Zdroj: TASR/Martin Baumann
Ministerstvo životného prostredia dalo zelenú projektu Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli bratislavského Slovnaftu. Zámer s ročnou kapacitou 220-tisíc ton však naráža na tvrdý odpor hlavného mesta, mestských častí aj odbornej verejnosti. Kým štát argumentuje akútnym nedostatkom spaľovní a nutnosťou odklonu od skládok, samosprávy hovoria o ekologickom hazarde nad strategickým zdrojom pitnej vody a podávajú rozklad.
Projekt spoločnosti MOL/Slovnaft počítajúci so spracovaním 118-tisíc ton komunálneho, 77-tisíc ton priemyselného a 25-tisíc ton nebezpečného odpadu prešiel dôležitým, no mimoriadne kontroverzným míľnikom. Hoci rezort životného prostredia vydal iba prvostupňové súhlasné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a investorovi schválil zníženie pôvodnej kapacity (pôvodne takmer 317-tisíc ton), politická a spoločenská reakcia na seba nenechala dlho čakať.
Mesto tasí právne zbrane: Mrva hovorí o neodpovedaných otázkach
Hlavné mesto nenechalo situáciu bez odozvy a v zákonnej lehote podalo proti rozhodnutiu ministerstva oficiálny rozklad. Viceprimátor Bratislavy Jakub Marva vo svojom stanovisku rázne podčiarkol, že postoj rezortu je v takto kľúčovej otázke neakceptovateľný.
„Ministerstvo dalo tomuto projektu zelenú napriek tomu, že viaceré zásadné otázky zostali nezodpovedané. Pri projekte, ktorý môže na desaťročia ovplyvniť život v Bratislave, je takýto prístup neprijateľný,“ vyhlásil Jakub Mrva, viceprimátor hlavného mesta.
Magistrát v rozklade argumentuje, že rezort sa dostatočne nevysporiadal s pripomienkami samosprávy, pričom za kľúčové výhrady označuje tri hlavné oblasti. Prvou je absencia kumulatívneho posúdenia, pretože vplyv nového gigantického zariadenia na ovzdušie a zdravie ľudí sa posudzuje izolovane, hoci v bezprostrednej blízkosti už funguje existujúca spaľovňa mestského podniku OLO a celá rafinérska záťaž. Druhým bodom je vodohospodárske riziko, keďže zariadenie má vyrásť v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova, ktorá je primárnym zdrojom pitnej vody pre státisíce obyvateľov regiónu, pričom v procese chýbajú hĺbkové analýzy rizík spojených s manipuláciou s popolčekom či toxickými látkami. Tretou výhradou je dopravná záťaž, keďže odpad sa má do Slovnaftu zvážať zo vzdialeností siahajúcich až do 190 kilometrov, čo prinesie masívny nárast kamiónovej dopravy, hluku a emisií na celom západnom Slovensku.
Rafinéria Slovnaft v Bratislave. Zdroj: Slovnaft
Prečítajte si tiež
Starostovia v prvej línii: Čupka vyťahuje historické paralely
Proti zámeru sa rázne postavili aj kľúčové mestské časti vrátane Rače, Starého Mesta či Petržalky. Do ostrej polemiky sa zapojil aj starosta Nového Mesta a mestský poslanec Matúš Čupka, ktorý pripomenul environmentálny kontext siahajúci desaťročia dozadu.
„Dnes po takmer štyridsiatich rokoch máme tento rozsiahly areál stále v meste a najnovšie ho chceme rozšíriť o ďalší zdroj znečistenia. Aj preto som ešte v roku 2025 hlasoval za nesúhlas so zriadením tejto novej spaľovne, ktorá naše ovzdušie zaťaží ďalšími emisiami. Ďakujem, neprosím“ uviedol Matúš Čupka.
Samosprávy poukazujú na fakt, že hoci Slovnaft argumentuje technologickým pokrokom a nutnosťou likvidácie vlastných priemyselných kalov, lokalizácia obrovského zariadenia uprostred husto osídleného územia Bratislavy a v tesnej blízkosti obytných zón (ako sú Podunajské Biskupice či Ružinov) predstavuje neúmerný sociálny a ekologický tlak.
