Foto: oPeniazoch.sk, enviroporta.sk. gettyimages.com/ John Elk
Geotermálna energia patrí medzi obnoviteľné zdroje, ktoré dokážu dodávať teplo nepretržite bez ohľadu na počasie. Práve na tomto princípe je postavený aj zámer spoločnosti PW geoenergy, ktorá predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie projekt na využitie geotermálnej energie na výrobu tepla v stredisku Lovča.
Ako vyplýva z dokumentácie EIA, projekt počíta s investíciou približne 30 miliónov eur, pričom výstavba by sa mala začať v poslednom štvrťroku 2027 a samotná prevádzka je plánovaná od tretieho štvrťroka 2033.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Geotermálny zdroj má podľa návrhu vygenerovať približne 90-tisíc megawatthodín tepla ročne. To predstavuje množstvo energie, ktoré by pri bežnej spotrebe mohlo teoreticky postačovať na vykurovanie približne ôsmich tisíc domácností. Zámer však zatiaľ nekonkretizuje, komu bude teplo v praxi dodávané, ani aký rozsah odberateľov bude po dokončení projektu zásobovať.
Dva štvorkilometrové vrty
Celý systém má pritom fungovať úplne inak ako klasická tepláreň. Základom majú byť dva geotermálne vrty s konečnou hĺbkou približne štyri kilometre. Prvý vrt bude slúžiť na čerpanie horúcej geotermálnej vody z karbonátových hornín hlboko pod Žiarskou kotlinou. Druhý vrt zabezpečí návrat ochladenej vody späť do podzemia.
Takýto uzatvorený systém umožňuje dlhodobé využívanie prírodného zdroja bez jeho vyčerpávania a zároveň minimalizuje zásahy do životného prostredia. Podľa zámeru bude prvý vrt zároveň slúžiť na overenie geologických pomerov a až po potvrdení očakávaných parametrov bude vybudovaný aj reinjektážny vrt.
Schéma zabudovania a predpokladaný geologický profil geotermálneho vrtu
GTŽ-1 (vertikálna mierka 1 : 20 000, horizontálna mierka 1 : 100)
Zdroj: enviroportal.sk
Samotná geotermálna voda pritom nemá priamo prúdiť do vykurovacích rozvodov. Dokumentácia opisuje systém výmenníkov tepla, v ktorých geotermálna voda odovzdá svoju tepelnú energiu uzatvorenému vykurovaciemu okruhu. Ten následne zabezpečí distribúciu tepla k odberateľom. Ochladená geotermálna voda sa následne opäť zatlačí späť do podzemia, kde sa prirodzene znovu zohrieva. Tento princíp umožňuje využívať energiu horninového prostredia opakovane bez vypúšťania geotermálnej vody do okolia.
Teplo počas celého roka
Na rozdiel od veterných či solárnych elektrární dokáže geotermálny zdroj dodávať teplo nepretržite počas celého roka. Práve túto výhodu dokumentácia označuje za jeden z hlavných prínosov projektu. Geotermálna energia nie je závislá od počasia, preto môže zabezpečovať stabilné dodávky tepla 24 hodín denne a 365 dní v roku.
Podporili by ste využívanie geotermálnej energie na vykurovanie slovenských domácností?
Zároveň odpadá potreba spaľovať zemný plyn alebo iné fosílne palivá, čím sa výrazne znižujú emisie znečisťujúcich látok aj závislosť od dovozu energetických surovín. Vrty môžu podľa spracovateľov návrhu pri správnej prevádzke slúžiť 50 až 100 rokov, pričom nadzemná technológia má predpokladanú životnosť približne 25 až 30 rokov.
Navrhované umiestnenie projektu. Zdroj: oPeniazoch.sk, Google Maps
Zaujímavosťou projektu je aj spôsob nakladania s plynmi, ktoré sa môžu prirodzene nachádzať v geotermálnej vode. Dokumentácia počíta s tým, že po overení chemického zloženia vody sa rozhodne, či bude potrebné využiť separačnú nádrž. Ak sa potvrdí nižší obsah plynov, budú oddelené a následne priemyselne využité alebo opätovne zatlačené do reinjektážneho vrtu.
Projekt pritom nepočíta s ich vypúšťaním do ovzdušia. Ak sa naopak ukáže vyšší obsah rozpustených plynov, voda bude smerovať priamo cez výmenníky tepla bez ich separácie. Aj v tomto prípade zámer deklaruje, že plyny nebudú unikať do atmosféry.
Priaznivé geotermálne podmienky
Lokalita pri Lovči nebola vybraná náhodou. Podľa dokumentácie patrí južná časť Žiarskej kotliny medzi oblasti s mimoriadne priaznivými geotermálnymi podmienkami. Ešte pred návrhom projektu tu prebiehal rozsiahly geofyzikálny seizmický prieskum, ktorý pomohol vytvoriť nový model hlbinnej geologickej stavby kotliny a určiť najperspektívnejšie miesto na vybudovanie vrtov.
Cieľom prvého vrtu preto nebude iba samotná budúca ťažba geotermálnej vody, ale aj definitívne overenie geologických pomerov a parametrov podzemného rezervoára. Až po úspešnom potvrdení jeho vlastností vznikne druhý reinjektážny vrt, ktorý uzavrie celý geotermálny cyklus.
Projekt zároveň počíta s tým, že geotermálna energia bude predstavovať dlhodobý a cenovo stabilný zdroj tepla. Spracovatelia EIA upozorňujú, že prevádzka nebude závislá od cien zemného plynu ani elektrickej energie potrebnej na pohon tepelných čerpadiel.
Práve stabilita prevádzkových nákladov a vysoká účinnosť patria medzi hlavné argumenty, prečo sa geotermálna energia čoraz častejšie označuje za jednu z perspektívnych alternatív vykurovania. Dokumentácia zároveň uvádza, že systém možno v budúcnosti navrhnúť aj na kaskádové využitie tepla pri rôznych teplotných úrovniach, čím sa ešte viac zvýši efektivita využitia prírodného zdroja.
Komentáre k článku
reálny svet
Pred 6 hodinami
ak to bude fungovať ako s tou lacnou ruskou ropou a drahým benzínom, tak lutujem ludí z Pohronia…budú musieť predať aj obličky, aby to teplo zaplatili
Jozef Pa..
Pred 3 hodinami
Za Fica ? Ste smiešny , iba jadro a plyn , lebo Russko , všetko ostatné je progresívne