Náročný výkon realizoval v Bratislave pod vedením profesora Karola Šišku len rok od prvej transplantácie srdca na svete.
Prvá transplantácia srdca v Československu, Bratislava 1968. Vpravo docent Ladislav Kužela. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Pavol Podolay
Slovenský lekár, uznávaný chirurg a pedagóg doc. MUDr. Ladislav Kužela, DrSc., bol významnou osobnosťou československej medicíny. Narodil sa neďaleko Bratislavy v Ivanke pri Dunaji 5. augusta 1926. V dnešný deň si tak pripomíname 100 rokov od jeho narodenia.
Pomohol otvoriť novú éru kardiochirurgie v regióne
„O docentovi MUDr. Ladislavovi Kuželovi sa dá povedať veľa pekného a zároveň mimoriadne zaujímavého. Ako vedecký pracovník vtedajšieho Ústavu experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied som mal možnosť úzko spolupracovať s docentom Kuželom. Mal som ho rád pre jeho priateľskosť a priamosť. Bol lekárom s hlbokým profesijným nasadením, veľkou pracovitosťou a odhodlaním posúvať hranice vtedajšej medicíny. Bol človek vysokej odbornej úrovne, statočnosti a ľudskosti.“ Týmito slovami opísal pre portál VEDA NA DOSAH bývalého kolegu profesor Ján Slezák, špičkový a svetovo uznávaný odborník na oblasť experimentálnej kardiológie, z Ústavu pre výskum srdca v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pod vedením akademika profesora Karola Šišku uskutočnil docent Kužela vôbec prvú transplantáciu srdca v strednej Európe. „Bol jednou z kľúčových osobností prvej transplantácie srdca v Československu a v strednej a vo východnej Európe, ktorá sa uskutočnila 9. júla 1968 v Bratislave, spolu s profesorom Karolom Šiškom. Treba zdôrazniť, že Kužela bol nielen účastníkom významnej operácie, ale aj človekom, ktorý pomohol otvoriť novú éru kardiochirurgie v regióne,“ dodáva profesor Slezák.
Štúdium a rané pôsobenie
Ladislav Kužela vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1950 nastúpil do Ústavu normálnej a patologickej anatómie.
Od roku 1952 pôsobil ako odborný asistent na II. chirurgickej klinike LF UK v Bratislave. Postupne sa vypracoval na vedúceho oddelenia kardiovaskulárnej chirurgie a od roku 1968 zastával aj funkciu zástupcu prednostu kliniky. V rokoch 1950 až 1953 pracoval tiež ako lekár v endokrinologickej poradni.
Okrem praxe sa venoval tiež pedagogickej činnosti. V rokoch 1952 až 1959 prednášal anatómiu na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Pozrite si
Študijný pobyt v USA
V roku 1966 dostal Ladislav Kužela ponuku na odbornú stáž v americkom San Franciscu.
„Keď videli, čo dokáže, ponúkli mu prácu na klinike patriacej pod Stanfordovu univerzitu, ktorá je jednou z vedúcich vzdelávacích, ako aj vedeckých inštitúcií na svete. Keďže si ho chceli „vychovať pre seba“, dali mu možnosť cestovať po najlepších kardiologických pracoviskách v USA. Tam sa oboznámil s novými operačnými postupmi, ktoré boli pre nás neznáme,“ spomína na otca v rozhovore pre Lekárske noviny jeho syn gastroenterológ Ladislav Kužela.
Na renomovanej klinike Pacific Medical Center strávil Ladislav Kužela dva roky pod vedením profesorov Franka Gerbodeho a Normana Shumwaya zo Stanfordovej univerzity, pionierov v oblasti kardiovaskulárnej chirurgie. V USA obhájil aj dizertačnú prácu a získal vedecký titul Master of Clinical Sciences.
Iniciátor prvej transplantácie u nás
Hoci dostal Ladislav Kužela ponuky, aby zostal pracovať v USA, rozhodol sa pre návrat do vlasti. Ako spomína jeho syn, „chcel prísť na Slovensko a pozdvihnúť kardiochirurgiu“. Skúsenosti a poznatky nadobudnuté počas pobytu v USA po návrate zúročil. V roku 1968 bol iniciátorom vôbec prvej transplantácie srdca nielen v Československu, ale aj v celej východnej a strednej Európe. Jeho prínos pre prelomový zákrok v našom regióne vyzdvihuje i profesor Slezák. „Výnimočný bol tým, že bol iniciátorom celej transplantácie. Skúsenosti získal počas pobytu v USA, najmä na pracovisku profesora Normana Shumwaya v Stanforde. Je obdivuhodné to, že po návrate neostal pri teórii, ale snažil sa preniesť špičkovú svetovú medicínu do domáceho prostredia. Svojou prácou zanechal trvalú stopu v dejinách slovenskej medicíny.“
Prvá transplantácia srdca v strednej a vo východnej Európe
Tento mimoriadne náročný výkon sa v Bratislave uskutočnil len rok po prvej transplantácii srdca na svete, ktorú realizoval 3. decembra 1967 v Juhoafrickej republike profesor Christiaan Barnard.
