Foto: oPeniazoch.sk, TASR
Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii svojej pobočkovej siete. V praxi to znamená, že v niektorých obciach a mestách končia kamenné pobočky, inde sa mení režim fungovania alebo sa obmedzujú otváracie hodiny. Zmeny sa však nepáčia samosprávam ani obyvateľom, ktorí sa obávajú horšej dostupnosti služieb.
Vo štvrtok 9. júla 2026 preto o pripravovaných zmenách rokovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s generálnym riaditeľom Slovenskej pošty Vladislavom Kupkom. Rokovania sa podľa ZMOS hybridnou formou zúčastnilo 160 členských miest a obcí. Predseda ZMOS Jozef Božik po stretnutí uviedol, že združenie so zatváraním pôšt v území nesúhlasí.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
„Keďže ide o nemenné rozhodnutia Slovenskej pošty, našou úlohou je zmierňovať ich dopady na mestá, obce a obyvateľov,“ uviedol Božik. ZMOS preto žiada dôslednejšiu komunikáciu zo strany Slovenskej pošty smerom k samosprávam a väčšiu mieru empatie pri krokoch, ktoré sa priamo dotýkajú života ľudí v obciach.
Tento rok zatiaľ skončila prevádzka 29 pôšt
Slovenská pošta vo vyjadrení pre web oPeniazoch.sk uviedla, že tento rok bola v rámci optimalizácie pobočkovej siete ukončená prevádzka 29 pôšt. Ide o pobočky v lokalitách:
Dolný Smokovec,
Hôrka nad Váhom,
Kálnica,
Trakovice,
Vlachovo,
Vyšné Hágy,
Čataj,
Červený Kláštor,
Horná Mariková,
Hrhov,
Hronec,
Klasov,
Kraľovany,
Kuklov,
Mestečko,
Michal nad Žitavou,
Petrovice,
Radoľa,
Rimavská Baňa,
Rožňavské Bystré,
Slovinky,
Svätoplukovo,
Šintava,
Vinohrady nad Váhom,
Tuchyňa,
Vrícko.
V auguste má podľa pošty pribudnúť ďalších 13 pobočiek. Konkrétne pôjde o pošty:
Bohdanovce nad Trnavou,
Dúbrava (okr. Liptovský Mikuláš),
Hybe,
Kalša,
Krásno,
Kravany nad Dunajom,
Lubina,
Lučenec 4,
Medveďov,
Nadlice,
Prievaly,
Skalka nad Váhom,
Veľké Chlievany.
Pošta tvrdí, že trvalé zatvorenie pobočky oznamuje obciam minimálne dva mesiace vopred. „Zatvoreniu predchádza písomné aj osobné stretnutie s predstaviteľmi samospráv, na ktorom im predstavujeme všetky alternatívy poskytovania poštových služieb,“ uviedol tím komunikácie Slovenskej pošty v stanovisku pre web oPeniazoch.sk.
Balíkobox Slovenskej pošty. Foto: TASR
Zároveň tvrdí, že obyvateľov dotknutých lokalít informuje aj letákovou kampaňou. V nej má vysvetľovať alternatívy kamennej pobočky, služby doručovateľov, možnosti opakovaného doručenia, presmerovania zásielok alebo online podania.
Letné obmedzenia môžu byť oznámené len pár dní vopred
Kým trvalé zatvorenie pobočky má pošta podľa vlastných slov oznamovať obciam minimálne dva mesiace vopred, pri dočasných letných obmedzeniach je situácia iná. „Dočasné letné obmedzenia prevádzky závisia od aktuálnych personálnych kapacít, preto nie je vždy možné ich oznámiť s väčším ako niekoľkodňovým predstihom,“ uviedla Slovenská pošta v odpovedi pre web oPeniazoch.sk.
Pripúšťa tak, že niektoré obce môžu byť o dočasnej zmene informované len pár dní predtým, ako k nej dôjde. S týmto máme osobnú skúsenosť aj my v redakcii, pretože o tom, že sa pobočka Slovenskej pošty v našej obci od 1. júla zatvára na neurčito, sme sa dozvedeli až 30. júna oznámením v obecnom rozhlase. Informácie o dočasnom obmedzení letnej prevádzky majú byť podľa komunikačného tímu pošty zverejňované na webe a v mobilnej aplikácii Slovenskej pošty.
