FOTO
Foto: TASR
Slovenský rebríček ziskovosti firiem bude mať za minulý rok na popredných miestach aj nečakaného účastníka. Z nenápadnej súkromnej firmy sa totiž po megabiznise so štátom stal aspoň na rok jeden z najziskovejších podnikov na celom Slovensku. Kým bežné prevádzkové výnosy lodného dopravcu z jeho hlavnej činnosti klesali, vďaka masívnemu štátnemu výkupu majetku dosiahla spoločnosť čistý zisk vyše 96 miliónov eur.
Slovenská plavba a prístavy (SPaP) je spoločnosť, o ktorej slovenská verejnosť veľmi často nepočuje. Firma zaoberajúca sa predovšetkým nákladnou lodnou dopravou po Dunaji totiž v uplynulých rokoch viac-menej v úzadí potichu realizovala svoj biznis. Má za sebou lepšie roky, aj horšie. Po predchádzajúcich ziskoch sa totiž v roku 2024 prepadla do straty. Všetko sa však zmenilo minulý rok po predstavení megalomanských developerských plánov v bratislavskom prístave ministrom dopravy Jozefom Rážom.
Malo to však malý háčik. Hoci pozemky v prístavoch držal štát cez firmu Verejné prístavy, časť majetku v prístavoch vlastnila práve táto súkromná spoločnosť. Štát teda spustil procesy, ktoré vyústili až do gigantického obchodu za desiatky miliónov eur. Výsledkom bola veľká transakcia, pri ktorej štát kompletne ovládol prístavy a zo Slovenskej plavby a prístavov razom spravil jednu z najziskovejších firiem roka.
Skok medzi slovenskú elitu
Potvrdili to aj oficiálne údaje zverejnené samotnou firmou na konci júna. Podľa účtovnej závierky totiž dosiahla historicky rekordný zisk vo výške až vyše 96 miliónov eur. Ide o bezprecedentný obrat v hospodárení, keďže ešte v bezprostredne predchádzajúcom roku 2024 sa spoločnosť zmietala v červených číslach so stratou zhruba 850-tisíc eur.
Len pre ilustráciu, ku koncu júna išlo o 18. najvyšší zisk za rok 2025 medzi firmami, ktoré dovtedy svoje hospodárske výsledky zverejnili. SPaP sa tak dostali do spoločnosti najziskovejších firiem na Slovensku a dokonca lodný dopravca vykázal väčší zisk ako niektoré banky či vysokoziskové energetické spoločnosti.
Tento raketový skok na vrchol slovenskej biznisovej elity však nebol dôsledkom úspešnej plavby na európskych riekach. Enormný zisk je totiž priamym výsledkom práve spomínanej veľkej majetkovo-právnej transakcie so štátom, ktorá bola zavŕšená v polovici roka 2025. Podľa zverejnenej účtovnej závierky boli totiž kľúčovým faktorom tohto hospodárskeho výsledku práve tržby z predaja dlhodobého majetku, ktoré vyskočili na astronomických vyše 124 miliónov eur, čo je v ostrom kontraste s iba 381-tisíc eurami za predchádzajúci rok. Ďalšie desiatky miliónov firma zinkasovala za predaj cenných papierov a podielov.
Vďaka tomu firme masívne narástol finančný majetok aj hotovosť na účtoch, pričom objem peňazí a peňažných ekvivalentov v bankách stúpol z niečo vyše 4 miliónov eur na viac ako 70 miliónov a hodnota dlhodobého finančného majetku vystrelila z necelých 5 miliónov eur na vyše 98 miliónov.
Následky privatizácie?
Ako vyplýva z vtedajšieho oficiálneho vyhlásenia štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy z augusta 2025, štát touto transakciou získal po dlhých desaťročiach sporov plnú kontrolu nad infraštruktúrou a superštruktúrou vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno.
Privatizácia v deväťdesiatych rokoch totiž spôsobila, že pozemky síce zostali štátne, no žeriavy, sklady a prístavné budovy prešli do rúk súkromnej SPaP, čo dlhodobo blokovalo akýkoľvek rozvoj. Štát sa preto rozhodol tento majetok odkúpiť za vládou stanovené maximum vo výške 170 miliónov eur.
