Foto: gettyimages.com/SimpleImages
Ženy na Slovensku stále zarábajú citeľne menej ako muži, no pri odchode do dôchodku sa tento rozdiel výrazne zmenšuje. Nové celoeurópske porovnanie ukazuje, že Slovensko patrí len medzi štyri krajiny, kde je rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami nižší ako rozdiel v ich platoch.
Rozdiel medzi odmeňovaním mužov a žien zostáva v celej Európe výraznou témou. Ako uvádza Euronews na základe údajov Eurostatu za rok 2024, ženy v Európskej únii zarábajú v priemere o 11,1 percenta menej ako muži. Ešte výraznejšie rozdiely sa však prejavujú po odchode do dôchodku. Priemerný rozdiel medzi dôchodkami mužov a žien totiž dosahuje až 24,5 percenta, teda viac ako dvojnásobok platovej nerovnosti.
Slovensko sa však v tomto porovnaní výrazne odlišuje od väčšiny európskych krajín. Kým rozdiel v odmeňovaní mužov a žien dosahuje 15,7 percenta, rozdiel v dôchodkoch predstavuje iba 8,4 percenta. Spolu s Estónskom, Českom a Maďarskom ide o jedinú štvoricu krajín, kde je dôchodková nerovnosť nižšia ako platová. Rozdiel medzi oboma ukazovateľmi je na Slovensku mínus 7,3 percentuálneho bodu, čo patrí medzi najvýraznejšie opačné trendy v Európe.
Vo väčšine ostatných štátov je situácia presne opačná. Napríklad na Malte dosahuje rozdiel v dôchodkoch žien a mužov až 38,2 percenta, vo Veľkej Británii 37 percent a v Holandsku 36,3 percenta. Vo všetkých piatich najväčších európskych ekonomikách sú dôchodkové rozdiely vyššie ako priemer Európskej únie. Odborníci upozorňujú, že dôchodok odráža celý pracovný život človeka, a preto sa v ňom kumulujú všetky nerovnosti, ktoré vznikali počas desaťročí.
Profesorka Alexandra Niessen-Ruenzi z Univerzity v Mannheime pre Euronews vysvetlila, že platová nerovnosť sa počíta z hodinových miezd, zatiaľ čo dôchodková nerovnosť zohľadňuje celoživotné príjmy aj históriu odvodov. Do výsledku preto vstupujú rozdiely v odpracovaných rokoch, pracovných úväzkoch či prerušeniach kariéry.
Prekvapili vás výsledky Slovenska v porovnaní dôchodkov mužov a žien?
Podobne doktorka Ariane Agunsoye z Goldsmiths, University of London upozornila, že „malé rozdiely v zárobkoch, počte odpracovaných hodín, prerušeniach kariéry, opatrovateľských povinnostiach, spôsoboch sporenia a investičných rozhodnutiach sa počas desaťročí postupne kumulujú a najvýraznejšie sa prejavia až po odchode do dôchodku.“
Experti zároveň ponúkajú vysvetlenie, prečo práve Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy vykazujú opačný trend. Podľa Alexandry Niessen-Ruenzi majú tieto štáty historicky spoločnú skúsenosť s tým, že ženy sa po narodení dieťaťa zvyčajne vracali na pracovný trh relatívne skoro. V západnej Európe sú naopak častejšie dlhšie kariérne prestávky, vyšší podiel práce na skrátené úväzky a väčší objem neplatenej opatrovateľskej práce, čo sa následne premieta aj do nižších dôchodkov žien.
Komentáre k článku
Milan Madunický
Pred 7 hodinami
…a čo tak prerátať to v absolútnych číslach, há? Poznám babičky, ktoré brali dôchodok aj 40 rokov – no ich muži skapali pár rokov po odchode do dôchodku…