Ukrajina dostane stíhačky Rafale aj licencie. Trump sa už z Hormuzu nevie vymotať

Svetu bezpečnosti a geopolitiky tento týždeň opäť dominovala Ukrajina a Irán. V prípade Ukrajiny sa rozvinulo niekoľko zaujímavých línií – po samite NATO sa stretla Koalícia ochotných, ktorá sa dohodla na zrýchlení dodávok protivzdušných a ďalekonosných striel na Ukrajinu, schválila vytvorenie Antibalistickej koalície a Francúzsko súhlasilo s poskytnutím šestnástich lietadiel Rafale a batérií protivzdušného systému SAMP/T.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Symbolická bola aj vojenská prehliadka v Paríži na Deň Bastily, kde spolu s francúzskymi vojakmi pochodovali aj ukrajinskí.

Na Ukrajine však medzitým vznikli aj vnútropolitické turbulencie. Prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal vládu premiérky Julie Svyrydenko a v rámci toho skončil aj populárny minister obrany Mychailo Fedorov. Toto rozhodnutie vyhnalo ľudí v Kyjeve do ulíc a niektorí experti ho označili za najhoršie rozhodnutie Volodymyra Zelenského. Fedorov si dlho nerozumel s najvyšším vojenským veliteľom Oleksandrom Syrským.

Šesťdesiatdňové prímerie, na ktorom sa dohodli Spojené štáty a Irán v záujme urovnania vojny, je definitívne preč. V Perzskom zálive sa znova rozhorela vojna, ktorej stredobodom je Hormuzský prieliv.

Irán chce prevziať kontrolu nad plavbou v tejto strategickej úžine, Spojené štáty to odmietajú.

Čína zadržala českého občana, ktorý v Číne pracoval na leteckých radaroch. Podľa analytika ide o príklad čínskej rukojemníckej diplomacie.

Rusko sa zjavne neobáva útokov NATO, hoci o tom rado hovorí. Pre pokračujúce ukrajinské dronové útoky stiahlo protivzdušnú obranu z niekoľkých miest na ďalekom severe, aby dokázalo chrániť ciele vo vnútrozemí.

Po samite NATO v Ankare sa oplatí pozrieť na geopolitiku Turecka, jeho význam a pozíciu voči Európe, Amerike a Rusku. Rusko pravdepodobne smeruje k ďalšej vlne mobilizácie.

Čítate Glóbus, týždenný newsletter denníka SME a expertov organizácie Globsec o globálnej bezpečnosti a geopolitike.

Newsletter Glóbus môžete odoberať aj e-mailom, prihlásiť sa na odber môžete na tomto odkaze.

Komentáre a podnety môžete posielať na adresu daniel.hotka@sme.sk. Najbližšie dva týždne Glóbus nevyjde.

V aktuálnom Glóbuse sa dočítate:

Ukrajina bude vyrábať Storm Shadow, dostane aj stíhačky

Po samite NATO sa v Paríži stretla Koalícia ochotných, pričom na stretnutí boli aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stretnutie prinieslo niekoľko zaujímavých záverov. Desať štátov, medzi nimi Ukrajina, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a ďalšie štáty sa dohodli na vytvorení spoločného európskeho programu na protibalistickú obranu, pričom Ukrajina má poskytnúť svoje skúsenosti z ruskej vojny.

Spojené kráľovstvo sa pridalo k 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu (tá bola pôvodne pod hlavičkou EÚ), čím pomohlo aj britským firmám, ktoré sa budú môcť zapojiť do zákaziek financovaných z pôžičky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že budúce mierové jednotky, ktoré by mohli byť na Ukrajine nasadené po nastolení prímeria, sa budú cvičiť v susedných krajinách.

Okrem toho má Ukrajina dostať šestnásť francúzskych lietadiel Rafale, protivzdušné systémy SAMP/T a licenciu na výrobu francúzsko-britských striel SCALP/Storm Shadow. Podrobnejšie sa téme venoval aj EUBrief.

Nezávisle od tejto udalosti skupina európskych firiem Thales, Airbus, Destinus, MBDA a Safran podpísala dohodu o spolupráci na vytvorení európskeho exo-atmosférického interceptora, teda strely schopnej zasiahnuť nepriateľskú strelu ešte vo vesmíre.

Komentuje expert organizácie Globsec Tomáš Nagy: Nejde o prekvapujúce oznámenie. Balistické strely dnes pre Ukrajinu predstavujú jednu z najakútnejších hrozieb a taktiež ukazujú na jednu z najvážnejších medzier v európskej obrane.

Európa urobila pokroky v obrane proti lietadlám a strelám s plochou dráhou letu, no obrana proti moderným a dobre manévrujúcim balistickým strelám je oveľa väčšou výzvou. Aktuálna európska obrana ešte stále odráža realitu spred roka 2022.

Začlenenie Ukrajiny má zmysel, pretože európska a ukrajinská bezpečnosť sú hlboko prepojené a Ukrajina získala jedinečné skúsenosti. Pre Európu tak ide o príležitosť vybudovať integrovanú protiraketovú obranu. Úlohou je dosiahnuť interoperabilitu medzi senzormi, velením, raketami a začleniť rôzne národné prvky do spoločnej obrannej siete.

Ak Európa berie strategickú autonómiu vážne, bude potrebovať udržateľnú priemyselnú základňu, úzku spoluprácu s Ukrajinou a schopnosť vyrábať tieto obranné systémy vo veľkom meradle a dlhodobo.

Iniciatíva európskych firiem je zacielená na možnosť neutralizovať balistické strely s dlhým doletom, ako napríklad Orešnik, ešte skôr, ako sa ich munícia oddelí od telesa rakety. Európa sa tu snaží zbaviť sa závislosti od neeurópskych systémov a vytvoriť domáce spôsobilosti.

Irán – mier je v nedohľadne, hrozí ešte horší stav

V Perzskom zálive v priebehu týždňa pokračovali boje medzi Iránom a Spojenými štátmi, presnejšie medzi Iránom a americkými spojencami. Washington pokračoval v ostreľovaní cieľov v Iráne, kým Irán zasiahol americké ciele v Jordánsku, Kuvajte a Bahrajne.

Donald Trump podľa BBC pohrozil Iránu, že ak sa nezačne „lepšie správať“ a nevráti sa k rokovaciemu stolu, budú nasledovať ďalšie vojenské akcie. V utorok sa Trump Iránu vyhrážal, že začne ničiť jeho energetickú infraštruktúru a mosty.

Trump sa od samitu NATO správa chaoticky. Počas samitu odkázal vyjednávačom, že rokovať síce môžu, ale nemá to zmysel. Potom sa vyhrážal, že Spojené štáty sa stanú „strážcom“ Hormuzského prielivu a budú vyberať poplatky za plavbu, pričom už o deň neskôr v tejto vyhrážke nepokračoval.

Prečo je to dôležité: Trump nevie, ako sa z nepríjemnej situácie vymotať. Nie je ochotný podniknúť inváziu do Iránu (Irak 2003 je dobrým poučením) a ostreľovaním nedokáže Irán prinútiť k tomu, aby Hormuzský prieliv vrátil do predchádzajúceho režimu. Na Trumpovu vyhrážku má navyše Irán ďalšiu odpoveď – ak Američania skutočne začnú ničiť energetickú infraštruktúru, Irán hrozí, že jeho spojenec, teroristická skupina Húsíov v Jemene, uzavrie úžinu Báb-el Mandáb.

Ide o strategicky podobne dôležité miesto, ktoré je južnou bránou do Červeného mora. Tou severnou je Suezský prieplav. Ak by Húsíovia začali znova ohrozovať plavidlá na tomto mieste (už to v minulosti robili), prinútia lode plaviť sa okolo afrického kontinentu.

Podrobnejšiu analýzu priniesla BBC. Trump vyliezol na strom a teraz nevie, ako z neho zliezť. Eskalácia by bola nepopulárna a vyhnala by ceny ropy nahor, odchod z vojny by znamenal, že Trump zanechá „iránsku vec“ v horšom stave, v akom ju prevzal.