„Odomknutie územia Zimného prístavu umožní jeho transformáciu na novú mestskú štvrť. Pozemky s rozlohou približne 400-tisíc m², budú ponúknuté developerom prostredníctvom medzinárodného tendra. Výnos z predaja pozemkov, ktorý má potenciál v závislosti od výsledkov urbanistickoarchitektonickej súťaže dosiahnuť až 300 miliónov eur, bude použitý na financovanie výstavby moderného prekládkového a logistického centra Pálenisko. Na projekte spolupracuje aj Metropolitný inštitút Bratislava. Výstavba v tejto lokalite by sa mohla začať po roku 2030.“
Vyhlásenie spoločnosti Verejné prístavy, a.s. | august 2025
Ako vtedy uviedol generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci, transakcia bola financovaná masívnym úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov eur s priemerným úrokom do 4,9 percenta. SPaP sa následne zmenila na nájomcu, pričom za spätný prenájom infraštruktúry zaplatí štátu 6,5 milióna eur ročne počas piatich rokov. V dôsledku tohto obchodu sa lízingové záväzky súkromnej firmy ku koncu roka 2025 vyšplhali na viac ako 37 miliónov eur.
Kritika za netransparentnosť
Celá transakcia sa pritom už od svojho predstavenia v júni 2025 stala terčom ostrej kritiky za mimoriadne vysokú cenu a nedostatok transparentnosti. Podľa zistení webu Aktuality.sk ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža utajilo znalecký posudok, na základe ktorého bola kúpna cena stanovená.
Finanční analytici poukazovali na obrovský, takmer stomiliónový nepomer, keďže účtovná hodnota vlastného kapitálu celej firmy SPaP bola v roku 2023 len na úrovni 73 miliónov eur. Ešte bizarnejšie vyznieva porovnanie so starším znaleckým posudkom z roku 2013, kedy bola hodnota celého podniku podnikateľskou metódou stanovená len na necelých 10 miliónov eur.
O čom je reč? Pozrite si fotogalériu z bratislavského zimného prístavu:
Aj po započítaní vtedajšieho rastu cien nehnuteľností o 80 percent by teoretická hodnota firmy dosiahla len necelých 18 miliónov eur, čo znamená, že štát zaplatil za samotný majetok v prístavoch sedemnásťnásobok ceny celého podniku z minulosti.
Štátny výkup tak ohodnotil prístavné budovy na 76-násobok priemerného ročného zisku firmy z úspešných rokov. Kritiku umocnil aj fakt, že veľká časť draho nakúpenej infraštruktúry v Zimnom prístave bude pravdepodobne zlikvidovaná, aby uvoľnila miesto developerom pre novú obytno-rekreačnú mestskú štvrť.
Ťažké časy pre lodnú dopravu
Rekordný čistý zisk spoločnosti však stojí v ostrom kontraste s jej reálnymi prevádzkovými a hospodárskymi výsledkami za rok 2025. Podľa zverejnených hospodárskych výsledkov bežné tržby zo zmlúv so zákazníkmi medziročne klesli z 36,3 milióna eur na necelých 34 miliónov eur. Tržby zo samotnej riečnej prepravy tovaru sa prepadli o pol milióna eur na úroveň 15,6 milióna eur.
Bol podľa vás tento stomiliónový obchod pre štát výhodný?
Generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco vo svojom príhovore priznal, že situácia na trhu bola mimoriadne komplikovaná z dôvodu pokračujúceho vojenského konfliktu na Ukrajine. Extrémne zvýšenie prepravných sadzieb v predchádzajúcom období totiž podľa neho prilákalo na dolný Dunaj množstvo nových prepravcov, čo vyvolalo pretlak kapacít, prudký pád cien a prepravy do kľúčového prístavu Konstanca prestali byť pre slovenskú firmu zaujímavé. K tomu sa pridala slabá úroda obilia a nízke predajné ceny, v dôsledku čoho zaznamenal tento segment najnižšiu úroveň za posledných desať rokov.
Aby lodná spoločnosť eliminovala tieto nepriaznivé vplyvy a prepad tržieb z dopravy, muselo vedenie pristúpiť k tvrdým a nepopulárnym úsporným opatreniam. Spoločnosť úplne odstavila časť svojej menej efektívnej flotily a obmedzila prevádzkové výdavky na opravy a investície na nevyhnutné minimum.
Investície do lodnej flotily boli minimalizované len na inštaláciu kamerových systémov, prietokomerov a nevyhnutné stredné rekonštrukcie remorkérov Gemer, Tekov a Muflon 4. Úsporný režim sa dotkol aj zamestnanosti, keď priemerný prepočítaný počet pracovníkov skupiny klesol z 251 na 238 zamestnancov.
Komentáre k článku
DS
Pred 4 hodinami
Prístavy, prekladiská a dopravné uzly sú z dlhodobého pohľadu kľúčové. Preprava neustále rastie, krátkodobé lokálne výpadky na tom nič nezmenia.Veď Čína ovláda a spoluvlastní podobné objekty po celom svete. Dokonca so…
Extra omnes!
Pred 3 hodinami
Vsak dobre ze stat takto prvzal spravu nad firmou a spravil z nej ziskovu spolocnost. Takto sa to robi a je to dobre.