31.7.2026 (SITA.sk) –
Košice sa dostali medzi päť finalistov v súťaži o titul Európske hlavné zelené mesto 2028. Mesto pripravuje podujatie, ktoré sa uskutoční v sobotu 1. a v nedeľu 2. augusta v centre mesta od 14:00 do 16:00, kde predstavia význam tohto ocenenia obyvateľom a návštevníkom. Ako informuje mesto Košice na svojej webstránke, všetkých pozývajú na víkendový pochod na Hlavnú ulicu.
„Košice sa medzi finalistov Európskeho hlavného zeleného mesta nedostali náhodou. Je to výsledok rokov práce, konkrétnych investícií a odborného hodnotenia. Horúčavy, ktoré zažívame čoraz častejšie, nám ukazujú, že zelené mesto nie je módny slogan. Je to otázka kvality života, zdravia, tieňa, vody, verejných priestorov a schopnosti mesta pripraviť sa na klimatickú zmenu,“ vysvetlil primátor Košíc Jaroslav Polaček.
Odborníci ocenili výsledky
Košice budú vo finále súťažiť s mestami Aalborg (Dánsko), Bielsko-Biała (Poľsko), Porto (Portugalsko) a Zaragoza (Španielsko) o titul Európske hlavné zelené mesto 2028.
Európski odborníci ocenili najmä konkrétne výsledky mesta v oblasti udržateľnosti, adaptačných opatrení na klimatickú zmenu, hospodárenia s vodou a využívania údajov o kvalite ovzdušia pri územnom plánovaní. Postup medzi finalistov potvrdzuje, že zelená transformácia Košíc stojí na reálnych projektoch.
Medzi ne patria obnova parkov a vnútroblokov, zelené strechy, lepšie hospodárenie s dažďovou vodou, energeticky úspornejšie mestské budovy, udržateľnejšia doprava, revitalizované verejné priestory a fontány. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ zvýšiť odolnosť mesta voči klimatickým zmenám.
Téma klimatickej adaptácie je obzvlášť aktuálna vzhľadom na predpoveď počasia. Slovenský hydrometeorologický ústav očakáva na východe Slovenska počas prvého augustového víkendu tropické teploty až do 37 °C. Mesto preto odporúča sledovať výstrahy SHMÚ, dodržiavať pitný režim a prispôsobiť pobyt vonku svojmu zdravotnému stavu. Najviac ohrozenými sú seniori, malé deti, tehotné ženy, chronicky chorí, ľudia bez domova a osoby dlho vystavené priamemu slnku.
Košice majú plán
Mesto Košice nezostáva len pri krátkodobých opatreniach na zmiernenie horúčav, ale systematicky mení verejné priestory. Obyvatelia môžu počas horúcich dní využiť kúpaliská, parky, fontány, mestské lesy či tienisté priestory. Pri posledných vlnách horúčav mesto používalo rozprašovače vodnej hmly a kropenie ulíc na Hlavnej ulici, ktoré znižujú pocitovú teplotu a zlepšujú pohyb v centre mesta.
Košice majú vypracovaný Adaptačný plán na zmenu klímy na roky 2022 – 2030 a sú súčasťou iniciatívy Mission EU – 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. Ako prvé mesto na Slovensku získali európske ocenenie Mission Label.
V posledných rokoch revitalizovali viacero parkov a vnútroblokov, napríklad na Braniskovej, Kuzmányho, Jasuschovej, Čínskej, Lomonosovovej, Vysokoškolskej ulici, Lidickom námestí a pri magistráte, kde pribudli aj zelené schody. Pripravujú sa ďalšie projekty, vrátane fontány v okolí Starej jazdiarne, Pasteurovho námestia, Clementisovej a Bašťovanského ulice.
„Košice nie sú mesto bez problémov, ale majú plán, projekty, partnerov a európske uznanie. Postup medzi päť finalistov je pre nás radosťou, ale aj záväzkom. Cez víkend chceme spoločným pochodom ukázať, že Košice si titul zaslúžia,“ zdôraznil primátor Polaček.
Viac k téme: Európske hlavné zelené mesto
Zdroj: SITA.sk – Košice bojujú o titul Európske hlavné zelené mesto 2028, dostali sa do finálovej päťky © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Čo sa deje s telom pri extrémnych horúčavách? Skolabovať môže aj zdravý človek – ROZHOVOR
Teploty blížiace sa k 40 stupňom Celzia neznamenajú iba nepríjemné potenie a únavu. Extrémne horúčavy nútia srdce pracovať intenzívnejšie, spôsobujú stratu vody a minerálov a môžu viesť ku kolapsu, úpalu či akútnemu poškodeniu obličiek.
Ohrození pritom nie sú iba seniori a chronicky chorí pacienti – prehriatie môže postihnúť aj mladého a zdravého človeka.
Kedy už telo prestáva horúčavu zvládať, koľko tekutín by sme mali vypiť a ktoré príznaky signalizujú bezprostredné ohrozenie života? Internistka MUDr. Mária Eliášová z Nemocnice AGEL Zlaté Moravce vysvetľuje, ako organizmus reaguje na extrémne teploty, ktoré lieky môžu jeho schopnosť ochladzovať sa zhoršiť a prečo môže tepelný úpal vzniknúť aj v prehriatom byte či aute – bez pobytu na priamom slnku.
V článku sa dozviete:
– kedy sa horúčava stáva pre ľudské telo životu nebezpečnou,
– či môže z extrémneho tepla skolabovať aj úplne zdravý človek,
– podľa ktorých príznakov spoznáte úpal,
– koľko vody by ste mali počas horúceho dňa vypiť
– či stačí voda z vodovodu,
– prečo horúčavy môžu poškodiť obličky,
– ktoré lieky zvyšujú riziko dehydratácie a prehriatia,
– prečo môžete dostať úpal aj v byte či aute bez priameho slnka,
– ako bezpečne vojsť do studenej vody a vyhnúť sa teplotnému šoku,
– ktoré skupiny ľudí sú počas horúčav najviac ohrozené.
Čo sa v ľudskom tele začne diať, keď je vonku 40 stupňov a telo sa snaží udržať normálnu vnútornú teplotu?
Pri teplote okolo 40 °C sa telo snaží zabrániť vzostupu vnútornej teploty nad bezpečnú hranicu a to rozšírením ciev ( krv prúdi k povrchu kože) a zvýšeným potením, čím sa telo ochladzuje, no ak je vysoká vlhkosť vzduchu tento mechanizmus zlyháva.
Kedy už teplo prestáva byť len nepríjemné a začína byť pre telo reálne nebezpečné?
Teplo začína byť pre telo reálne nebezpečné vtedy, keď vlhkosť vzduchu a teplota presiahnu schopnosť tela chladiť sa potením. Bežne ide o teploty od 33 °C do 40°C (tzv. silné varovanie podľa tepelného indexu), no pri vysokej vlhkosti môže byť extrémne riziková aj teplota okolo 30 °C. Ak zlyhá termoregulácia, prehriatie organizmu sa stáva ohrozením života. Na hodnotenie teploty sa používa tepelný index, ktorý kombinuje teplotu vzduchu a relatívnu vlhkosť.
27 – 33 °C: Mierna záťaž na ľudský organizmus, zvýšená únava
33 – 40 °C: Hrozia svalové kŕče a vyčerpanie z tepla.
40 – 52 °C: Pri pobyte na slnku alebo fyzickej aktivite hrozí kolaps a úpal.
Nad 52°C hrozí extrémne nebezpečenstvo úpalu.
Aké mechanizmy naše telo využíva na ochladzovanie?
Ľudský organizmus udržiava stálu teplotu prostredníctvom termoregulácie. Riadi ju hypotalamus v mozgu, ktorý koordinuje štyri hlavné fyzikálne a fyziologické procesy a to vyžarovanie infračerveného žiarenia do chladnejšieho okolia. Vedenie (kondukcia) a prúdenie (konvekcia) teda dovzdávanie tepla priamym kontaktom s chladnejším vzduchom alebo vodou, pričom prúdenie vzduchu okolo tela neustále odvádza teplý vzduch preč.
Potenie (vaporizácia) je hlavným kľúčový mechanizmus pri vysokej teplote. Telo vylučuje pot, ktorého odparovaním z povrchu kože sa vydáva veľké množstvo tepla. Rozšírenie ciev (vazodilatácia) kedy sa cievy v koži rozšíria, čím prúdi viac krvi blízko k povrchu tela a teplo sa ľahšie uvoľňuje do okolia.
Prečo je pri horúčavách viac zaťažené srdce?
Ako sme si vysvetlili hlavným adaptačným mechanizmom človeka na vysoké teploty prostredia je vazodilatácia, t. j. rozšírenie krvných ciev a zvýšené potenie. Cieľom tohto mechanizmu je ochladzovanie tela cez kožu, pričom ale dochádza aj k poklesu krvného tlaku.
Aby telo udržalo dostatočné prekrvenie orgánov pri nižšom krvnom tlaku, srdce začína biť rýchlejšie, zvýšená srdcová frekvencia zvyšuje nároky na srdce, a to aj u zdravých jedincov. Intenzívne potenie spôsobuje stratu vody a minerálov (draslík a sodík), zahusťuje sa krv, znižuje krvný objem a núti srdce pracovať ešte rýchlejšie a namáhavejšie.
Môže horúčava spôsobiť kolaps aj u zdravého človeka?
Áno môže, extrémne horúčavy môžu spôsobiť kolaps aj u úplne zdravého človeka. Organizmus reaguje na prehriatie dilatáciou ciev a potením, čo vedie k strate tekutín a minerálov. Poklesu krvného tlaku a dehydratácia následne vyvolávajú mdloby až kolaps. Najčastejšie príčiny kolapsu sú nedostatočný príjem tekutín, dlhodobý pobyt na priamom slnku, fyzickej námahe a aj pri náhlom prechode z klimatizovaného priestoru do tepla.
Je pravda, že pri vysokých teplotách môže dôjsť až k akútnemu poškodeniu obličiek? Ako sa toho vyvarovať?
Áno, je to pravda. Počas extrémnych horúčav dochádza k strate veľkého množstva tekutín potením. Znížený objem krvi spôsobuje, že obličky nie sú dostatočne prekrvené, čo vedie k ich akútnemu poškodeniu. V prvom rade je potrebné dodržiavať pitný režim. V extrémnych teplotách pozor na fyzickú aktivitu, hlavne treba obmedziť intenzívne cvičenie alebo ťažkú manuálnu prácu pod priamym slnkom alebo ju presunúť na skoré ranné prípadne neskoré večerné hodiny.
Ideálne sa zdržiavať v tieni a klimatizovaných priestoroch. Nosiť vzdušné oblečenie a prikrývku hlavy, ktorá je nevyhnutnosťou pri pobyte na priamom slnku. V neposlednom rade je potrebné dať pozor aj lieky. Počas extrémnych horúčav obmedzte užívanie niektorých voľne predajných liekov proti bolesti (nesteroidné antiflogistiká, napr. s obsahom ibuprofénu alebo diklofenaku), pretože môžu v dehydratovanom stave extrémne zaťažiť obličky.
Koľko vody by mal človek približne vypiť počas extrémne horúceho dňa? Stačí piť čistú vodu z vodovodu?
Počas horúceho dňa by dospelý človek mal vypiť približne 3 až 4 litre tekutín (alebo 30 až 40 ml na kilogram telesnej hmotnosti). Základom je čistá voda, avšak počas veľkých horúčav ju odporúčame striedať so slabými minerálkami na doplnenie vypotených solí.
Treba piť priebežne, popíjať menšie dávky (1,5 – 2 dcl) počas celého dňa. Nepite len vtedy, keď cítite smäd – to už je znakom začínajúcej dehydratácie. Ľadové nápoje sa neodporúčajú, môžu spôsobiť teplotný šok a podráždiť hrdlo. Nevhodnými nápojmi sú tiež káva, čierny čaj, alkohol. Sladené limonády naopak smäd zhoršujú.
V horúcich dňoch stúpa počet utopených, pričom často býva dôvodom teplotný šok. Aké zásady treba pri kúpaní dodržiavať?
Áno, je pravda, že počet utopených počas horúcich dní stúpa kvôli teplotnému šoku, ktorý môže spôsobiť zlyhanie srdca, bezvedomie alebo svalové kŕče. Rozhorúčený organizmus nevystavujte teplotnému šoku skokom do vody.
Pred vstupom do vody najskôr ovlažte končatiny, postupne trup, aby si telo zvyklo na rozdiel teplôt. Požitie alkoholu pred plávaním zhoršuje úsudok, koordináciu pohybov a schopnosť správne reagovať v krízových situáciách. Neodporúča sa ani kúpanie s plným žalúdkom, teda tesne po výdatnom jedle, je potrebné počkať aspoň hodinu, kým sa organizmus upokojí a začne tráviť. Nanajvýš je dôležité svoje sily nepreceňovať.
Ktoré príznaky sú varovaním, že človek potrebuje okamžitú pomoc?
Okamžitú zdravotnú pomoc potrebuje človek v horúcom počasí vtedy, keď sa u neho vyvinie tepelný úpal. Varovnými signálmi sú telesná teplota nad 40 st. C, zastavenie potenia, suchá a horúca pokožka, zmeny psychického stavu a správania ako zmätenosť, halucinácie, nezrozumiteľná reč, agresivita alebo celkový nepokoj. Neurologicky sa môže prejaviť strata vedomia či kŕče. Ďalším varovným signálom je zrýchlený tep, plytké dýchanie, nutkanie na vracanie. Tieto príznaky predstavujú stav ohrozenia života, pri ktorom hrozí poškodenie mozgu a zlyhanie vnútorných orgánov.
Môže mať človek úpal aj vtedy, keď nebol priamo na slnku, ale len v prehriatom byte alebo aute?
Áno, tepelný úpal môžete dostať aj bez priameho slnka. Vzniká prehriatím organizmu, keď zlyhá prirodzená termoregulácia. Vtedy sa telo nevie zbaviť nadmerného tepla, napríklad v prehriatom byte či aute. Pri vysokej teplote sa telo chladí potením. Ak je však vzduch príliš vlhký, pot sa nestíha odparovať a telo sa nedokáže ochladzovať. Prispieva k tomu aj nedostatočný príjem tekutín a vydýchaný vzduch.
Pre koho sú horúčavy najviac nebezpečné?
Extrémne horúčavy sú najviac nebezpečné pre deti (najmä novorodencov), seniorov nad 65 rokov, tehotné ženy a ľudí s chronickými ochoreniami. Tieto skupiny majú zníženú schopnosť termoregulácie a rýchlejšie dochádza k ich dehydratácii alebo prehriatiu organizmu.
Medzi najviac ohrozené skupiny patria deti a dojčatá, pretože ich termoregulačný systém nie je plne vyvinutý a rýchlo strácajú tekutiny. U seniorov je problém, že často necítia smäd a môžu trpieť zhoršenou funkciou obličiek alebo srdca. Ohrozenou skupinou sú tiež ľudia s ochorením srdca, pacienti s vysokým krvným tlakom, s ochoreniami dýchacích ciest a tehotné ženy.
Ktoré lieky môžu zhoršiť schopnosť tela zvládať horúčavy?
Počas extrémnych horúčav môžu niektoré lieky sťažiť schopnosť tela regulovať teplotu a zvyšujú riziko dehydratácie či prehriatia organizmu. Sú to najmä lieky na odvodnenie, tzv. diuretiká, ktoré zvýšeným vylučovaním moču priamo pôsobia na obličky a odvádzajú vodu a soli z tela.
To môže viesť k rýchlej dehydratácii a nerovnováhe elektrolytov. Betablokátory navyše spomaľujú srdcovú frekvenciu a obmedzujú schopnosť srdca prispôsobiť sa záťaži, čím sťažujú reakciu tela na tepelný stres. Antidepresíva a antipsychotiká môžu priamo ovplyvňovať centrálnu reguláciu telesnej teploty v mozgu a potláčať pocit smädu.
WHO upozorňuje, že horúčavy zhoršujú aj chronické ochorenia – srdcové, respiračné, diabetologické aj psychické. Čo by ste odporučili pacientom, aby sa ich stav nezhoršil?
Pacientom so srdcovocievnymi ochoreniami odporúčam vyhýbať sa namáhavej fyzickej aktivite, nepreťažovať sa. Znečistený vzduch v kombinácii s vysokými teplotami dráždia dýchacie cesty a zhoršujú stavy pri astme alebo chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Počas horúčav je vhodné zdržiavať sa v tieni a zabezpečiť dostatočné vetranie interiéru najmä v ranných a večerných hodinách, keď je vzduch chladnejší.
Pacienti s cukrovkou by mali dôslednejšie sledovať hladinu cukru v krvi a dodržiavať dostatočný pitný režim. Vysoké teploty môžu zároveň znehodnotiť inzulín aj glukózové senzory, preto je potrebné dbať na ich správne skladovanie. Niektoré psychiatrické lieky, napríklad antidepresíva a antipsychotiká, môžu znižovať schopnosť organizmu ochladzovať sa potením a zároveň potláčať pocit smädu, preto je dôležité prijímať tekutiny pravidelne počas celého dňa, aj keď nepociťujeme smäd.