V skratke

Čína zadržala českého občana: Medzi Českou republikou a Čínou sa trochu v tichosti rozhorel diplomatický problém. Peking vo štvrtok potvrdil, že začiatkom júna zadržal českého občana. Český rozhlas s odvolaním sa na Deník N, ale aj analytik Jakub Janda z think tanku Evropské hodnoty napísali, že ide o zástupcu spoločnosti Eldis, ktorá patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada. Zadržaný Čech v Číne legálne pracoval na certifikácii leteckých radarov.

Janda dáva zadržanie do súvislosti so zadržaním čínskeho špióna v januári 2026 v Česku. Podľa neho ide o odvetu a Česká republika sa stala obeťou čínskej „rukojemníckej diplomacie“.

Chodia drony na Ukrajinu cez Bratislavu? Takúto informáciu zverejnila napríklad agentúra TASS na základe informácie ruskej tajnej služby FSB. Tá tvrdí, že zmarila pripravovaný útok ukrajinskej tajnej služby a že drony na tento účel mali prísť z Bratislavy alebo cez Bratislavu.

Produkcia ruskej štátnej tlačovej agentúry alebo tajnej služby je zo svojej povahy nedôveryhodná. Zvláštne však je, že slovenské štátne orgány na zaslané otázky nijako nereagovali. Zo všetkých oslovených organizácií odpísalo iba policajné prezídium, a aj to poslalo chabé a nič nehovoriace stanovisko.

Rusko stiahlo protivzdušnú obranu zo severu: Rusko stiahlo svoje raketové systémy S-300 a S-400 z vojenských objektov na ďalekom severe, aby nimi mohlo chrániť vnútrozemské ciele proti ukrajinským dronovým útokom, napísalo Rádio Slobodná Európa na základe satelitných snímkov. Rusko tak má viditeľný problém s počtom protivzdušných prostriedkov a kvalifikovaným personálom. Zároveň sa zjavne neobáva útoku zo strany NATO.

Ukrajinci pochodovali s Francúzmi: Francúzsko 14. júla oslávilo svoj najväčší štátny sviatok, Deň dobytia Bastily. Sprevádzala ho tradičná vojenská prehliadka, na ktorej sa tento rok zúčastnili aj ukrajinskí vojaci. Na zemi aj vo vzduchu. Na zemi pochodovali okrem ukrajinských vojakov aj príslušníci armád 35 štátov Koalície ochotných. Vo vzduchu sprevádzali francúzsku akrobatickú letku Patrouille de France dve lietadlá Mirage 2000 s ukrajinskými pilotmi.

Zaujímavé čítanie a počúvanie

Dilema menom Turecko: Nedávny samit NATO v Ankare bol ukážkou tejto novej reality. Jasne ukázal, že geopolitické a bezpečnostné záujmy dnes dokážu zatieniť aj iné dôležité politické ciele. Nikde sa tento konflikt priorít neprejavuje výraznejšie než vo vzťahu Západu ku krajine, ktorá samit hostila, píše Anne Osborn Krueger, bývalá hlavná ekonómka Svetovej banky. Text je skvelou a rýchlou analýzou Turecka, jeho záujmov a záujmov Západu voči štátu, ktorý má po USA druhú najväčšiu armádu v NATO.

Putin zrejme nariadi mobilizáciu, hoci to bude nepopulárne: Ukrajinci cielia na Krym, Putinovu perlu a ruský prezident niečo urobiť musí, píše Ondřej Houska z českých Hospodářských novin. Na základe citátov britského experta Marka Galeottiho očakáva, že po septembrových parlamentných voľbách pristúpi k čiastočnej mobilizácii.

Samit NATO, nákupy zbraní a umelá inteligencia: Kolegyňa Eva Frantová sa rozprávala s Viliamom Ostatníkom z Adapt Institute o nákupoch lietadiel, ktoré nedávno oznámilo NATO, ale aj o budúcnosti umelej inteligencie vo vojne.

Status Miroslava Wlachovského: