Foto: gettyimages.com/rarrarorro
Európska komisia si opäť posvietila na to, ako členské štáty dodržiavajú pravidlá Európskej únie. V júlovom balíku prípadov nesplnenia povinnosti sa viackrát objavilo aj Slovensko. Výhrady sa týkajú pitnej vody, jednorazových plastov, právnej pomoci, ochrany pracovníkov pred azbestom aj pravidiel pre služby v energetike.
Komisia vo svojom pravidelnom prehľade podniká právne kroky proti krajinám, ktoré si podľa nej nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby sa európske pravidlá uplatňovali správne v záujme občanov aj podnikov. Slovensko sa tentoraz objavuje vo viacerých prípadoch. V niektorých ide ešte o prvý krok konania, v iných už Komisia pritvrdila a zaslala odôvodnené stanovisko. Ak krajina nedostatky neodstráni, prípad môže skončiť až na Súdnom dvore EÚ.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Problémy s pravidlami o pitnej vode
Európska komisia začala konanie proti Slovensku pre nesprávnu transpozíciu smernice o pitnej vode. Rovnaký krok sa týka aj Lotyšska, Litvy a Maďarska. Cieľom prepracovaných pravidiel je lepšia ochrana ľudského zdravia, čistejšia voda z vodovodu, aktualizované normy kvality vody a riešenie problematických znečisťujúcich látok, ako sú endokrinné disruptory či mikroplasty. Členské štáty mali smernicu zapracovať do vnútroštátneho práva do 12. januára 2023.
V prípade Slovenska Komisia tvrdí, že viaceré ustanovenia smernice neboli transponované správne. Týka sa to najmä ochrany citlivých informácií súvisiacich s dodávkami pitnej vody, nakladania s týmito informáciami, povinností v oblasti monitorovania a programov monitorovania založeného na riziku. Výhrady smerujú aj k požiadavkám na včasné prijatie nápravných opatrení v prípadoch, keď sa zistia riziká pre ľudské zdravie. Slovensko má teraz dva mesiace na odpoveď a odstránenie nedostatkov. Ak Komisia nebude spokojná, môže vydať odôvodnené stanovisko.
Zlé pravidlá o jednorazových plastoch
Ďalší prípad sa týka jednorazových plastov. Komisia poslala Slovensku odôvodnené stanovisko, pretože podľa nej správne netransponovalo smernicu o jednorazových plastových výrobkoch. Cieľom tejto smernice je znížiť vplyv určitých plastových výrobkov na životné prostredie a ľudské zdravie a podporiť prechod na obehové hospodárstvo.
Podľa Komisie Slovensko nesprávne prevzalo do svojich zákonov niektoré pravidlá týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide o systém, v ktorom majú výrobcovia znášať náklady na nakladanie s odpadom, čistenie prostredia znečisteného odpadom aj osvetové opatrenia. Komisia upozorňuje napríklad na to, že výrobcovia tabaku na Slovensku nie sú povinní pokryť náklady na zber odpadu.
Stihne podľa vás Slovensko vyriešiť všetky nedostatky v priebehu dvoch mesiacov?
Problémom je aj to, že výrobcovia niektorých výrobkov, ako sú nádoby a poháre na potraviny a nápoje alebo ľahké plastové tašky, nemusia pokrývať všetky náklady na prepravu a spracovanie odpadu znečisťujúceho prostredie. Slovensko už v minulosti prisľúbilo, že legislatívu zmení. Komisia však konštatuje, že potrebné zmeny stále neboli prijaté. Ak Slovensko neprijme potrebné opatrenia do dvoch mesiacov, vec môže putovať na Súdny dvor EÚ.
Prekážky pri inštaláciách v energetike
Komisia začala konanie aj proti skupine krajín vrátane Slovenska pre obmedzenia v oblasti inštalačných a stavebných služieb súvisiacich s energetikou. Ide napríklad o požiadavky na povolenia alebo certifikácie, ktoré sa týkajú služieb v oblasti energetiky a obnoviteľných zdrojov. Podľa Komisie takéto povinné systémy komplikujú prácu inštalatérom zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov aj poskytovateľom energeticky účinných zariadení v celej EÚ.
Komisia tvrdí, že na zabezpečenie kvality služieb by sa dali použiť menej obmedzujúce opatrenia, napríklad následné kontroly. Povinné certifikácie alebo registračné požiadavky podľa nej zbytočne obmedzujú prístup na trh, fragmentujú jednotný trh a spotrebiteľom znižujú výber aj dostupnosť služieb. Slovensko spolu s ďalšími krajinami dostalo formálnu výzvu. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.
Ochrana pracovníkov pred azbestom
Slovensko sa objavilo aj medzi krajinami, ktoré podľa Komisie v plnom rozsahu neprevzali nové pravidlá EÚ o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením azbestu pri práci. Azbest je nebezpečná látka spôsobujúca rakovinu a podľa Komisie s ním súvisí približne 75 percent prípadov rakoviny spojenej so zamestnaním v EÚ.
Profesionálne odstraňovanie azbestu. Foto: gettyimages.com/ArjanL
Nové pravidlá majú zlepšiť ochranu pracovníkov a znižujú limitnú hodnotu expozície azbestu pri práci na desatinu predchádzajúcej hodnoty. Väčšinu ustanovení mali členské štáty transponovať do vnútroštátneho práva do 21. decembra 2025. Komisia už v januári zaslala formálne výzvy desiatim krajinám. Štyri z nich odvtedy potrebné opatrenia oznámili, no Slovensko zostalo medzi šiestimi štátmi, ktorým teraz Komisia posiela odôvodnené stanovisko. Ak neprijme potrebné opatrenia, prípad môže skončiť na Súdnom dvore EÚ aj so žiadosťou o finančné sankcie.
Právna pomoc pre podozrivých a obvinených
Ďalšia výhrada sa týka trestného konania. Komisia poslala Slovensku odôvodnené stanovisko, pretože podľa nej správne netransponovalo pravidlá EÚ o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby. Európske pravidlá majú zabezpečiť ochranu základných práv ľudí v trestnom konaní a vytvoriť spoločné minimálne normy v členských štátoch.
Komisia tvrdí, že Slovensko poskytuje právnu pomoc len obvineným, teda osobám formálne obvineným z trestného činu, ale nie podozrivým. To sú osoby, ktoré orgány podozrievajú zo spáchania trestného činu, no ešte neboli formálne obvinené. Výhrady sa týkajú aj situácií, keď je osoba predvedená pred súd, ktorý má rozhodnúť o predbežnom zadržaní. Slovensko podľa Komisie nezaručuje právnu pomoc ani osobám zatknutým v inom členskom štáte na základe európskeho zatykača vydaného slovenskými orgánmi.
Komisia už v januári poslala Slovensku formálnu výzvu, no podľa jej aktuálneho stanoviska neboli všetky nedostatky odstránené. Slovensko má opäť dva mesiace na odpoveď a prijatie opatrení.
Komisia uzavrela aj dva prípady proti Slovensku
Júlový balík však pre Slovensko nepriniesol iba nové výhrady. Európska komisia zároveň ukončila dva prípady, v ktorých podľa nej Slovensko vykonalo nápravu. Prvý sa týka diskriminačných cien palív pre vodičov vozidiel registrovaných v zahraničí. Komisia tvrdila, že slovenské opatrenia porušovali pravidlá jednotného trhu, voľného pohybu tovaru, služieb, pracovníkov aj cestnej dopravy. Slovensko po zásahu Komisie zmenilo právne predpisy a diskriminačné opatrenia sa prestali uplatňovať od 8. mája 2026. Komisia preto prípad uzavrela.
Druhý uzavretý prípad sa týka ochrany oznamovateľov. Komisia začala konanie po tom, ako slovenský parlament prijal zmeny, ktoré podľa nej mohli oslabiť ochranu oznamovateľov a vyvolali obavy z nesúladu s právom EÚ. Slovensko však spornú novelu zrušilo ešte predtým, ako mohla nadobudnúť účinnosť. Komisia preto konanie ukončila.
Komentáre k článku
Kleopator
Pred 12 hodinami
Mne je EK ukradnutá.-)))
disqus_pE5x7Ouquk
Pred 10 hodinami
aj mne a vôbec celá EU!