Autorka sa totiž venuje citlivej téme odsunu nemeckého obyvateľstva z Československa po druhej svetovej vojne, a to konkrétne vyhnaniu Nemcov, ako kolaborantov, z Brna.
(Podľa historických prameňov sa tento pochod, zvaný aj Pochod smrti, začal poslednú májovú noc roku 1945, smeroval do Rakúska, kam však nedorazil. Skončil sa tragicky epidémiou, zachránili sa iba vyhnanci, ktorých vzali na nútené práce v južných Čechách. Tak sa zachránila aj hlavná postava príbehu Gerta.)
Je to mimoriadne zložitý historický jav, lebo postihnutí Nemci boli odvekí obyvatelia mesta, bolo ich veľa a netvorili jednoliatu masu. Často išlo o trpký osud rodín, v ktorých sa časť príbuzných hlásila k Nemcom a časť k Čechom.
Tak to bolo aj u Schnirchovcov, cez ktorých rodinnú ságu spisovateľka Tučková a režisér Tomáš Mašín rozprávajú. Gerta Schnirch je nielen zaujímavým charakterom, ale je aj „tvárou“ udalostí, ktoré sa v Brne udiali a ktoré majú následky vlastne až dodnes a sú na ne rôzne názory.
Hoci sa o Pochode smrti veľa nehovorí, a keď, tak s ostychom či s rozpakmi, tak dodnes máta v historickej pamäti.
Tvorcovia sa teda odvážili vložiť ruku do osieho hniezda, čo je chvályhodné, ale – ako vyšiel ich zámer po umeleckej stránke? Podľa názoru kritiky ide viac o ilustráciu dejín, než o ich interpretáciu, ale myslím si, že tá ilustrácia nie je vôbec márna!
Táto história nie je totiž dostatočne „prepratá“, a tak je na mieste aj prvoplánové upriamenie pozornosti na dejiny Brna. Scenár písali až traja autori – Alice Nellis, Ondřej Gabriel a Tomáš Mašín.
Neviem, ako si prácu podelili, ale jedno je isté: podarilo sa im dôkladne vykresliť charaktery, ktoré sa dobre vnímajú, ale dovedna nevytvárajú to želané veľké plátno s jednotným pocitom a dychom.
V tom je slabina tohto dvojdielneho filmu, ktorý však divákovi, ak všetko dokáže sledovať a prípadne si niečo doštuduje, prinesie nové poznanie i zážitok.
Napokon, nie je cieľom umeleckého diela hodnotiť dejiny, ale priblížiť okolnosti udalostí a naznačiť, ako to asi ľudia prežívali. Osud Gerty divákov zaujal – film má vysoké známky.
Čítajte viac Vypečený otecko, ambiciózna matka, vzorné deti. Jim Jarmusch vidí rodine do žalúdka
Macošské Brno
Spisovateľka Kateřina Tučková je rodáčka z Brna, takže svoje mesto pozná a snaží sa ho čo najpútavejšie a najpravdivejšie predstaviť. Brno je totiž stále troška v tieni Prahy (a možno aj Bratislavy), takže sa to zíde.
Mnohých dnes už asi prekvapí aj východiskový fakt, že v Brne žilo toľko Nemcov. Tí prišli do Brna prevažne ešte počas stredovekej kolonizácie, ktorá sa začala v 13. storočí (v dejinách má pomenovanie Ostsiedlung, východné osídľovanie). V Brne sa usadili mnohí nemeckí remeselníci i obchodníci a Brno bolo „nemecké“ vlastne až do roku 1945.
V príbehu sa prepletá český i nemecký naturel, protektorátna minulosť mesta, koniec vojny a udalosti z deväťdesiatych rokov (nežná revolúcia). V týchto vyhrotených obdobiach sa zdramatizoval aj Gertin osud, ktorý vo filme obsiahol niekoľko desaťročí.
Musia ju teda hrať dve herečky – v čase mladosti je to Barbora Váchová a v starobe Milena Steinmasslová. Obe sú výborné, ale pôsobia ako dve rozdielne bytosti. Vášnivejšia Váchová má viac priestoru, aby vyjadrila jatrivé zážitky mladej Gerty, kým Steinmasslová hrá už vyrovnanú, životom vycepovanú starenu.
Dá sa to prijať – sú to dve rôzne osoby, však aj Gerta sa po vojne zmenila – život ju riadne zomlel. V spletitom príbehu prišla postupne o lásku k milému, o vzťah k svojmu otcovi a vlastne aj o lásku dcéry.
Sugestívna statkárka Mauréry
Do dna si vypila aj to, že bola zo zmiešanej česko-nemeckej rodiny. Gerta inklinovala viac k českej kultúre, cítila sa Češkou ako jej láskavá mama (Kristýna Badinková-Nováková). O to bolestnejšie bolo pre ňu, keď sa ocitla medzi vyhnancami v Pochode smrti.
Navyše s nevítaným novorodencom v náručí. V tejto časti príbehu účinkuje aj Zuzana Mauréry v úlohe statkárky Zipfelovej, u ktorej Gerta zostane pracovať, keď sa pochod kvôli rôznym problémom začne predčasne rozpadať a viaznuť.
Svoju postavu zahrala Maurery sugestívne, nie je vôbec čierno-biela a naznačuje, aká spletitá to bola doba a ako sa vie láska miešať s nenávisťou. V týchto pasážach nie je film len ilustratívny, ale kladie znepokojivé otázky.
Dej v týchto pasážach pokračuje pozvoľna, kým v časti týkajúcej sa nežnej revolúcie napreduje zhurta a stáva sa neprehľadným. Pribúda postáv a problémov (život Gertinej dcéry a vnučky), hlavná linka však vrcholí. Ide o to, že revolúcia priniesla uvoľnenie a otvorenejšie debaty o histórii.
Aj Gertina dcéra sa začne viac zaujímať o históriu rodiny a ich česko-nemecké korene. Zaujímajú ju aj tie vlastné. Matka, ktorá žije celý život sama, jej totiž doteraz nepovedala, s kým ju mala. Chce vedieť, ako to všetko bolo a Gerta začína rozprávať.
Čítajte viac Zneuctenie klasiky? Kultový román dostal novú podobu plnú erotiky, násilia a gýču
Aj o tom, ako bola v odboji, ako aj so svojím milým (Oskar Hes) počas vojny riskovala, kým jej otec (Johann von Bülow) spolupracoval s nacistami. Rozpráva aj o tom, ako ju udala suseda z domu. Táto scéna skoro bez slov patrí k tým silnejším v snímke.
Blysla sa v nej Alena Mihulová, ktorá takmer bez slov dokázala vyjadriť perfídnosť udavačstva a zrady. Takých momentov je vo filme viac, ale niektoré postavy a výjavy zasa vyvolávajú pocit, že sme ich už videli.
Skrátka, kto obľubuje spletité rodinné príbehy a dobré herecké výkony, nebude z filmu sklamaný. Divák, ktorý rád vyrýva, povie, že film sa pridržiava, pokiaľ ide o dejiny, určitej šablóny, kým osobný život hrdinov z nej totálne vybočuje, či to je únosné, či to nie je agitka násilne skrížená s antickou tragédiou.
No a divák, ktorý má rád Brno, sa poteší, že o tomto meste vznikol film. Hoci aj je o nepeknej stránke jeho histórie, znamená určite pozitívum. Uvedomíme si, aké je Brno krásne, výstavné, aká je tam architektúra, história, domy, sochy, aká je to stará kultúra. A čo sa tam všetko udialo!
Vysídľovanie, presídľovanie, osídľovanie, raz je to pokrok, raz regres, ale sú to základné (užitočné) pojmy z dejín, stále aktuálne. Cez podobné filmy všetko lepšie chápeme, čo prežili predkovia, čo žijeme my.
HODNOTENIE: 4 hviezdičky z 5
Gerta Schnirch / Česko, Nemecko, 2026 / r. Tomáš Mašín, h. Barbora Váchová, Milena Steinmasslová, Oskar Hes, Zuzana Mauréry, Kristýna Badinková Nováková, Alena Mihulová, Johann von Bülow, Carl Grübel.