Náklady na jeho vybudovanie patrili medzi najvyššie v Československu. Projektanti hľadali inšpiráciu v Škandinávii.
Starosta Dargovských hrdinov v Košiciach
Video
Starosta Dargovských hrdinov v Košiciach o 50. výročí začiatku výstavby sídliska. Náklady na jeho vybudovanie patrili medzi najvyššie v Československu. / Zdroj: TV Pravda Boris Macko
Reč je o sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach. Domáci ho poznajú skôr pod názvom Furča podľa kopca, na ktorom bolo postavené. Práve to prinášalo a prináša určité špecifiká. V zime ide o hmly, ktoré buď zahalia sídlisko, alebo naopak, mesto pod ním. Ešte väčším fenoménom je vietor, ktorý tu fúka o poznanie silnejšie, ako „dole“ v meste.
Sídlisko zhltlo miliardy
Sídlisko oslavuje 50 rokov od začiatku jeho výstavby. Polstoročnicu považuje za významné jubileum aj starosta mestskej časti Dargovských hrdinov Dominik Babušík. „Výstavba začala 29. júna 1976. Vtedy išlo o najdrahší projekt výstavby sídliska v Československu. Stál 5,4 miliardy československých korún. Sídlisko je prevŕtané vertikálnymi aj horizontálnymi vrtmi, aby bolo odvodnené aj stabilizované,“ vysvetlil starosta.
Dodal, že pôvodne bolo projektované pre 33 – tisíc obyvateľov. „Aktuálne tu má trvalý pobyt 25 – tisíc obyvateľov, ale určite tu ešte býva okolo 5 – tisíc ďalších ľudí, ktorý tu nemajú trvalý pobyt, čo je celkovo zhruba 30 – tisíc ľudí,“ upresnil Babušík. Mestská časť pripravila tento rok k výročiu viacero podujatí. Navyše miestny úrad vydal k výročiu aj publikáciu, kde sú všetky zaujímavé informácie týkajúce sa nielen výstavby, ale aj ďalších zaujímavých faktov o sídlisku.
Foto: Boris Macko
Dargovskych hrdinov Kosice 1 Sídlisko Dargovských hrdinov v Košiciach si pripomína 50. výročie od začiatku výstavby. Základný kameň s časovou schránkou je v základoch bytového domu na Buzuluckej ulici.
Na projektovaní sídliska sa podieľal aj jeden z najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia Pavol Merjavý. Jeho spomienky sú aj v spomínanej knihe o sídlisku Dargovských hrdinov. Priznal, že z prípravy projektov sídliska mal ťažkú hlavu, keďže išlo o územie, ktoré bolo na zástavbu háklivé. „Po prvé, zasahovalo tam letecké pásmo, náletový kužeľ letiska, čo pre nás, architektov, znamenalo pri projektovaní výškové obmedzenie budov,“ spomínal dnes už nebohý architekt.
„Ďalším problémom bol špecifický terén, veľmi členitý kopec, s viacerými výmoľmi, navyše s komplikovanými geologickými podmienkami. Geológovia nám určili, pokiaľ môžeme v dolnej časti kopca naprojektovať domy kvôli komplikáciám so spodnou vodou a podložím,“ načrel architekt do ďalších spomienok.
Furču si prišli pozrieť aj Fíni
Podľa neho bol na druhej strane plusom blízky les, kde je v súčasnosti lesopark s promenádnym chodníkom. Keďže vo Švédsku a Fínsku spôsob výstavby rešpektuje prírodné danosti, architekti si vyžiadali služobnú cestu do spomínaných Škandinávskych krajín. V časoch normalizácie to bola odvaha, no nakoniec vycestovali.
Sídlisko Dargovských hrdinov Košice
Sídlisko Dargovských hrdinov v Košiciach si pripomína 50. výročie od začiatku výstavby. Náklady na jeho vybudovanie patrili medzi najvyššie v Československu.
A zrejme u niektorých ľudí vo Fínsku ich návšteva zarezonovala. O niekoľko desaťročí neskôr hostili Košice spolu s Bratislavou majstrovstvá sveta v hokeji. Fanúšikovia vo fínskych dresoch neskúmali len historické centrum mesta, ale objavili sa aj na Furči. Chceli si pozrieť aj iné časti mesta, no našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že na internete našli zmienku o výstavbe sídliska a inšpirácii architektov vo Fínsku.
Mimochodom, vybudovanie inžinierskych sietí bolo v ťažkom, ílovitom teréne komplikované. Objekty sa stavali na pilótach, ktoré siahali do hĺbky 5 až 12 metrov, čo vyústilo do vysokých nákladov na výstavbu. Architekti si poradili aj s leteckým kužeľom. V hornej časti naprojektovali nižšie stavby, napríklad školy.
Zaliali pamätný kameň do betónu?
Aj k začiatku výstavby sídliska sa viaže jedna zaujímavosť. „Pamätný kameň bol spolu s časovou schránkou uložený na Buzuluckej ulici v bloku číslo 606. Podľa našich informácií sa jedná o bytový dom s vchodmi 5 až 19. Kameň by sa mal nachádzať v základoch tohto bytového domu,“ priblížil starosta. Kameň s časovou schránkou sa nepodarilo nájsť, zrejme je zaliaty v základoch. „Ktovie, zrejme to ovplyvnila skutočnosť, že panelové domy mali stanovenú určitú životnosť a po čase sa možno rátalo s tým, že ich nahradia iné budovy a pri ich búraní nájdu základný kameň. Ktovie,“ myslí si Babušík.
Foto: Archív mestskej časti Dargovských hrdinov
Dargovskych hrdinov Kosice 3 Sídlisko Dargovských hrdinov v Košiciach si pripomína 50. výročie od začiatku výstavby. Náklady na jeho vybudovanie patrili medzi najvyššie v Československu.
Kopec Furča, ktorý dal sídlisku neoficiálne pomenovanie, tvoria západné svahy masívu Košickej hory. Jej vrcholom vedie asfaltová cesta pre peších a cyklistov v nadmorskej výške 360 metrov nad morom. Už v stredoveku využívali bohatí košickí mešťania tunajšie lesy na lov zveri. Od 16. storočia tu pestovali vinič, no po jeho napadnutí škodcom ho nahradili ovocné stromy. Aj preto sa časť, kadiaľ viedla a ešte vedie stará cesta z Košíc do Košickej Novej Vsi dodnes volá Slivník.
Komunikácia má pomenovanie Vyšná úvrať a patrí medzi najstaršie doložené cesty vedúce z Košíc, zmienky siahajú až do 13., resp. 14. storočia. Existuje hneď niekoľko teórií pre vznik názvu Furča. Košičania už dávnejšie volali kopec maďarským výrazom „furcsa“, čo znamená divný. Podľa historika Ondreja Halagu pochádza pomenovanie z latinského „furcilla“, čiže vidlička. Narážal tým na fakt, že zarastené údolia rýh kopca otočené ku Košiciam pripomínali tvar vidlice.