Odstraňovanie historického lomového kameňa z brehov Dunaja v Bratislave nie je len estetickou úpravou, ale systematickým krokom k obnove riečneho ekosystému.
Dunaj je neodmysliteľným srdcom Bratislavy, no jeho brehy dnes po viac ako storočí prechádzajú zásadnou premenou. Zdroj: iStock.com/mirovic
Tento krok predstavuje kľúčovú súčasť moderného vodného hospodárstva zameraného na zvýšenie ekologickej odolnosti krajiny voči klimatickým zmenám.
Pozrite si
Historická regulácia verzus hydromorfológia
V 19. storočí tvorila rieka Dunaj pri dnešnom hlavnom meste nepredvídateľnú sieť ramien a ostrovov. Z dôvodu rozvoja lodnej dopravy a protipovodňovej ochrany navrhol taliansky inžinier Enea Grazioso Lanfranconi zúženie a stabilizáciu toku. Výsledkom bolo vybudovanie súvislého mantinelu z obrovských skalných balvanov. Tie brehy rieky neprirodzene „zviazali“ a ohraničili do jedného pevného koryta.
Takáto trvalá fixácia koryta síce chráni zastavané územie, mosty, prístavy a hrádze, no v modernom chápaní vedy, takzvanej hydromorfológie, práve tento múr predstavuje zásadnú prekážku. Rieka totiž v zovretí kameňov stráca svoju dynamiku a nemôže voľne ukladať piesok a štrk. Navyše sa tak prerušuje prirodzené spojenie vody s okolitou krajinou. Preto sa dnes v úsekoch, kde to bezpečnosť dovoľuje, umelé kamenné bariéry likvidujú.
Spevnenie brehu z lomových balvanov. Takzvané Lanfranconiho kamene v minulosti síce skrotili tok a ochránili mesto, no zamedzili prirodzenému ukladaniu sedimentov a pohybu vody. Zdroj: Denník N – Tomáš Benedikovič
Bariéra pre biodiverzitu a podzemné vody
Kamenná izolácia negatívne ovplyvňuje vodné organizmy, samotný breh aj okolitú prírodu. Umelé štrbiny medzi balvanmi poskytujú ideálne útočisko pre nepôvodné invázne druhy rýb a rastlín. Tie následne vytláčajú dunajskú flóru a faunu viazanú na originálne štrkovo-piesčité substráty.
Vážnym problémom je aj to, že voda sa cez nepriepustné skaly nedokáže dostatočne vsakovať do zeme. Kamenná hradba tak blokuje prirodzené prenikanie vlhkosti do okolia. Výsledkom je slabšie dopĺňanie zásob cenných podzemných vôd. To ohrozuje prežitie blízkych lužných lesov.
Pozrite si
Nová dynamická rovnováha
Odstránenie kamenného opevnenia, teda takzvaných Lanfranconiho kameňov, a tvorba kamenných pláží na prvý pohľad pripomína rekreačné zóny na kúpanie. To však nie je zámer a okruhliakové alebo štrkové pláže ešte nie sú finálnou podobou pobrežia. Bagre odvezú skaly, miesto sa zasype drobnými kameňmi a formovanie terénu už prevezme prúd rieky. Meniaca sa hladina bude presúvať okruhliaky, vytvárať plytčiny a odplavovať materiál.
Do tohto procesu aktívne vstúpia aj korene stromov a padnuté kmene, ktoré prirodzene spomalia tok a zachytia nánosy. Breh tak získa dynamickú rovnováhu a dôležitú schopnosť pružne sa prispôsobovať meniacej sa hladine vody. Vďaka tomu sa stane prívetivým a prirodzeným priestorom na život pre rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sú pre naše brehy Dunaja domáce.
Obnovený štrkový breh na Dunaji. Po odvoze ťažkých skál preberá prácu prúd rieky, ktorý postupne formuje prírodné pobrežie v novej, dynamickej rovnováhe. Zdroj: Denník N – Šimon Kern
Smerom k odolnejšej krajine
Transformácia bratislavských brehov korešponduje s celoeurópskym ekologickým trendom a so strategickými cieľmi Bratislavského dunajského parku. Ten sa snaží zosúladiť ochranu cennej prírody so šetrným sprístupnením okolia rieky pre ľudí. Hoci v blízkosti mostov a prístavov zostáva pevné ohraničenie brehov kameňmi naďalej nevyhnutné kvôli bezpečnosti, vrátenie slobody toku v chránených oblastiach prináša nenahraditeľné benefity. Prírodné brehy zvyšujú samočistiacu schopnosť vody a predstavujú skvelý spôsob, ako pripraviť krajinu na striedanie silných povodní a dlhotrvajúceho sucha.
Zdroje: Denník N, Metropolitný inštitút Bratislavy, ICPDR
(KAM)