Zabehnúť maratón je pre človeka výzva bez ohľadu na to, či chce dosiahnuť vysnívaný čas alebo len si vychutnať pocit zvládnutia 42,195 km dlhej trate. Sú však aj jednotlivci, ktorí radia medzi zberateľov maratónov.
Patrí k nim aj Slovenka Eva Seidlová, ktorá vo svojom živote odbehla klasickú maratónsku vzdialenosť už 542-krát.
Dobrovoľne si beh neodoprie
O tom, že beh je neodmysliteľnou súčasťou jej života svedčí aj úvod nášho rozhovoru, pri ktorom priznala, že na daný deň má už odbehané.
„Je to moja každodenná ranná rutina. Najskôr síce pripravím raňajky manželovi, vyvenčím krátkym behom psa a potom príde rad na mňa, pokiaľ nemám vážnejšie povinnosti. Keď si to bežecky nevybavím ráno, tak som sama so sebou nespokojná.
Zvyčajne je to porcia od 8 do 10 km, viac veľmi nebehám. Mne to v tomto veku stačí. Ja už mám toho za život dosť odbehané,“ nezaprela v sebe dávku humoru bezprostredná rimavskosobotská rodáčka.
Pri rannej dávke nevyhľadáva spoločnosť. „Som samotársky typ. Navyše, moji bežeckí kamaráti sú mladší, majú svoj denný program i rytmus behania a najmä sú už na inej úrovni.“ Voľno od behu z vlastnej vôle si čiperná dôchodkyňa dáva výnimočne. „Sú aj také dni, ale veľmi zriedka. Nemôžem byť k sebe taká mäkká.“
Súvisiaci článok
Slovenka vyhrala extrémne preteky pod Everestom. Život jej zmenil úraz
Čítajte viac
Katastrofa namiesto lesku
Maratónskemu behu sa venuje 42 rokov. Je v tom aj kus symboliky, keďže vzdialenosť maratónu predstavuje 42,195 km a aktuálne sa číslo 42 spája aj s počtom odbehnutých maratónov – 542. Svoj nateraz posledný odbehla koncom mája v Kapskom Meste, kde štartovala na majstrovstvách sveta veteránov podľa vekových kategórií, pričom zo žien od 75 do 79 rokov obsadila 6. miesto.
Nespomína však naň v dobrom. Túto skúsenosť označila za najboľavejšiu.
„Celý rok som sa na tieto preteky pripravovala. Brala som to ako jednu z posledných šancí sa blysnúť. Mala som veľké oči, tak som poctivo trénovala. Navyše, veľa ľudí mi prostredníctvom zbierky prispelo na moju účasť v JAR. Mala som záväzky voči sebe, ale aj voči ostatným, ktorí do mňa vložili dôveru.
Od začiatku, keď som začala riešiť štart v Kapskom Meste, tak sa stále dialo niečo negatívne. Nemala som z toho dobrý pocit. Prekážky boli najskôr administratívne, potom iného druhu. Na konci to bola doslova katastrofa,“ začala svoje rozprávanie Seidlová.
Priblížila aj starosti, ktoré ju postihli.
„Štyri dni pred odchodom ma pohrýzol pes, musela som brať antibiotiká. Pri kosení mi niečo padlo do oka, ktoré sa mi zapálilo a hnisalo. V lietadle som prechladla. V Kapskom Meste ma po príchode trápili priedušky a kašeľ. Behám vyše štyri desaťročia, v podstate mi nikdy nič nebolo. Všetko bolo v pohode až doteraz, keď sa mi to všetko zlé akoby nazbieralo. Tak môj maratón aj vyzeral.“
Napriek všetkému ho rozbehla nádejne. Prvú polovicu dala za 2:26:12 h. „Myslela som si, že sa mi podarí dostať pod päťhodinovú hranicu. Dokonca z toho mohlo byť aj pódiové umiestnenie v kategórii. Na 35. km to však na mňa doľahlo a musela som prejsť do chôdze.
Kráčala som tri kilometre, čo sa mi nikdy predtým nestalo. Bola som sklamaná a smutná. Výsledný čas 5:31:37 h nebol zlý, bol to taký môj priemerný výkon v poslednom období, ale pripravovala som sa na niečo iné. Nič sa však nedeje. Som tu a už som zdravá, hoci mesiac som sa nevedela spamätať z choroby.“
V článku sa ďalej dočítate:
kedy by chcela odbehnúť posledný z deviatky veľkých maratónov,
kde bežala svoj prvý maratón,
ktoré maratóny sú jej srdcovou záležitosťou,
prečo sa jej v zahraničí behá jednoduchšie,
aká pozícia jej patrí v poradí slovenských zberačov maratónov,
dokedy by chcela pokračovať,
čo považuje za svoju najväčšiu prekážku na trati,
v ktorej krajine sa jej páčilo najviac,
na akých neobvyklých miestach absolvovala maratónsku trať?
Hoci si vytrpela, bojovníčka to vzdať nechcela. „Veľa ľudí bolo zaangažovaných v mojej účasti. Mala som veľké plány, z ktorých nič nevyšlo. Už ma to sklamanie prešlo, ale najskôr bolo obrovské. Teraz to už beriem tak, že som na prahu osemdesiatky, takže podstatné je, že žijem a ešte behám.“
V Kapskom Meste nebolo všetko len zlé.
„Keď som sedela na registrácii prišiel za mnou jeden Japonec a oslovil ma so slovami: ´Ahoj. Eva Seidlová, Sydney.´ Pamätal si ma práve z maratónu v Austrálii,“ priblížila milý zážitok.
Sedemdesiatosemročná vytrvalkyňa z Tlmáč bojovala v Kapskom Meste aj v rámci veteránskych majstrovstiev sveta podľa vekových kategórií. (zdroj: archív (es))
Motiváciou deviata hviezda
Maratón je jej vášňou už vyše polovicu jej života. Ani táto trpká skúsenosť ju neodradí od pokračovania vo svojej púti.
Veľkou motiváciou je skompletizovanie účasti na 9 najväčších svetových maratónoch (World Marathon Majors). Seidlová po absolvovaní šestice pôvodných (Berlín, Boston, Chicago, Londýn, New York, Tokio) získala prestížnu medailu so šiestimi hviezdičkami.
Postupne však do elitnej spoločnosti zaradili aj Sydney a Kapské Mesto a ešte má pribudnúť Šanghaj, čiže potom bude odmena deväťhviezdna medaila.