CHORVÁTSKO – Predstavte si miesto, kde sa azúrové vlny Jadranu opierajú o divoké útesy, kde vonia rozmarín a vzduch je presýtený pokojom. Miesto, ktoré dnes láka milovníkov romantických uličiek a nedotknutej prírody, ktoré si z minulosti nieslo temné tajomstvo. Chorvátsky ostrov Vis nebol vždy tým tichým rajom, akým sa zdá byť dnes. Ešte pred niekoľkými desaťročiami by ste na jeho brehoch márne hľadali jachty zahraničných turistov či pláže plné opaľujúcich sa dovolenkárov.
Drahá cena za autentickosť
Vis bol pre svet veľa rokov takmer neviditeľný. Od konca 2. svetovej vojny až do roku 1989 bol tento strategický bod premenený na obrovskú vojenskú pevnosť, kam mali civilní obyvatelia prísny zákaz vstupu. Izolácia, ktorú ostrovu nanútil vtedajší režim Juhoslovanskej ľudovej armády, ho na dlhé štyri desaťročia uväznila v čase.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: thinkstock)
Paradoxne, práve tento nútený exil od moderného sveta ho zachránil pred masívnym stavebným boomom a uchoval jeho surovú, autentickú krásu. Pod povrchom tejto idyly sa však dodnes kľukatí fascinujúci labyrint podzemných chodieb a betónových bunkrov, ktoré rozprávajú príbehy o studenej vojne a neustálom strachu z invázie.
Strategický kľúč k Jadranu, ktorý chceli všetci
Vis leží najďalej od pevniny zo všetkých obývaných chorvátskych ostrovov, vďaka čomu mal v rukách kľúč k ovládnutiu celej jadranskej námornej trasy. Kto kontroloval Vis, ten ovládal Jadran. Tento fakt si dobre uvedomovali už starí Gréci, Rimania, neskôr Benátčania, Rakúšania či Angličania, pričom každý z týchto národov tu zanechal svoje stopy v podobe pevností.
Počas 2. svetovej vojny sa stal útočiskom pre partizánske hnutie pod vedením Josipa Broza Tita. Práve tu, v jednej zo skrytých jaskýň, robil kľúčové vojenské rozhodnutia a plánoval obrat vo vojne, zatiaľ čo britské letectvo využívalo miestnu provizórnu pristávaciu dráhu.
Keď sa vojna skončila a začala sa písať éra socialistickej Juhoslávie, Tito sa rozhodol, že Vis premení na nedobytný štít. Miestne obyvateľstvo muselo znášať prítomnosť tisícov vojakov, zatiaľ čo cudzincom hrozilo za priblíženie sa k ostrovu okamžité zatknutie. Vis bol vymazaný z turistických máp a stal sa uzavretou vojenskou zónou, kde sa v absolútnom utajení vŕtalo do tvrdého vápenca.
Raketová základňa Stupišće
Jedným z najmrazivejších monumentov tejto éry je bývalá raketová základňa Stupišće, ktorá sa nachádza na juhozápadnom cípe ostrova, neďaleko rybárskeho mestečka Komiža. Tento komplex bol navrhnutý tak, aby dokázal odolať aj tej najmodernejšej ofenzíve a bol určený pre mobilné protilodné raketové systémy.
Keď dnes prechádzate okolo opustených strážnych veží a ostnatých drôtov, obklopí vás zvláštne ticho. Hlavnou atrakciou tohto miesta sú obrovské palebné postavenia a tunely vytesané hlboko do skaly. Vojaci tu mali k dispozícii masívne betónové silá, z ktorých mali byť v prípade konfliktu odpaľované rakety na nepriateľské lode brázdiace Jadranské more.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: thinkstock)
Celý komplex bol dokonale sebestačný, prepojený systémom podzemných chodieb, kde sa nachádzali sklady munície, veliteľské stanovištia, ubikácie a filtračné systémy pre prípad chemického útoku. Chodby sú navrhnuté tak precízne, že aj uprostred horúceho leta v nich panuje chladný vzduch.
Ponorkový bunker v zátoke Jastog
Ak sa presuniete na severné pobrežie ostrova, neďaleko dedinky Parja, nájdete tu scenériu, ktorá akoby vypadla z akčného filmu o tajných agentoch. V zátoke Jastog sa do strmého skalného masívu zahryzáva monumentálny podzemný bunker pre ponorky a torpédové člny. Tento gigantický tunel, dlhý viac ako sto metrov, bol vybudovaný preto, aby poskytol bezpečný úkryt pre námorné plavidlá pred leteckým prieskumom a bombardovaním.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: Getty Images)
Vstup do neho bol v časoch najväčšej slávy zamaskovaný špeciálnymi sieťami a umelou vegetáciou, takže z otvoreného mora bol prakticky neviditeľný. Ponorky mohli vplávať priamo do útrob ostrova, kde ich mechanici mohli v pokoji opravovať, dopĺňať im palivo a nakladať torpéda. Dnes, keď stojíte na okraji tohto betónového monštra, sa voda vnútri tunela zdá byť pokojná a priezračná, no masívne steny stále vyžarujú obrovskú silu armády, ktorá tu kedysi sídlila.
Prebudenie z vojenského spánku
Keď v roku 1989 Juhoslovanská ľudová armáda ostrov definitívne opustila a Vis sa po dlhých desaťročiach konečne otvoril svetu, pre miestnych ľudí to bol obrovský šok, no zároveň začiatok novej éry. Vojaci odišli tak rýchlo, ako prišli, a zanechali po sebe prázdne kasárne, podzemné nemocnice a opustené delostrelecké pozície, ktoré postupne začala pohlcovať divoká príroda.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: Getty Images)
Práve táto dlhoročná izolácia však urobila z Visu jedinečný drahokam. Na rozdiel od iných chorvátskych destinácií tu nenájdete obrie hotelové rezorty, ktoré by bránili vo výhľadoch. Vis zostal verný svojej tradícii, skvelému vínu, olivovým sadom a pokojnému životnému štýlu. Bývalé vojenské objekty sa dnes stali vyhľadávaným cieľom pre dobrodruhov a milovníkov histórie z celého sveta.
Miestne agentúry organizujú takzvané vojenské zájazdy, počas ktorých vás terénne autá odvezú na miesta, ktoré boli kedysi na vojenských mapách označené najvyšším stupňom utajenia. Vis tak dokázal svoju temnú vojenskú minulosť premeniť na unikátne turistické lákadlo, pričom nestratil nič zo svojej magickej a tajuplnej atmosféry.