Foto: oPeniazoch.sk, generované AI
O závislosti Európy od Číny sa hovorí často. Či už ide o vzácne zeminy, batérie, solárne panely alebo lacnú priemyselnú výrobu, Peking má v mnohých oblastiach silnú pozíciu. Menej sa však hovorí o opačnej strane tejto rovnice. Aj Čína totiž v niektorých strategických technológiách stále potrebuje Európu viac, než sa môže zdať.
Vyplýva to z analýzy portálu Euronews, podľa ktorej čínska závislosť od Európskej únie nezmizla ani napriek tomu, že Peking dlhodobo tlačí na technologickú sebestačnosť. Čína stále potrebuje európske firmy najmä v oblasti polovodičov, letectva, farmácie, automobilových čipov, robotiky či kvantových technológií.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Pre Európu je to dôležitá otázka najmä v čase rastúceho geopolitického napätia. Ak má Čína v rukách silnú kartu v podobe vzácnych zemín, Európa môže mať aspoň čiastočnú vyjednávaciu pozíciu práve v technologických oblastiach, kde sa Peking bez európskych riešení zatiaľ nezaobíde.
Odborníci však upozorňujú, že táto páka nemusí byť taká silná, ako sa na prvý pohľad zdá. Čína má pri surovinách výraznejší vplyv než Európa pri väčšine technológií. Navyše, v niektorých sektoroch sa môže Peking stať sebestačnejším už v priebehu najbližších rokov.
Čipy: Európsky tromf ASML
Jednou z najdôležitejších oblastí sú polovodiče. Európa má v tomto sektore firmu, ktorú Čína nedokáže jednoducho nahradiť. Ide o holandskú spoločnosť ASML, ktorá patrí medzi najhodnotnejšie európske technologické firmy. ASML má takmer monopol na stroje pre extrémnu ultrafialovú litografiu, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe najpokročilejších čipov. Tie sa používajú napríklad v umelej inteligencii, elektromobiloch či ďalších moderných technológiách.
Čína už čelí obmedzeniam pri nákupe najvyspelejších strojov ASML, no stále môže kupovať menej pokročilé zariadenia. Aj v tomto segmente má podľa Euronews holandská firma mimoriadne silné postavenie. V niektorých produktoch smerovala v roku 2024 do Číny veľká časť dodávok.
Ako dlho bude podľa vás ešte Čína závislá od Európy?
Peking sa však snaží závislosť znižovať. Čína si stanovila cieľ, aby polovica vybavenia v nových kapacitách na výrobu čipov pochádzala z domácich zdrojov. Podľa odborníkov chce začať vyrábať vlastné čipy bez strojov ASML už okolo roku 2028, hoci európske know-how bude ešte stále potrebovať.
Lietadlá: Čínske ambície stoja aj na európskych dodávateľoch
Ďalšou citlivou oblasťou je letectvo. Čína sa snaží presadiť vlastné dopravné lietadlo Comac C919, ktoré má konkurovať americkému Boeingu a európskemu Airbusu. Problémom však je, že jeho dodávateľský reťazec je stále výrazne naviazaný na európske firmy. Ide napríklad o francúzsku spoločnosť Safran, ktorá vyrába motor, nemecký Liebherr Aerospace s kabínovým tlakovým systémom či taliansku firmu Avio Aero, ktorá dodáva časť motora.
Letová ukážka C919 na singapurskej leteckej šou. Išlo o prvú prezentáciu čínskeho lietadla mimo domovskej krajiny. Foto: SITA/AP
Podľa odborníkov by bez týchto dodávateľov Čína nemala plnohodnotný civilný letecký program. Vývoj dopravných lietadiel je mimoriadne náročný, vyžaduje vysoké bezpečnostné štandardy a know-how sa buduje dlhé roky. Aj tu však platí, že prípadné využitie tejto závislosti by bolelo aj Európu. Európski dodávatelia totiž na čínskom trhu zarábajú a obmedzenia by zasiahli aj ich tržby.
Farmácia a biotechnológie: Európa má stále silné patenty
Čína rýchlo napreduje aj vo farmácii a biotechnológiách, no Európa má stále významnú pozíciu. Podľa odborníka Sama Goodmana mali v roku 2024 firmy z Talianska, Nemecka a Francúzska dvojnásobný počet udelených farmaceutických patentov v porovnaní s Čínou. Silné postavenie majú európske firmy aj na trhu vakcín. Nemecký Merck, francúzsky Sanofi a britský GSK mali podľa Euronews v roku 2024 spolu viac než polovicu globálneho trhu s vakcínami.
Zároveň však platí, že Čína investuje do výskumu a vývoja obrovské peniaze. Medzi rokmi 2020 a 2024 rástli jej výdavky na výskum vo farmácii výrazne rýchlejšie než v Európe. Čínske firmy sa tak čoraz viac približujú k západným konkurentom. Európske firmy preto často vstupujú do spoločných projektov s čínskymi spoločnosťami. Odborníci však upozorňujú, že pri technologickom transfere z takýchto partnerstiev spravidla najviac profituje práve Čína.
Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane.
1 / 2
Pokračovať na ďalšej strane
Komentáre k článku
DS
Pred 35 minútami
Čína zistila, že „všichni spolu uděláme moc“ pre ňu platí iba pokiaľ pracuje pre tých druhých. Tak vsadila na vzdelanosť, rozvoj technológií a obrovský ľudský potenciál. A ak s ňou niekto odmieta spolupracovať alebo j…