Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz
Konflikt na Blízkom východe sa nebezpečne rozširuje, zrejme sa doň zapojili aj Bahrajn a Kuvajt. Obe bohaté ropné monarchie začiatkom júla letecky zaútočili na Irán v odvete za teheránske nálety na svoje územie, tvrdí denník The Wall Street Journal.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Pripojili sa tak k Emirátom a Saudskej Arábii, ktoré vraj vojensky udreli na Irán už skôr. Hoci sú to z hľadiska vedenia vojny menej dôležité operácie, ich symbolický význam by bol značný.
Ešte začiatkom tohto roka bol Perzský záliv oázou pokoja a prosperity. Členovia Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC tvoria: Bahrajn, Emiráty, Omán, Katar, Kuvajt, Saudská Arábia) vyvážali viac ako štvrtinu celosvetového objemu ropy, 26,6 percenta.
Zhruba 28 miliónom občanov štátov Rady to stačilo na pohodlný život, aj preto, že ich vládcovia sú k svojim poddaným štedrí.
Lenže prišiel posledný februárový deň a s ním aj začiatok americko-izraelskej operácie proti Iránu. Jej následky pociťujú štáty Perzského zálivu dodnes, pretože Teherán sa domnieva, že tieto ropné monarchie patria k americkým spojencom.
Útočí tak nielen na americké vojenské základne na ich území, ale aj na infraštruktúru, obvykle hlavne ropnú a energetickú, no najnovšie už aj na vodnú.
Voda, najsilnejšia zbraň
Denník The Wall Street Journal priniesol 25. júla informáciu, že začiatkom mesiaca sa do vojny proti Iránu zapojili aj lietadlá Bahrajnu a Kuvajtu. Cieľom útoku boli iránske sklady dronov a raketového materiálu.