti so svetlými alebo ryšavými vlasmi, modrými, okrúhlymi, hlboko posadenými očami, úzkymi nosmi a dlhými končatinami. Ich vek odhadnú odborníci na bezmála 4000 rokov. Kde sa tu vzali a odkiaľ prišli? Tým si vedci lámu hlavu dodnes.
Klobúky v hroboch
Už koncom 19. storočia vedie v oblasti Tarimskej panvy v čínskej stredoázijskej provincii Sin-ťiang výskum malá skupina švédskych expertov. Narazia síce na pár hrobov, ale ich objavy upadnú na ďalšie dlhé roky do zabudnutia. Zrejme aj kvôli tomu, že Číňania oblasť v 2. polovici 20. storočia používajú na jadrové pokusy a vstup do nej povolia málokomu. Až v 70. rokoch minulého storočia naviažu na švédske objavy miestni archeológovia.
Najstarší zachovaný syr
Okrem mumifikovaných tiel sa v hroboch Tocharov zachovala aj celá pohrebná výbava – okrem iného obsahujúca kúsky syra. Chemická analýza preukázala, že tento typ neobsahuje laktózu, bol vyrobený veľmi rýchlo a nenáročne, zmiešaním mlieka s kvasinkami a zmesou baktérií. Výsledok sa tak podobal skôr dnešnému tvarohu. Hoci sú známe dôkazy výroby syra už oveľa skôr, údajne už v 5. či 6. tisícročí pred n. l., až v tomto prípade sa podarilo nájsť zachovalé kúsky.
Podniknú tu niekoľko výskumných expedícií a to, čo nájdu, ich ohromí. Počas desiatok rokov objavia v plytkých jamách pokrytých kožami a rákosím až 1000 dokonale zachovaných múmií. Na telách majú oblečenie, na ktorom sú pôvodné vzory aj farby. Z nálezov je zrejmé, že tarimskí ľudia dokázali spriadať ovčiu vlnu, farbiť ju pestrými farbami a tkať textílie so zložitými vzormi. Archeológovia objavujú v hroboch aj filc, ktorý je zložito zdobený, alebo klobúky a čiapky všemožných tvarov.
Migrovali opačne
Vôbec najstaršou múmiou je takzvaná Kráska z Loulanu. Mŕtvola ženy s veľmi peknými rysmi tváre a hustými spletenými vlasmi je stará asi 4000 rokov. V tvári má zreteľné európske rysy, podobne ako mnoho jej súputníkov. Analýza DNA jednej z múmií ukáže, že má rovnaké genetické znaky, ktoré sú typické asi pre 40 percent dnešných Európanov.
Podľa vedcov patria pozostatky ľudí k národu Tocharov, ktorý sa radí rovnako ako napríklad Slováci k indoeurópskemu pôvodu. Lenže zatiaľ čo predchodcovia Slovákov vyrazili zo svojej pravlasti pred tisíc rokmi rovnako ako ostatní Indoeurópania na západ do Európy, Tocharovia z neznámych dôvodov migrovali opačným smerom.
Splynuli s okolím
Okrem mumifikovaných pozostatkov sa o Tocharoch zachovalo aj niekoľko písomných zmienok. V dobových čínskych prameňoch sú obyvatelia regiónu v Tarimskej panvici popisovaní ako chovatelia dobytka a poľnohospodári, ale aj ako zakladatelia mestských štátov na preslávenej Hodvábnej ceste. Ženy aj muži nosili vlasy dlhé až na ramená a mali potetované končatiny.
Zobraziť galériu (3)
(Zdroj: Profimedia)
Na freskách zo zaniknutých budhistických kláštorov v regióne možno rozoznať vedľa typických Aziatov aj ľudí s európskym výzorom – rovnými úzkymi nosmi a svetlými očami. Ako Tochari zmizli, nie je známe, pravdepodobne národ postupne splynul zmiešaním s mongolskými kmeňmi, ktoré v oblasti prevažovali.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
Zobraziť galériu (3)