Ľahkosť športového auta a spotreba hlboko pod sedem litrov. Taká je nová Honda Prelude. Hoci vás do sedadla nevtlačí tak, ako dvojtonové elektrické monštrá, v zákrutách im dá poriadne na frak. Výkon totiž nie je všetko.
Foto: Ľuboš Pilc
Honda Prelude – text 2026 Nový Prelude sa síce snaží „vyžmýkať“ maximum z tradície niekdajšieho Prelude, ale brať by sme ho mali skôr ako Civic Coupé. Napokon, je postavený na jeho základoch.
Prísť dnes so športovým kupé je naozaj odvaha. Honda sa na to ale podujala. Jej novinka využíva historický názov Prelude, ktorý sa z cenníkov vytratil v roku 2001 s koncom výroby piatej generácie kupé na báze Accordu. Môžeme polemizovať nad tým, či je to dobrý nápad, pretože základom nového Prelude je menší Civic, no už po pár kilometroch za volantom nad kritikou kapitulujete. Toto auto vás jednoducho opantá. To napriek tomu, že pod kapotou nemá koní na rozdávanie a v zrýchlení sa nemôže rovnať elektrickým „raketám“. Lenže, výkon nie je všetko. Zato sa Prelude vracia k elementárnym zásadám konštrukcie športových áut, akými sú nízka hmotnosť, nízke ťažisko a dobrá aerodynamika. A dokonca dokáže tajiť svoju hybridnú povahu tak, že neznalý pomerov nemá šancu zistiť, že Prelude poháňa v skutočnosti elektromotor. Len si so sebou nemusí voziť balast v podobe ťažkých a drahých batérií.
Foto: Ľuboš Pilc
Honda Prelude – test 2026 Dizajn Prelude sa vyvaroval agresivity. Má uhladené aerodynamické línie a po prvýkrát v histórii ide o liftback. Má totiž výklopné zadné veko.. Dizajnéri sa inšpirovali vetroňmi.
S dizajnom vetroňa
Dizajnéri, ktorí sa inšpirovali svetom vetroňov, odviedli vynikajúcu prácu. Kým Civic pôsobí svojim dlhým „nosom“ trochu neproporčne, Prelude je štylisticky perfektne vyvážené. Má hladké a plynulé krivky bez náznakov agresivity a úplne si vystačí s 19-palcovými diskami kolies. Na dĺžku mu nameriate 4 525, na šírku 1 880, ale na výšku len 1 349 mm. Jednoducho, je to kupé ako „lusk“. Svedčia mu aj štíhle predné svetlá a tie zadné prepojené diódovou lištou. Vzduchové clony v prednom nárazníku vedú prúdnice do oblasti odvetrávaných blatníkov. Výfuky typické pre všetky predošlé generácie Prelude, tu už však nenájdete. Najšportovejším prvkom zadnej časti je tak decentné krídlo lakované v čiernej farbe, takže neruší dokonale ladnú siluetu.
Foto: Ľuboš Pilc
Honda Prelude – test 2026 Vzadu by ste márne hľadali výfuky. Schováva ich podobne ako hybridný Civic. Verzia Advance má štandardne čierne zadné krídlo.
Čítajte viac Honda Super-One: Až taká „super“ nebude. Na frak jej dá aj Dacia Spring
Pri nastupovaní do kabíny si uvedomíte, že Honda nepoužila bezrámovú konštrukciu okien, ktorá by sa pri kupé očakávala. To ale nie je výčitka. Prednosť dala tuhosti a perfektnej izolácii okien od vonkajšieho prostredia. Keďže je však rám nalakovaný na čierno, pôsobí konštrukcia okien ako bezrámová. Je to detail, ale poteší. Interiér vás privíta extrémne nízkym posedom. To je presne to, čo dnes elektromobily nedokážu, pretože v podlahe ukrývajú robustné batérie. Výnimkou je Porsche Taycan, ale ten patrí do celkom iných cenových sfér. Kokpit vás síce privíta strohou atmosférou, ale z funkčného hľadiska mu niet čo vytknúť. Hoci je tu vysoký stredový tunel, jasne oddeľujúci vodiča a spolujazdca, necítite sa tu stiesnene. Priestorom Prelude skôr prekvapí. A tento pocit umocňuje aj skvelý výhľad.