Samosprávy hovoria o nespokojnosti ľudí
Podľa ZMOS narastá nespokojnosť obyvateľov so zatváraním vybraných pôšt, znižovaním počtu zamestnancov na poštách aj obmedzovaním prevádzkových hodín počas letných mesiacov. Združenie upozorňuje, že tieto rozhodnutia nerobia mestá a obce, ale Slovenská pošta. Ak však obec nie je včas informovaná, nevie ľuďom vysvetliť, čo sa deje, prečo sa to deje a aké náhradné riešenie bude zabezpečené.
Rokovanie ZMOS so Slovenskou poštou. Foto: ZMOS
„Potom nespokojnosť občanov smeruje aj na samosprávu, ktorá pritom o pripravovanej zmene nemá informácie,“ upozornil Božik. ZMOS zároveň uvádza, že rozumie potrebe ekonomickej udržateľnosti Slovenskej pošty. Nesúhlasí však s tým, aby sa dostupnosť základných poštových služieb v území obmedzovala bez včasnej komunikácie s dotknutými obcami a bez konkrétneho riešenia pre obyvateľov.
„Poštové služby musia zostať dostupné. Ak sa má v obci zmeniť režim fungovania pošty, obec to musí vedieť vopred. Musí poznať dôvody, rozsah zmeny a spôsob, akým bude služba pre občanov zabezpečená,“ dodal predseda ZMOS.
Pošta: Nie je to budova, ale sieť služieb
Slovenská pošta na kritiku reagovala otvoreným listom predstaviteľom samospráv. V ňom upozorňuje, že dlhodobo a transparentne informuje o svojej ekonomickej situácii, nevyhnutnosti transformácie aj pripravovaných zmenách v pobočkovej sieti. Podľa pošty sa verejná diskusia často vedie viac na základe emócií než faktov a časť petícií či otvorených listov podľa nej vychádza z neúplných informácií alebo nesprávnej interpretácie prijímaných opatrení.
„Pošta nie je budova, je to sieť služieb a tú naďalej rozvíjame,“ uviedla Slovenská pošta v otvorenom liste. Generálny riaditeľ pošty Vladislav Kupka v liste samosprávam píše, že rovnakým ekonomickým tlakom, aké poznajú aj obce pri riadení verejných financií, dnes čelí aj Slovenská pošta. Dôvodom má byť prudké zníženie záujmu o klasické poštové služby, ktoré sa podľa pošty zrýchlilo najmä počas pandémie.
Čo hovoríte na optimalizáciu a zatváranie kamenných pobočiek Slovenskej pošty?
„Slovenská pošta, a. s., z dôvodu prudkého zníženia záujmu o klasické poštové služby, predovšetkým v čase COVID-u, kedy bežní klienti, spoločnosti a aj štátne inštitúcie urýchlili digitalizáciu svojich služieb a komunikácie s klientmi a občanmi, už niekoľko rokov kumuluje stratu, ktorá dosahuje tretinu imania spoločnosti,“ uvádza sa v liste.
Pošta zároveň argumentuje tým, že štát nemôže jej stratu jednoducho dofinancovať. „Bolo by nezodpovedné ignorovať realitu trhu a doplácať na historicky predimenzovanú, neustále nákladnejšiu a čoraz menej využívanú sieť kamenných pobočiek,“ píše sa v otvorenom liste.
Čo má nahradiť klasickú pobočku?
Pošta tvrdí, že prítomnosť v regióne nestojí len na budove, ale najmä na sieti doručovateľov. Tí majú podľa nej zabezpečovať nielen doručovanie listových a balíkových zásielok, ale aj dôchodky, sociálne dávky, úhrady SIPO či šekov priamo pri dverách. „Chránime najzraniteľnejších – na poštu chodiť nemusia,“ uvádza pošta v otvorenom liste.
