V hlbinách oceánov existujú tvory, ktoré fungujú diametrálne odlišne, než väčšina živočíchov na povrchu. Obrovský hlbinový stejnonožec rodu Bathynomus patrí medzi najzvláštnejšie príklady. Dokáže prežiť viac ako päť rokov bez potravy, no zároveň dorastá do obrovských rozmerov.
Práve táto kombinácia vedcom dlho nedávala zmysel, pretože väčšinu platí, že veľké telo potrebuje veľa energie. V hlbokom oceáne však potrava neprichádza pravidelne. Živočích tak čelí zvláštnemu problému, ako si udrží obrovskú veľkosť v prostredí, kde môže hladovať celé roky?
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Výskumníci z Inštitútu oceánológie Čínskej akadémie vied teraz odhalili mechanizmus, ktorý týmto tvorom umožňuje prežiť extrémne obdobia nedostatku potravy. Ich štúdia ukázala, že hlbinové stejnonožce používajú kombináciu dvoch hlavných stratégií, naraz dokážu uložiť veľké množstvo potravy a zároveň výrazne spomalia svoj metabolizmus. Výsledky výskumu publikoval prestížny vedecký časopis Cell.
Obrovský žalúdok im slúži ako zásobáreň energie
Vedci skúmali dva druhy hlbinových stejnonožcov, Bathynomus jamesi, ktorý žije približne v hĺbke 900 metrov, a Bathynomus doederleini, ktorý obýva oblasti okolo 300 metrov pod hladinou. Pomocou genetických analýz, skúmania správania aj detailného rozboru tela zistili, že tieto tvory si vytvorili mimoriadne účinný spôsob hospodárenia s energiou.
Fish Sci vol.92 – Molecular and immunological characterization of tropomyosin from the deep-sea isopod Bathynomus doederleinihttps://t.co/soJDe6n77q
— 【公式】日本甲殻類学会 Carcinological Society of Japan (@CarcinologyJPN) July 2, 2026
Hackeri odhalili zákulisie ruskej cenzúry. Médiá mali zatajiť palivovú krízu aj zábery z útoku na Moskvu
Najväčším prekvapením bol ich žalúdok. Zaberá približne dve tretiny celého tela, čo je výrazne viac ako pri príbuzných druhoch žijúcich v plytších vodách. Keď stejnonožec nájde potravu, dokáže jej naraz prijať obrovské množstvo. V žalúdku sa následne nachádza hmota podobná hustému bahnu, v ktorej je potrava rozdrvená a postupne trávená.
Nejde však o rýchle spracovanie jedla. Tieto živočíchy si vytvoria energetickú zásobu, ktorú potom využívajú veľmi pomaly počas dlhého obdobia.
Vedci zistili aj zaujímavý rozdiel v zložení mikroorganizmov v tráviacom systéme. Namiesto veľkého množstva bežných tráviacich baktérií obsahuje žalúdok viac mikroorganizmov spojených so skladovaním tukov. To naznačuje, že stejnonožce si dokážu potravu upraviť tak, aby z nej získavali energiu čo najdlhšie.
Druhou časťou ich stratégie je extrémne nízky bazálny metabolizmus. Jednoducho povedané, ich telo spotrebuje v pokoji iba minimum energie. Práve toto spomalenie umožňuje zvieraťu prežiť obdobia, keď sa v okolí nenachádza takmer žiadna potrava. Hoci majú veľké telo, správajú sa energeticky skôr ako „úsporný režim“ živého organizmu.
Vedci objavili aj ďalšiu zvláštnosť v ich genetickej výbave. Rovnakonožce získali gén s názvom ND1 od symbiotickej baktérie, ktorá s nimi v minulosti žila v spoločnom prostredí. Tento jav sa nazýva horizontálny prenos génov, teda situácia, keď organizmus získa genetickú informáciu od iného druhu.
Gén ND1 súvisí s fungovaním mitochondrií, častí buniek, ktoré vyrábajú energiu. Výskumníci zistili, že tento gén dokáže ovplyvniť spôsob, akým telo hospodári s energiou.
Gén pomohol odhaliť tajomstvo prežitia
Aby vedci overili jeho význam, vložili gén ND1 do buniek človeka, zebričiek a hlístovcov. Výsledky ukázali, že pri bežnej teplote gén zrýchlil energetický metabolizmus. Organizmy však potom horšie znášali hladovanie. V podmienkach podobných studenému hlbokému oceánu bol výsledok opačný. Aktivita mitochondrií klesla a organizmy získali väčšiu odolnosť voči nedostatku potravy.
Zdroj: katerynakon / depositphotos.com
Pri pokusoch so zebričkami zvýšila táto genetická úprava toleranciu voči hladovaniu približne o 37 percent. Vedci zároveň objavili ďalší regulačný mechanizmus. Rovnakonožce využívajú takzvané epigenetické úpravy histónov, ktoré fungujú ako určitý spôsob riadenia aktivity génov. Vďaka nim dokážu presne nastaviť, kedy a ako silno sa gén ND1 aktivuje.
„Náš výskum nielen objasňuje záhadu extrémne dlhej odolnosti voči hladovaniu u hlbinových rovnakonožcov, ale zároveň ukazuje, ako život dokáže vyvážiť rast a prežitie v náročných podmienkach,“ píše Yuan Jianbo.
Výskum obrovských rovnakonožcov neprináša iba odpoveď na otázku, ako dokáže zvláštne morské zviera prežiť roky bez potravy. Vedcom ponúka aj pohľad na to, ako sa organizmy prispôsobujú prostrediu, kde bežné pravidlá života neplatia. Kombinácia veľkého zásobníka energie, extrémne pomalého metabolizmu a špeciálne upravených génov ukazuje jednu z ciest, ktorou sa evolúcia môže vydať.
Tieto poznatky môžu v budúcnosti pomôcť pri výskume metabolizmu, odolnosti buniek alebo fungovania organizmov v extrémnych podmienkach. Zatiaľ však zostávajú najmä fascinujúcim príkladom toho, aké nečakané riešenia dokáže príroda vytvoriť v najtemnejších častiach oceánov.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku