#Moderní ľudia a neandertálci majú toho veľa spoločného. Aspoň to tvrdili historické údaje, ktoré hovorili o ich genetickom krížení. Nové výskumy však odhaľujú, že potomkovia tohto spojenia nesú zvláštnu genetiku, v ktorej chýba neandertálska DNA. Vedci prišli s prekvapivým vysvetlením, ktoré ti všetko objasnia.
Stret ľudských druhov
Ako opisuje portál Science Alert, predkovia dnešných ľudí sa vyvíjali najmä v oblasti Afriky, zatiaľ čo neandertálci sa prispôsobili životu v Európe a Ázii. Toto ich geografické rozloženie však nebolo finálne. Keď sa moderní ľudia neskôr začali presúvať z Afriky na sever, ich cesty sa s neandertálcami opäť skrížili, čo naznačujú aj archeologické nálezy. Vďaka genetickým analýzam je zrejmé, že nešlo len o konflikty, ale aj akési „medzidruhové párenie“.
Práve preto dnes mnoho ľudí, najmä tých s európskym alebo ázijským pôvodom, nesie v genetickej výbave malé percento neandertálskej DNA. Zvyčajne ide o niekoľko percent génov, ktoré sa počas tisícročí preniesli do DNA moderného človeka. Vedci tvrdia, že niektoré z týchto génov môžu ovplyvňovať to, ako reaguje tvoj imunitný systém alebo ako zvládaš určité choroby.
Záhada jedného chromozómu
Vedci si však už dlhšie všímali jednu zvláštnosť – neandertálska DNA sa v ľudskom genóme nenachádza rovnomerne. Na niektorých miestach je jej viac, inde takmer vôbec. Analýza odhalila, že chromozómy neandertálskeho X majú 62 percentný nadbytok moderného ľudského DNA v porovnaní s inými chromozómami.
The Guardian píše, že „výskumníci skúmali prítomnosť moderného ľudského DNA zachovaného v troch neandertálcoch, a porovnali tento súbor údajov s genetickými údajmi z konkrétnych subsaharských afrických populácií, ktorým chýba neandertálsky pôvod. Ak by boli tieto dva druhy biologicky nezlučiteľné, moderná ľudská DNA by mala chýbať aj v neandertálskych X chromozómoch.“
Obraz dávnej minulosti
Vedci sa tentoraz pozreli aj opačným smerom – skúmali DNA zachovanú v kostiach neandertálcov a porovnali ju s genetickými údajmi moderných ľudí, pričom sa zamerali najmä na X chromozóm. Výsledok bol prekvapujúci. Kým v ľudskom X chromozóme je neandertálskej DNA málo, v neandertálskom X chromozóme sa našlo pomerne veľa genetických stôp moderných ľudí.
Ide takmer o zrkadlový obraz toho, čo vidíme v našej vlastnej genetike. Vedci preto navrhli pomerne jednoduché vysvetlenie – je zrejmé, že najčastejšie sa krížili neandertálski muži s modernými ľudskými ženami a nie naopak.
Ako to súvisí s chromozómami?
Aby si tomu lepšie rozumel, treba vedieť, ako sa dedí X chromozóm. Ženy majú dva X chromozómy, zatiaľ čo muži majú jeden X a jeden Y. V populácii tak väčšina X chromozómov pochádza od matiek. Ak sa teda častejšie spájali neandertálski muži s modernými ženami, znamenalo by to, že ľudské X chromozómy sa dostávali do neandertálskych populácií častejšie než naopak.
Otázkou zostáva, ako tieto stretnutia v skutočnosti vyzerali. Vedci priznávajú, že presnú odpoveď asi nikdy nezískame. Je však možné, že moderné ženy sa občas dostali do neandertálskych skupín. Rovnako je možné, že neandertálski muži sa pohybovali v blízkosti ľudských komunít. Vedci zároveň upozorňujú, že existujú aj alternatívne vysvetlenia ako to, že potomstvo ľudských mužov a neandertálskych žien mohlo mať menšiu šancu na prežitie, čo by tiež ovplyvnilo genetický obraz dnešnej populácie…