Podľa spoločnosti je každý doručovateľ vybavený mobilným telefónom, vďaka čomu sa s ním môže občan dohodnúť aj na individuálnom poskytnutí služby. Pošta tvrdí, že pre seniorov a chorých ľudí môže byť doručovateľ pohodlnejší než cesta na kamennú pobočku. Okrem doručovateľov má byť alternatívou aj opakované doručenie zásielok, presmerovanie zásielok, online podaj, kuriérske služby, BalíkoBOXy či partnerské AlzaBoxy.
Práve pri boxoch však pošta upozorňuje na limity. „Sieť samoobslužných zariadení rozširujeme o partnerské AlzaBoxy. Vo väčšine obcí sa však AlzaBoxy nenachádzajú, pretože vzhľadom na objem zásielok v daných lokalitách nepredstavuje ich zriadenie pre spoločnosť rentabilnú alternatívu,“ uviedla pošta pre web oPeniazoch.sk.
Riešením má byť aj maláPOŠTA
Jedným z riešení, ktoré má zmierniť dopady zatvárania kamenných pobočiek, je koncept maláPOŠTA. Ten podľa pošty umožňuje zriadiť pevný poštový bod priamo v obci alebo u miestneho podnikateľa, napríklad v predajni potravín. ZMOS tento model víta. Podľa združenia môže pomôcť zachovať základné poštové služby v obciach a priniesť ich aj tam, kde doteraz kamenná pošta nebola.
Na snímke tzv. malá pošta, ktorú Slovenská pošta otvorila v priestoroch lekárne v Partizánskom v pondelok 22. júna 2026. Foto: TASR
„V rámci zmierňovania dopadov krokov Slovenskej pošty ZMOS víta model maláPOŠTA, ktorý si osvojila Slovenská pošta na návrh ZMOS a môže pomôcť zachovať základné poštové služby v obciach,“ uviedol Jozef Božik. Podľa Slovenskej pošty môže maláPOŠTA slúžiť na odosielanie a vyzdvihovanie zásielok. Ľudia si do nej môžu nechať doručiť balík, list či zásielku na dobierku s možnosťou platby v hotovosti aj kartou. Zároveň tam môžu podať zásielku, ktorú si vopred pripravili a zaplatili online.
Prevádzka má slúžiť aj na uloženie doporučenej zásielky po neúspešnom doručení na adresu. Pošta zároveň pracuje na technickom riešení, ktoré by umožnilo presmerovať uložené zásielky z iných pôšt práve do prevádzky maláPOŠTA. V najbližšom období má maláPOŠTA rozšíriť služby aj o finančné operácie, napríklad platby SIPO a poštových poukazov. „Aktuálne Slovenská pošta rokuje s viac ako 20 záujemcami o koncept maláPOŠTA,“ uviedla pošta pre web oPeniazoch.sk.
Spor sa nekončí
Rokovanie ZMOS so Slovenskou poštou ukázalo, že samosprávy a pošta sa síce zhodujú na potrebe zachovať dostupnosť služieb, no rozdielne vnímajú spôsob a komunikáciu zmien. ZMOS tvrdí, že jeho úlohou je zmierňovať dopady rozhodnutí pošty na obce a obyvateľov. Pošta zase zdôrazňuje, že transformácia je nevyhnutná pre jej finančnú stabilizáciu a ďalší rozvoj služieb.
„Verím, že ako racionálni manažéri na úrovni samospráv uprednostníte vecný dialóg a fakty pred emóciami, šírením dezinformácií, vytváraním tlaku a paniky,“ odkázal samosprávam generálny riaditeľ pošty v otvorenom liste. ZMOS chce so Slovenskou poštou pokračovať v komunikácii tak, aby boli zmeny v poštovej sieti pre mestá, obce a obyvateľov predvídateľné, zdôvodnené a prakticky zvládnuteľné.
Pre ľudí v dotknutých obciach a mestách však zostáva najdôležitejšia praktická otázka: kde a ako si po zatvorení pobočky vybavia poštové služby, na ktoré boli doteraz zvyknutí.
Komentáre k článku
mljbljgck
Pred 40 minútami
v tejto kapit…republike neni penazi na nič max na zbrojenie -hanba