Francúzski politici už boli vo svojich vilách pri mori, zdravotníci si brali augustové dovolenky a blížil sa predĺžený víkend. Leto v roku 2003 bolo na západe Európy už na začiatku augusta mimoriadne teplé. To čo však prišlo potom, mnohých šokovalo.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
„Nikdy sme niečo také nevideli. Tí najzraniteľnejší padajú ako muchy,“ povedal vtedy pre denník Le Parisien Patrick Pelloux, prezident francúzskej Asociácie nemocničných urgentných lekárov a narastajúci počet hospitalizácií a úmrtí z tepla nazval „masakrom“.
Teploty v tieni vtedy v Paríži presahovali 35 stupňov Celzia a v noci klesali len mierne. Krematóriá nestíhali prijímať a pochovávať stovky tiel a nemocnice neboli na nápor pripravené. V uliciach následne museli nainštalovať nafukovacie chladiace stany, aby mali kde telá uskladniť.
„Sme svedkami náhleho zmiznutia celej generácie ľudí starších ako 85 rokov,“ povedal podľa denníka Guardian jeden zo záchranárov.
Súvisiaci článok
Kedysi to bolo sci-fi. Francúzsko zažíva horúčavy, ktoré mali prísť až o desaťročia
Čítajte viac
Horúčavy v auguste 2003 si napokon len vo Francúzsku vyžiadali takmer 17-tisíc obetí, celkovo v Európe to bolo viac ako 70-tisíc ľudí. Často išlo o seniorov, ktorí zostali sami doma a ktorí na takéto horúčavy neboli zvyknutí.
Išlo aj o rekordne suché leto – Dunaj v Štúrove zaznamenal jeden z historicky najnižších prietokov, požiare v Portugalsku zničili 215-tisíc hektárov lesov, teda územie len o niečo menšie ako Luxembursko.
Leto v roku 2003 bolo najteplejšie od roku 1540. Od roku 2003 európske štáty prijali viacero opatrení, ktoré podľa vedcov fungujú. Situácia sa však zhoršila a teploty za 23 rokov od najsmrteľnejšej vlny horúčav ešte vzrástli.
„Po ničivej vlne horúčav v Európe v roku 2003 mnohé krajiny investovali do systémov včasného varovania a akčných plánov. Výskum ukazuje, že tieto opatrenia zachránili mnoho životov, no stále to nestačí,“ vraví pre denník Guardian Carolina Pereira Marghidan z klimatického centra Červeného kríža.
V článku sa dočítate:
v čom Francúzsko a Európa v roku 2003 zlyhali,
o koľko opatrenia znížili úmrtnosť,
ktoré opatrenia mestá zaviedli,
prečo to v aktuálnej situácii už nestačí.
Opatrenia znížili úmrtnosť
Európska geovedecká únia (EGU) označila horúčavy v roku 2003 za „najsmrteľnejšiu prírodnú katastrofu v Európe za niekoľko posledných storočí“. Najviac postihli práve Francúzsko a Taliansko.
Správa francúzskeho parlamentného vyšetrovacieho výboru vo februári 2004 konštatovala, že došlo k viacerým zlyhaniam: počas augustových dovoleniek nemal kto politicky rozhodovať, neexistoval krízový plán, nemocnice a zariadenia pre seniorov nemali dosť zamestnancov a neexistovali monitorovacie a výstražné systémy.
Niektoré telá našli ľudia až po tom, čo sa vrátili z dovoleniek a cítili zápach u susedov. Ľudia si tiež neuvedomovali, že horúčavy predstavujú až také riziko pre ľudský organizmus. „Vo väčšine prípadov sa horúčavy prezentovali len ako nepríjemnosť,“ hovorí pre Radio France International (RFI) Richard C. Keller, profesor histórie medicíny a autor knihy Fatálna izolácia: ničivé parížske horúčavy v roku 2003.