Výbuch na nádrži odstrelil strechu. (Zdroj: X/OSINTtechnical)
MOSKVA – Ruskí predstavitelia prichádzajú s požiadavkou, ktorá obracia doterajšiu diskusiu o vojnových reparáciách naruby. Podľa nich by náklady na škody nemala znášať iba Ukrajina, ale aj európske krajiny, ktoré Kyjev podporujú zbraňami a peniazmi.
Moskva chce kompenzácie aj zmrazené miliardy
Európske štáty by mali Rusku nahradiť škody spôsobené počas vojny na Ukrajine, vyhlásil podpredseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Čepa. Moskva podľa neho plánuje túto požiadavku opakovane nastoľovať.
„Budeme od Európy požadovať kompenzácie, táto otázka sa bude neustále otvárať. Som si úplne istý, že máme dostatok síl na to, aby sme Európu prinútili zaplatiť,“ povedal Čepa pre ruský portál Lenta.ru.
Ruský poslanec zároveň vyhlásil, že Moskva bude požadovať vrátenie približne 300 miliárd dolárov, teda asi 255 miliárd eur, zo svojich devízových rezerv a ďalších aktív zablokovaných západnými krajinami po začiatku invázie na Ukrajinu.
„Prirodzene, budeme požadovať aj naše ukradnuté peniaze a všetky nám budú vrátené,“ tvrdí Čepa.
Účet chcú vystaviť Západu
Podobnú požiadavku vyslovil aj ruský senátor Alexander Vološin, ktorý v Rade federácie zastupuje Ruskom okupovanú Doneckú oblasť. Pre agentúru TASS uviedol, že Ukrajina podľa neho nebude schopná zaplatiť za škody, ktoré ruské úrady pripisujú ukrajinským útokom v Donbase, na okupovaných územiach a v ruských pohraničných regiónoch.
Ruský Vyšetrovací výbor vyčíslil tieto škody na viac ako bilión rubľov, čo podľa aktuálneho kurzu predstavuje približne 11 miliárd eur. Uvedené číslo pochádza výlučne z ruských úradov a nebolo nezávisle overené.
Vološin preto tvrdí, že zodpovednosť by mali prevziať aj západné štáty, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc.
„Ak západné vlády dokázali nájsť stovky miliárd na dodávky zbraní, musia pochopiť, že skôr či neskôr budú musieť zaplatiť za zničené mestá, školy a nemocnice,“ vyhlásil senátor podľa agentúry TASS.
Podľa neho ide o „politickú zodpovednosť“ krajín, ktoré Moskva obviňuje z eskalácie konfliktu. Rusko však vojnu začalo 24. februára 2022 rozsiahlym útokom na susednú Ukrajinu.
EÚ nezabavila celú istinu
Ruské tvrdenia o „ukradnutých peniazoch“ nezodpovedajú presne spôsobu, akým Európska únia so zmrazenými aktívami nakladá. Podľa Rady EÚ je na území Únie zablokovaných približne 210 miliárd eur patriacich ruskej centrálnej banke.
Samotná istina zostáva imobilizovaná. EÚ však prijala pravidlá, ktoré jej umožňujú využívať mimoriadne výnosy a čisté zisky vznikajúce pri správe týchto aktív. Peniaze smerujú na vojenskú pomoc Ukrajine, jej obranný priemysel a obnovu krajiny.
Prvú platbu vo výške 1,5 miliardy eur EÚ uvoľnila v júli 2024, ďalších 2,1 miliardy eur sprístupnila v apríli 2025. Od decembra 2025 zároveň platí dočasný zákaz presunu zablokovaných aktív ruskej centrálnej banky späť do Ruska.
Ukrajina potrebuje na obnovu stovky miliárd
Ruskí predstavitelia pri svojej argumentácii poukazujú aj na rozsah škôd na Ukrajine. Najnovší spoločný odhad ukrajinskej vlády, Svetovej banky, Európskej komisie a OSN vyčíslil potreby obnovy a rekonštrukcie krajiny na takmer 588 miliárd dolárov, približne 500 miliárd eur, počas nasledujúcich desiatich rokov.
Táto suma predstavuje náklady na obnovu ukrajinského bývania, energetiky, dopravy, zdravotníctva, škôl, priemyslu a ďalšej infraštruktúry poškodenej počas ruskej invázie. Odhad sa môže ďalej zvyšovať, keďže boje a útoky na ukrajinské mestá pokračujú.