Americké stíhačky F-15 padajú k zemi, zostrelili ich Kuvajťania
Video
Tri americké vojenské lietadlá, ktoré sa v pondelok zrútili na území Kuvajtu, omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana, oznámilo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM).
Americké veliteľstvo tiež uviedlo, že stroje boli zostrelené kuvajtskou protivzdušnou obranou. Kuvajtské ministerstvo obrany síce informovalo, že havarovalo „niekoľko amerických vojenských lietadiel“, no neuviedlo, že by sa na incidente podieľali práve ich obranné systémy.
CENTCOM zdôraznilo, že príčiny udalosti sú predmetom vyšetrovania a ďalšie informácie budú zverejnené, keď budú dostupné.
Zriedkavé incidenty
Podrobnejší obraz situácie sa pravdepodobne objaví až v nasledujúcich dňoch či týždňoch. Zaujímavé však je, že posledné americké bojové lietadlo zostrelené pred týmto incidentom bolo F/A‑18 Super Hornet amerického námorníctva v decembri 2024 nad Červeným morom — takisto v dôsledku priateľskej paľby.
Stroj operoval z jadrovej lietadlovej lode USS Harry S. Truman (CVN‑75), keď ho krížnik USS Gettysburg (CG‑64) vybavený systémom Aegis mylne vyhodnotil ako prichádzajúcu raketu húsijských síl a zostrelil ho.
Pád americkej stíhačky F-35 na Aljaške
Video
Archívne video z januára 2025. / Zdroj: X
Takéto situácie sú pomerne zriedkavé, no napriek tomu sa vyskytujú. K nedeľňajšiemu incidentu mohlo prispieť viacero faktorov, ktoré viedli k tomu, že tri lietadlá boli zasiahnuté vlastnou obranou.
„Nemalo by sa to stávať, ale v praxi sa to stáva,“ vysvetlil plukovník John „JV“ Venable, bývalý pilot amerického letectva a analytik Mitchellovho inštitútu pre letecké štúdie pre magazín Forbes.
Podľa neho mohli zohrávať úlohu takzvané „hmla a fikcia vojny“, teda chaos a neúplné informácie typické pre bojové operácie. Chyby tak mohli vzniknúť nielen na zemi, ale aj na strane pilotov. Bojové lietadlá však bežne používajú technológie, ktoré ich identifikujú ako priateľské, pokiaľ nepôsobia v nepriateľskom vzdušnom priestore.
Miestni neverili vlastným očiam. Zábery usmievavej pilotky po katastrofálnom omyle v Kuvajte obleteli svet
Video
Zábery usmievavej pilotky po katastrofálnom omyle obleteli svet.
„Keď vstúpite do bojovej zóny, vypnete vysielač,“ uviedol Venable s odkazom na transpondér Mode 3/C — štandardný, nezabezpečený identifikačný systém používaný na určenie priateľského lietadla a jeho výšky. Tento systém zostáva zapnutý vtedy, keď lietadlo nemusí operovať utajene.
Fence in alebo fence out?
Jednou z kľúčových otázok je, či boli tri americké lietadlá v režime ‚fence in‘ (vstúpiť za plot) alebo ‚fence out‘. Fence in znamená, že posádka je pripravená na boj a vstupuje do nepriateľského priestoru. Fence out označuje situáciu, keď sa lietadlo vracia z misie domov.
Aj v prípade režimu fence in by však priateľská protivzdušná obrana mala byť schopná lietadlá identifikovať. Stroje F‑15E Strike Eagle sú totiž vybavené transpondérom Mode 4 — šifrovaným vojenským systémom IFF, ktorý odlišuje priateľské lietadlá od hrozieb. Tento systém funguje na základe synchronizovaných kryptografických kľúčov medzi radarom a lietadlom.
Rovnaká technológia bola použitá aj pri lietadle F/A‑18 Super Hornet zostrelenom v roku 2024.
Takto vidí armáda USA 100 hodín operácie ‚Epic Fury‘
Video
Americká armáda zverejnila video rekapituláciu prvých sto hodín operácie Epic Fury, počas ktorej zaútočila na Irán. Video: U.S. Central Command / Zdroj: Centcom
Analytik spoločnosti GlobalData James Marques upozornil, že opakovanie podobných incidentov poukazuje na širšie systémové problémy. Všetky zapojené systémy totiž musia navzájom komunikovať, čo môže byť v komplexnom bojovom prostredí komplikované.
Podľa GlobalData disponuje Kuvajt viacerými systémami protivzdušnej obrany, napríklad americkými Patriot PAC‑2/PAC‑3, starším systémom MIM‑23 Hawk, európskym Spada 2000 a krátkodosahovou platformou Skyshield 35.
Marques vysvetlil, že incident sa odohral v situácii, keď boli súčasne nasadené priateľské lietadlá aj pozemné či námorné obranné systémy, reagujúce na kombinovanú hrozbu rakiet a dronov. Podobné nehody sa stali aj v minulosti — napríklad počas vojny v Iraku v roku 2003, keď boli samostatne zostrelené americké aj britské stíhačky systémami Patriot.
Vo všetkých prípadoch išlo o extrémne „husté“ bojové prostredie, kde musia spolupracovať letecké, pozemné aj námorné sily rôznych krajín a zároveň reagovať na hrozby s odlišnou rýchlosťou, veľkosťou či profilom.
Situáciu mohlo ešte viac skomplikovať množstvo rádiovej komunikácie, elektronického rušenia a rýchlo sa meniacich plánov.
Podľa Marquesa sú dátové prepojenia, komunikačné kanály a počítačové systémy používané na koordináciu síl oveľa zložitejšie, než by sa mohlo zdať. Priestor na chybu je minimálny a na Blízkom východe navyše spolupracujú armády viacerých štátov s odlišnými postupmi a výcvikom, často aj pri používaní rovnakých systémov.
Stále však nie je jasné, ktorý konkrétny systém zasiahol lietadlá F-15. Kombinácia rôznych technológií zvyšuje riziko, že niektorý z nich nesprávne vyhodnotí cieľ.
Podľa Marquesa je možné, že starší radar poskytol odlišné identifikačné údaje než novší, alebo že moderný systém pracoval s chybnými informáciami zo staršieho zariadenia.
Chyby môžu byť smrteľné
Ďalšou dôležitou otázkou je smer letu lietadiel — či sa vracali z misie alebo naopak smerovali do bojovej oblasti.
Ak by lietadlá práve odlietali z bezpečného priestoru, podľa Venablea by bola situácia veľmi problematická, pretože by stúpali od obranných systémov a ešte by nevstúpili do nepriateľského územia, kde sa zvyčajne vypínajú identifikačné vysielače. V takom prípade by mali byť jasne rozpoznané ako priateľské.
Niekedy sa však stáva, že piloti pri návrate z bojovej zóny zabudnú prepnúť systém späť do režimu fence out a zapnúť transpondéry. Venable však zdôraznil, že pri dvojmiestnom lietadle, akým je F-15E, za túto úlohu zodpovedá operátor zbraňových systémov sediaci vzadu.
Preto považuje za veľmi nepravdepodobné, že by sa tri lietadlá vracali na základňu so všetkými transpondérmi vypnutými.
Aj napriek moderným technológiám však môže dôjsť k tragickým omylom. Operácia Epic Fury (Epická zúrivosť) je rozsiahla a zapája množstvo štátov, čo zvyšuje komplexnosť bojového prostredia.
Podľa Marquesa je pri veľkých leteckých operáciách priateľská paľba takmer nevyhnutným dôsledkom takzvanej „hmly vojny“. Piloti aj obsluha obranných systémov totiž situáciu vnímajú z úplne odlišných perspektív a často sledujú rozdielne priority.
Svoju úlohu zohrávajú aj psychologické faktory — napríklad pocit bezpečia pilotov nad priateľským územím, zatiaľ čo obsluha raketových systémov na zemi môže stále vnímať bezprostrednú hrozbu.
Technológia navyše nie je neomylná. Systémy IFF, ktoré identifikujú lietadlá v elektromagnetickom spektre ako priateľské, už v minulosti zlyhali. Niekedy sú navyše zámerne vypnuté z taktických dôvodov, čo už viedlo k tragickým incidentom.
Čítajte viac Teherán hrozí odvetou. Pripraví Irán teroristický útok priamo v USA?
Nakoniec je tu aj ľudský faktor. Venable pripustil aj možnosť takzvanej „vnútornej hrozby“, teda situácie, keď by niektorý z operátorov protivzdušnej obrany konal z politických alebo ideologických dôvodov.
„Možností, ako mohlo dôjsť k takémuto incidentu, je skutočne veľa,“ uzavrel Venable pre Forbes.