Slovenská fabrika na výrobu zbraní
Video
Zdroj: TV Pravda
Slovenská zbrojárska firma Grand Power nestíha vybavovať objednávky a jej zbrane putujú do viac ako 60 krajín sveta. Podľa jej zakladateľa Jaroslava Kuracinu zvýšený dopyt súvisí aj s vojnami na Ukrajine a Blízkom východe.
V rozhovore hovorí o kontrakte na prezbrojenie slovenskej armády, exporte do USA, problémoch s nedostatkom technikov aj o tom, ako sa na zbrane pozerá spoločnosť.
Chvíľu trvalo, kým sa nám podarilo, kvôli vašej zaneprázdnenosti, dohodnúť stretnutie. Stíhate vybavovať objednávky?
Čakacie doby na našu produkciu sa predlžujú. Zákazníci sú uzrozumení s tým, že musia vydržať pol roka aj deväť mesiacov, kým im niečo dodáme. Vzhľadom na to, čo sa deje na Ukrajine a Blízkom východe, sme vyťažení na 150 percent. Žiaľ, vedú sa vojny a situácia je taká, že keď sa iným nedarí, nám áno a naopak. Keď bola napríklad konjunktúra automobiliek, tie frčali na plný výkon a my sme išli na trojštvrtinový.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Jaroslav Kuracina, Grand Power, Slovenská Ľupča Jaroslav Kuracina v areáli jeho firmy Grand Power, ktorá vyváža zbrane do viac ako 60 krajín sveta.
Čo všetko vyrábate?
V podstate celý mysliteľný sortiment malých ručných strelných zbraní. Firma začínala pred štvrťstoročím so zameraním na tie športové – veľmi mi pomohlo, že slovenskí reprezentanti si v roku 2005 vystrieľali s našimi pištoľami zlato na majstrovstvách sveta. Vďaka tomu som sa dostal na komerčný trh Spojených štátov amerických. Samozrejme, na medzinárodných súťažiach sú strelci z celého sveta a tak si nás všimli.
Postupne ste svoje portfólio rozšírili. Čo teda momentálne produkujete?
Celú škálu pištolí od malorážkovej až po veľké kalibre – 9, 10, 11 a 11,43 mm, čo je .45 ACP, teda najväčší americký kaliber. Vyrábame samopaly (9 mm) pre služobné účely polície a vojska, tiež útočné pušky, ktoré boli vlani po dlhodobých testoch prijaté do výzbroje a stali sme sa dodávateľom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Najväčšie zbrane, ktoré robíme, sú ťažké guľomety (12,7 mm). Produkujeme tiež samonabíjacie karabíny na pištoľové náboje.
To je naozaj široký záber.
Áno a je to vďaka tomu, čo je požehnaním aj prekliatím firmy, že ja sa nepokladám za podnikateľa. Stále sa cítim ako konštruktér – baví ma premýšľať, ako to urobiť lepšie a zdokonaliť. Vo výsledku teda máme v portfóliu viac ako sto modelov pištolí, možno tridsať rôznych verzií karabín na pištoľové náboje a samopalov na pištoľové náboje.
Rezort obrany od vás kúpi nové ručné zbrane za 82 miliónov eur. V akej je to fáze?
V plnej výrobe. Prvé dodávky z toho balíka by mali byť hotové už niekedy koncom marca, začiatkom apríla, takže s nimi finišujeme. Postupne každý mesiac budeme odovzdávať to, čo sa vyrobí.
Koľko kusov mesačne?
Ťažko povedať, lebo ide o veľký sortiment. Celý obrovský balík za tých 82 miliónov je na 47-tisíc kusov rôznych zbraní. Sú tam pištole (9 mm) a útočné pušky (5,56 mm), ktoré majú byť náhradou starého samopalu vzor 58. Ďalej odstreľovacie pušky, samopaly pre potreby vojenskej polície a obslúh techniky (9 mm), výcvikové zbrane v ráži 5,6 mm a malorážkové náboje, ktoré nesmiernym spôsobom zvyšujú efektivitu výcviku.
Čítajte aj Šialenci v supermarketoch a vraj to bude trvať týždne. Slovenka z Kataru opisuje život pod raketami
Podľa ministra Roberta Kaliňáka je vaša firma jediná zo slovenských, ktorá je schopná prezbrojiť armádu. Lichotí vám to?
Je to silný pocit zadosťučinenia po tých 25 rokoch a mnohých peripetiách, ktoré s tým boli spojené. Keď som začínal, nikto ma nebral vážne, ale všetko je, ako má byť. Slová pána ministra nie sú náhoda. Predtým, ako k takémuto politickému rozhodnutiu došlo, sme tu mali veľa návštev. Rezort obrany si dôkladne preveril a zvážil všetky možnosti pre a proti. To, že sa pre nás rozhodol, určite nie je pre moje pekné modré oči.
Popri tom všetkom vybavujete aj iné objednávky – z Ameriky a podobne. Dá sa to zvládnuť?
Sme naozaj našponovaní na hrane únosnosti. Postupne by sme sa chceli dostať pre potreby ministerstva obrany na množstvá niekde okolo 2-tisíc kusov mesačne.
Pomohla vám spolupráca s rezortom zviditeľniť sa na veľtrhoch po celom svete?
Za tie roky nášho fungovania sme už dostatočne zviditeľnení, vo svete nás poznajú. To je práve ten paradox Slovenska, že najskôr musíte byť dobrý vonku a potom si vás všimnú aj doma. Samozrejme, je to veľký z ďalších historických míľnikov firmy, že sme sa stali oficiálnym partnerom nášho ministerstva obrany, no v zásade nešlo o situáciu, že sme na to odkázaní.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Grand Power, Slovenská Ľupča Zbrojárska spoločnosť Grand Power má sídlo v Slovenskej Ľupči.
Na to, čo ste vybudovali, ste zjavne hrdý. Črtá sa nejaký váš pokračovateľ?
To, čo sa mi podarilo, je na európske pomery fenomén. Veľa firiem zanikne za prvé tri roky, možno päť, máloktorá sa udrží tak dlho ako naša. Pomaly sa pripravuje generačná výmena, firmu budú preberať moje deti.
Kde všade aktuálne vyvážate?
Do viac ako 60 krajín sveta, najväčší odberatelia sú Spojené štáty.
Ako je to s Ruskom? Obchodujete s ním?
Momentálne nie, vyvážali sme tam do roku 2014. Grand Power je v Ruskej federácii veľmi silná značka vybudovaná na excelentnej kvalite a v dobrej cene. Potom nám bolo zakázané tam exportovať. Rusi mi vtedy povedali, že do vybudovania mena značky investovali veľa peňazí a či chcem alebo nie, budú si to vyrábať sami. Vymožiteľnosť práva Ruskej federácie, teda zakázať im to, keď je Európa s nimi vo vojnovom stave, je nad naše sily. Doteraz tam teda viete kúpiť niektoré modely pištolí.
Ktoré napríklad?
Takzvaný traumatic – to sú pištole, ktoré nestrieľajú olovo, ale gumové projektily. V Rusku to slúži na sebaobranu. My sme im ešte v roku 2006 podpísali súhlas s používaním obchodného mena, no a teraz je to mimo našej kontroly.
Čítajte aj 15 hodín v autobuse, tri dni bez spánku. Dovolenkári sú späť doma: Báli sme sa ako nikdy
Máte v tejto oblasti ešte nejakú métu?
Vždy sú nejaké vízie, len narážajú na realitu. Tou je nedostatok ľudí, kvalifikovanej pracovnej sily, neschopnosť slovenského školstva produkovať technicky zdatnú mládež. Tí, čo vedeli niečo robiť, pomaly odchádzajú do dôchodku a je veľký problém nahradiť ich. Zameranie európskeho školstva na rôzne sociálne témy a ignorovanie potreby technického rastu sú fatálne.
Je to až také zlé?
Keď si zoberiete, koľko technických kádrov produkuje Amerika alebo Čína, je to na zamyslenie. Mne už pred niekoľkými rokmi jeden Číňan povedal, že ak Európa nezmení prístup k školstvu, tak naše deti a vnúčatá budú šiť tričká pre jeho deti a vnúčatá. Ak im aj hneď pôjdeme oproti, nedobehneme ich ani za dvadsať rokov. V elektromobilite, výpočtovej technike, robotike valcujú svet. No a európske automobilky idú voľným pádom do priepasti. Naše školstvo ročne vypľuje tisícky absolventov rôznych sociálnych vied, práva či politológie. Strojárov sú desiatky, IT-čkárov stovka, možno dve.
Vy máte momentálne koľko zamestnancov?
Plus mínus 140. Väčšina je v Slovenskej Ľupči, niekoľkí sú v Kremnických Baniach. Tam sa robia komponenty, povrchové úpravy, finalizácie.
Nepozerajú sa niektorí bežní ľudia na obchodníkov so zbraňami tak trochu „cez prsty“?
Nemám taký pocit. Obviňovať zbrane je rovnaké ako lyžicu z toho, že som tučný. Zlého človeka so zbraňou zastaví len dobrý človek so zbraňou. V 19. storočí, keď Samuel Colt prihlásil svoj patent na bubienkový revolver, sa hovorilo, že Boh stvoril človeka a Colt zariadil, aby si ľudia boli rovní.
Myslíte, že je to tak?
V Texase, kde sú ľudia extrémne slušní a úctiví, je napríklad povolené viditeľné nosenie zbraní. Keď som tam bol šokovalo ma, že každý sa prehnane usmieva a pred reštauráciami nezamykajú svoje autá. Môjho amerického partnera som sa pýtal, čím to je, lebo ako Európan nie som zvyknutý, že sa na mňa všetci usmievajú. Odvetil – skús sa neusmievať na niekoho, kto je určite ozbrojený. Polícia tam príde na miesto problému do piatich až pätnástich minút, ale už len spočítať, čo sa stalo.
Doslova ako na divokom západe.
Za bezpečnosť, svoju a blízkych, si tam každý zodpovedá sám. V Amerike to funguje tak, že moja zbraň chráni teba a tvoja mňa. Keď si zoberiete tie masové streľby, ku ktorým tam dochádza, všetky sa odohrávajú v miestach takzvaných gang-free zone, kde sú zbrane zakázané. Tam, kde sú prípustné, sa podobné veci nedejú. Vyskytol sa však prípad, že v kostole nejaký šialenec vytiahol zbraň, urobil jeden výstrel a spacifikovali ho ostatní veriaci. Čiže nie polícia.