Priestrannejší než sa zdá
Zo štíhlych predných stĺpikov Prelude by si mali vziať konkurenti príklad. Dokonca vidíte prednú kapotu, čo uľahčuje orientáciu. Sedadlá sú perfektné, ale nie zbytočne úzke. Palubná doska síce pochádza z Civicu, no má odlišne riešené prieduchy ventilácie a vo veľkom používa čalúnenie z Alcantry. Prémiovú atmosféru dotvára hliník a klavírna čerň. Zamilujete si aj jemne sploštený volant s hardvérovými ovládačmi. Kritika smeruje jedine k ovládačom „prevodovky“. Je obrovská škoda, že Prelude nedostal klasický volič, aký má menší Jazz alebo HR-V. Tlačidlá namiesto páky pôsobia zmätočne, najmä ak potrebujete zvoliť rýchlo „spiatočku“ alebo pri parkovaní. Toto riešenie síce uľahčilo prístup k indukčnej nabíjačke smartfónu, ale vodiča okradlo pocit jasnej kontroly nad vozidlom.
Foto: Lubos Pilc
Honda Prelude – text 2026 V kabíne je prepracovaná palubná doska z Civicu a platí to aj o stredovom tuneli. Zmizol z neho volič prevodovky, ktorý nahradili tlačidlá. Športovú atmosféru navodzujú anatomické sedadlá, volant a záplava umelého semišu, hliníka a klavírnej černe.
Čítajte viac Neuveriteľné: Honda Accord z roku 2000 zvládla 24-hodinový maratón
Inak je všetko perfektné. Dokonca aj digitálny prístrojový panel ostal verný analógovej grafike a v režime S+ na ňom nenájdete otáčkomer! Kruhové stupnice mu ostávajú vo všetkých jazdných režimoch. Mení sa len pozadie. Prehľadný je aj infotainment. Najmä preto, že funkcie klimatizácie má na starosti samostatný hardvérový panel a aj preto, že dotyková obrazovka je skombinovaná s dvoma fyzickými tlačidlami pre návrat do hlavného menu a tiež otočným ovládačom hlasitosti. Je dobré, že Honda nepodľahla bezbrehej móde digitalizácie. Napriek vyslovene športovému charakteru vládne v Prelude uvoľnený štýl. Nejde totiž o nástupcu nekompromisne ostrého Civicu Typer-R, ale o GT, ktoré vás nenúti byť neustále pilotom.
Foto: Ľuboš Pilc
Honda Prelude – text 2026 Po sklopení zadných sedadiel, ktoré sú v podstate nepoužiteľné ponúkne Prelude batožinový priestor až 760 litrov.
Komentovať priestor na zadných sedadlách snáď ani nemá význam. Prelude je síce 2+2 miestnym kupé, ale len na papieri. Druhý rad tu je, ale ako to býva v mnohých prípadoch vrátane Porsche 911, len na okrasu. Operadlá nemajú ani len poriadne opierky hláv, priestor na kolená prakticky neexistuje a klesajúci profil kabíny nedáva šancu dospelým. To však nie je kritika. Priestor za prednými sedadlami sa dá totiž perfektne využiť. Najmä preto, že na rozdiel od predchádzajúcich generácií je súčasné Prelude liftabackom s obrovským výklopným vekom. To uľahčuje prístup k batožinovému priestoru a ak sklopíte operadlá, máte k dispozícii prekvapivo veľký kufor. Veď Prelude ponúka od základných 264 až po neuveriteľných 760 litrov objemu. Dvojčlenná posádka tak nájde v Prelude nečakane praktické auto. Zmieriť sa treba len s vysokou nakladacou hranou. Zadné „čelo“ sa totiž stará o potrebnú tuhosť skeletu.