Prečítajte si tiež
Investícia za 50-tisíc v Bratislave spustila vlnu hnevu: Novú atrakciu obsadili narkomani a strach
Právna dohra na obzore: Čo urobí magistrát, ak štát rozklad zmetie zo stola?
Čo bude nasledovať, ak ministerstvo rozklad hlavného mesta definitívne zamietne? Hoci magistrát v tejto chvíli vyčkáva na ďalší vývoj, úrad naznačuje, že právna bitka sa nemusí skončiť iba na úrovni rezortných odvolaní.
„Situáciu vyhodnotíme podľa toho, ako sa vyvinie, a podľa toho sa rozhodneme“ reagovalo pre regiony.sk oddelenie komunikácie a marketingu magistrátu.
Samospráva pritom zdôrazňuje, že oficiálny rozklad nestojí len na vecných argumentoch, ale aj na procesných pochybeniach. Podľa vedenia mesta rezort životného prostredia pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) ignoroval časť zásadných pripomienok, ktoré im magistrát predostrel.
Kľúčovou otázkou v celom spore je aj ochrana strategického zdroja pitnej vody na Žitnom ostrove. Na otázku našej redakcie, či má mesto v talóne vlastné, nezávislé posudky, ktoré by priamo vyvracali závery ministerstva a investora, však magistrát odpovedal úprimne:
„Nemáme vedomosť o žiadnych nezávislých posudkoch, ktorými by sme na magistráte disponovali v súvislosti s chránenou vodohospodárskou oblasťou.“
Prečítajte si tiež
Kúpalisko Rosnička po obnove za 2,5 milióna budí rozpaky: Kritizujú chýbajúci tieň aj dvojité ceny
Hlasy z ulice: Zúfalstvo v Biskupiciach vs. pragmatizmus inžinierov
Téma rozdeľuje nielen politickú scénu, ale aj odbornú a laickú verejnosť. Na jednej strane stojí hlas frustrovaných obyvateľov, ktorí dlhodobo žijú v tieni rafinérie.
„Skúste žiť v Podunajských Biskupiciach! V noci, keď chcem vetrať, nedá sa! V lete v horúčavách sa zobudím na smrad a utekám zatvárať! Je to tu niekedy zúfalé! Som proti ďalšej spaľovni!“ hovorí miestna obyvateľka Jarmila
Na druhej strane barikády stoja ekonomické a technologické argumenty. Zástancovia výstavby, medzi ktorými sú aj viacerí odborníci z priemyslu či IT sektora (napr. komentujúci analytici v online diskusiách), pripomínajú tvrdú realitu slovenského odpadového hospodárstva: Slovensko je stále extrémne závislé od skládok a kapacity existujúcej mestskej spaľovne OLO (ktorá sama plánuje modernizáciu na cca 180-tisíc ton) stačiť nebudú.
„Slovensko spaľovne nutne potrebuje, má ich akútny nedostatok. Ak sa nebude stavať spaľovňa v Bratislave, tak sa musí postaviť v iných mestách. Lenže občania iných miest tiež blokujú výstavbu u nich… Západoeurópske metropoly bežne prevádzkujú moderné spaľovne priamo v mestských aglomeráciách“ oponuje v odbornej debate Viktor.
Prečítajte si tiež
Čo bude nasledovať?
Vydanie prvostupňového súhlasu v procese EIA neznamená, že Slovnaft môže začať stavať. Projekt čakajú ďalšie stupne povoľovacích konaní, úradné preskúmanie podaných rozkladov a pravdepodobne aj tvrdý boj na právnej pôde. S blížiacimi sa jesennými komunálnymi a regionálnymi voľbami v roku 2026 sa však z témy CEZO stáva aj mocný politický nástroj, ktorý preverí pozície súčasného vedenia mesta i odvahu vyzývateľov.
Komentáre k článku
Momentálne nie je pridaný žiadny komentár