Samotnej operácii, ktorá sa uskutočnila 9. júla 1968 na II. chirurgickej klinike LF UK na Partizánskej ulici v Bratislave, predchádzala dôkladná experimentálna a klinická príprava.
Operačný tím viedol zakladateľ slovenskej kardiochirurgie MUDr. Karol Šiška, DrSc. (* 19. marec 1906, Selenča – † 12. apríl 2000, Senec). Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna, príjemcom bola 54-ročná žena. Napriek tomu, že bola operácia úspešná, pacientka zomrela po piatich hodinách na operačnej sále. „Vtedy chirurgovia ešte nemali dokonale zvládnutú techniku výkonu a chýbali účinné imunosupresíva, teda lieky, vďaka ktorým telo neodmieta darovaný orgán. Až po mnohých rokoch, keď sa objavil cyklosporín A, začali byť transplantácie úspešné,“ priblížil neúspech prvej transplantácie vo vtedajšej ČSSR emeritný prednosta kardiocentra IKEM prof. MUDr. Jan Pirk, DrSc., v tlačovej správe Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky.
Spomínaný cyklosporín A, imunosupresívny liek tlmiaci činnosť imunitného systému, sa začal používať začiatkom 80. rokov 20. storočia. Látka bola objavená v 70. rokoch 20. storočia vo vzorke pôdnej huby Tolypocladium inflatum, ktorú izolovali výskumníci farmaceutickej spoločnosti Sandoz.
Prvá úspešná transplantácia srdca sa uskutočnila v bývalom Československu v roku 1984 v Prahe. Prvá úspešná transplantácia srdca v dejinách Slovenska sa uskutočnila 20. marca 1998 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) pod vedením profesorov Viliama Fischera a Juraja Fabiána.
Pozrite si
Pôsobenie po roku 1968 a vedeckovýskumná činnosť
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 zmenila spoločensko-politické pomery v krajine. V dôsledku následnej normalizácie bol Ladislav Kužela odvolaný z funkcie vedúceho oddelenia kardiovaskulárnej chirurgie a zástupcu prednostu kardiochirurgickej kliniky na Partizánskej ulici.
Od roku 1979 dostal z politických dôvodov zákaz vykonávať klinickú prax. Naďalej sa venoval vedeckej činnosti, v ktorej pokračoval v Ústave experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied (SAV), kde pôsobil od roku 1977.
V rámci vedeckovýskumnej práce sa doc. Kužela venoval všeobecnej hrudnej a srdcovej chirurgii, neskôr pooperačnej fyziológii, patopsychológii a pooperačnej starostlivosti o pacientov. Zaviedol endokrinnú chirurgiu a moderné liečenie kardiovaskulárneho systému. Bol autorom viacerých monografií, 106 odborných štúdií a článkov. Svoje poznatky prezentoval na mnohých medzinárodných vedeckých podujatiach. Okrem krajín socialistických štátov prednášal aj v Spolkovej republike Nemecko (SRN), v Rakúsku, Holandsku, vo Francúzsku, v Španielsku a Británii.
Aktívne pôsobil aj v odborných spoločnostiach. Bol členom Slovenskej chirurgickej spoločnosti SLS, vedeckým sekretárom Československej chirurgickej spoločnosti a členom viacerých významných medzinárodných inštitúcií, medzi ktoré patrili Société Internationale de Chirurgie, European Society for Experimental Surgery, International Cardiovascular Society a ďalšie.
Výsledky jeho odbornej, vedeckej i pedagogickej práce boli vysoko oceňované doma aj v zahraničí. Za svoje zásluhy získal viacero významných ocenení, medzi nimi i Cenu SAV, ktorá mu bola udelená v roku 1956.
Ladislav Kužela zasvätil medicíne celý život. Ako spomína jeho syn gastroenterológ Ladislav Kužela, hoci prekonal dva infarkty, pracoval každý deň naplno. Vysoké pracovné nasadenie si zrejme vyžiadalo svoju daň. Ladislav Kužela odišiel predčasne vo veku 54 rokov 27. mája v roku 1980.
Zdroj: sls.sk, Lekárske noviny (1, 2), vzp.cz, Wikipedia, Swiss Medical Weekly
(zh)