Stuhnuté kolená, bolestivé bedrá alebo nepríjemné pichanie v kĺboch ľudia často berú ako prirodzenú súčasť starnutia. Osteoartróza, teda najčastejšie ochorenie kĺbov na svete, sa preto vníma ako problém, ktorý jednoducho príde s vekom. Moderný výskum však ukazuje trochu iný obraz. Odborníci upozorňujú, že spôsob, akým sa toto ochorenie lieči, často nezodpovedá tomu, čo o ňom dnes veda vie.
Jedna vec pritom vychádza zo štúdií pomerne jasne, najsilnejšou „liečbou“ osteoartrózy býva pohyb. Napriek tomu sa k nemu pacienti dostávajú prekvapivo zriedka.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Výskum zdravotných systémov v Írsku, Spojenom kráľovstve, Nórsku a Spojených štátoch ukázal podobný trend, informuje portál The Conversation. Menej než polovica pacientov s osteoartrózou dostala odporúčanie na cvičenie alebo fyzioterapiu. Zároveň viac než 60 % ľudí dostalo liečbu, ktorú odborné odporúčania nepovažujú za vhodnú. A približne 40 % pacientov skončilo u chirurga ešte skôr, než sa vyskúšali nechirurgické možnosti.
Každý krok pomáha chrupavku udržať funkčnú
Prečo cvičenie hrá takú dôležitú úlohu ukazuje samotná stavba kĺbu. Konce kostí pokrýva chrupavka, ktorá funguje ako ochranná vrstva a tlmič nárazov. Na rozdiel od väčšiny tkanív však nemá vlastné cievy.
Výživu získava z tekutiny v kĺbe a tá sa do chrupavky dostáva práve počas pohybu.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Zdroj: yanlev / depositphotos.com
Mechanizmus funguje trochu ako špongia. Keď pri chôdzi alebo pri záťaži stlačíš kĺb, chrupavka vytlačí tekutinu von. Po uvoľnení tlaku sa tekutina opäť nasaje späť spolu s živinami a prirodzenými mazivami. Každý krok tak pomáha udržať chrupavku funkčnú.
Preto odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že stará predstava osteoartrózy ako jednoduchého „opotrebovania“ nie je presná.
„Kĺby nefungujú ako pneumatiky na aute, ktoré sa postupne zoderú,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Clodagh Toomey z University of Limerick: „Ide skôr o proces opotrebovania a opravy, pri ktorom zohráva pohyb zásadnú úlohu.“
Roky sme verili nesprávnej predstave, že bolesť znamená ešte väčšie poškodenie kĺbu
Jednou z najväčších bariér pri liečbe osteoartrózy zostáva strach z pohybu. Keď kĺb bolí, mnohí ľudia automaticky predpokladajú, že ďalší pohyb ho ešte viac poškodí.
Výskum však ukazuje, že tento predpoklad často neplatí.
Fyzioterapeuti používajú jednoduché pravidlo takzvanej bezpečnej bolesti. Ak bolesť počas cvičenia nepresiahne približne úroveň 4 z 10 a do nasledujúceho dňa sa vráti na pôvodnú úroveň, pohyb kĺbu spravidla prospieva.
Znamená to, že mierne nepohodlie počas tréningu nemusí znamenať zhoršenie ochorenia.
Postupné zaťažovanie kĺbu prospieva
Keď sa spomenie pohyb, veľa ľudí si predstaví iba pomalú prechádzku. Tá predstavuje dobrý začiatok, no kĺb potrebuje postupne aj väčšie nároky.
Zdroj: Pixabay (naturwohl-gesundheit)
Chrupavka a okolité tkanivá totiž reagujú na záťaž podobne ako svaly, dokážu sa prispôsobiť a zosilnieť.
Ak človek postupne zvyšuje záťaž, napríklad od cvičení s vlastnou váhou k ľahkým činkám, zlepšuje stabilitu kĺbu a znižuje riziko bolesti.
Silový tréning preto často zahŕňa cviky ako:
drepy
výpady
posilňovanie zadných stehenných svalov
stabilizačné cvičenia
Jedným z programov, ktorý tieto princípy využíva, je známy rehabilitačný program GLA:D (Good Life with osteoArthritis Denmark).
Fyzioterapeuti vedú skupinové tréningy zamerané na kvalitu pohybu, rovnováhu a silu svalov. Účastníci sa učia správne používať kĺby pri bežných činnostiach.
Výskum ukázal výrazné zlepšenie bolesti, funkcie kĺbov aj kvality života ešte 12 mesiacov po absolvovaní programu.
Tento mindset môže najskôr viesť k zhoršeniu ochorenia
Osteoartróza nepredstavuje len fyzický problém. Veľkú úlohu hrá aj psychológia.
Mnoho pacientov trpí takzvanou kineziofóbiou, teda strachom z pohybu. Keď sa človek začne pohybu vyhýbať, svaly oslabnú a stabilita kĺbu sa zhorší. Bolesti sa potom často ešte zvýraznia.
Skupinové cvičenie pomáha tento strach prekonať.
„Keď pacient vidí iného človeka s podobným nálezom, ktorý bezpečne robí drepy alebo výpady, výrazne sa zmení jeho pohľad na vlastné možnosti,“ vysvetľujú odborníci pracujúci s programom GLA:D.
Röntgenový snímok nemusí hovoriť celý príbeh
Zaujímavý fakt z medicíny spočíva v tom, že nález na röntgene často nezodpovedá tomu, čo pacient cíti.
Niektorí ľudia majú na snímkach výrazné známky artrózy, no pociťujú len minimálne ťažkosti. Naopak, iní pacienti s relatívne miernymi zmenami môžu trpieť výraznou bolesťou.
Práve preto odborníci upozorňujú, že výsledok magnetickej rezonancie alebo röntgenu by nemal určovať psychiku pacienta.
Stav svalov, úroveň zápalu a životný štýl totiž často ovplyvňujú kvalitu života viac než samotný obraz kĺbu.
Operácia by mala byť vždy poslednou možnosťou
Pri osteoartróze dnes neexistujú lieky, ktoré by dokázali ochorenie zastaviť alebo vyliečiť. Lieková terapia väčšinou zmierňuje iba príznaky.
Operácia výmeny kĺbu môže niektorým pacientom výrazne pomôcť, ide však o veľký zákrok a nemusí priniesť ideálny výsledok pre každého.
Preto odborníci odporúčajú jednoduchý postup, najskôr treba vyskúšať pohyb, ak nezaberie, až potom by mala prísť na rad operácia.
„Cvičenie by malo byť prvou líniou liečby a malo by pokračovať v každej fáze ochorenia,“ uvádza Toomey.
Pohyb tak zasahuje viacero faktorov naraz, od svalovej sily až po zápal v tele. Aj preto sa v posledných rokoch čoraz častejšie zdôrazňuje jednoduchá myšlienka, skôr než sa začne uvažovať o chirurgii, stojí za to dať šancu tomu, čo kĺby prirodzene potrebujú najviac, teda pohybu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku