Foto: gettyimages.com/Max Zolotukhin
Keď sa dnes investori rozhodujú, kam vložiť svoje peniaze, nesledujú už len infláciu, úrokové sadzby či výsledky firiem. Čoraz väčšiu pozornosť venujú aj predpovedi počasia. Ako upozorňujú analytici XTB, extrémne horúčavy, sucho či povodne totiž dokážu v priebehu niekoľkých týždňov ovplyvniť úrodu, rozhýbať ceny komodít a neskôr sa premietnuť aj do inflácie či hospodárskeho rastu. Počasie sa tak postupne stáva jedným z faktorov, ktorý formuje vývoj ekonomiky.
Tohtoročné leto je toho dobrým príkladom. Európu zasiahli opakované vlny horúčav sprevádzané nedostatkom zrážok. Ako dodáva analytik XTB Ondrej Greguš, sucho už dnes nepredstavuje iba problém poľnohospodárov. Ovplyvňuje produkciu potravín, energetiku, riečnu dopravu aj finančné trhy a postupne sa začína premietať do celej ekonomiky. Rast cien poľnohospodárskych komodít sa pritom do spotrebiteľských cien potravín zvyčajne prenáša s oneskorením približne 3 až 6 mesiacov.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
„Najväčšie bezprostredné dôsledky extrémnych horúčav pociťuje poľnohospodárstvo. Najnovší bulletin JRC MARS Európskej komisie ukazuje, že opakované vlny horúčav na konci júna a v polovici júla tohto roka prinútili analytikov znížiť prognózy úrody viacerých plodín naprieč Európou,“ upozorňuje analytik.
Najvýraznejšia revízia sa týka kukurice na zrno a slnečnice, kde Európska komisia znížila očakávané výnosy o 6 až 7 %. Pri zimných obilninách boli prognózy revidované nadol o 1 až 4 %, pričom celková produkcia obilnín v Európskej únii sa aktuálne očakáva približne jedno percento pod päťročným priemerom.
Podľa JRC MARS zasiahli horúčavy plodiny počas jednej z najcitlivejších fáz ich vývoja – kvitnutia a tvorby zrna. V kombinácii s nedostatkom zrážok sa výrazne znížila pôdna vlhkosť, čo obmedzilo rast biomasy a zhoršilo výnosový potenciál najmä pri plodinách, ktoré nie sú zavlažované.
Mapa sucha v Európe
Mapa sucha v Európe na konci júna 2026. Oranžové a červené oblasti označujú regióny so zhoršenou vegetáciou a nedostatkom pôdnej vlhkosti.
Zdroj: European Drought Observatory, Copernicus
Sucho zasahuje aj slovenských farmárov
Slovensko pritom podľa Ondreja Greguša nie je výnimkou. Európska komisia upozorňuje, že spolu s Českom a Rakúskom patríme medzi krajiny, kde kombinácia extrémnych teplôt a nízkej pôdnej vlhkosti výrazne zvýšila vodný stres letných plodín. Niektoré obilniny dozrievali predčasne, čo môže negatívne ovplyvniť nielen ich úrodu, ale aj kvalitu zrna.
„Dôsledky už pociťuje aj živočíšna výroba. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje, že celkové straty v prvovýrobe mlieka presiahnu v tomto roku 95 miliónov eur. Nedostatok zrážok totiž nepoškodzuje iba plodiny určené na predaj, ale aj krmoviny potrebné pre hospodárske zvieratá,“ upozorňuje analytik.
Obávate sa, že extrémne horúčavy a sucho povedú k ďalšiemu zdražovaniu potravín?
Slabšia úroda krmovín znamená vyššie náklady na ich nákup alebo dovoz, ktoré sa postupne premietajú aj do výroby mlieka, mäsa či ďalších potravín. Chovatelia tak čelia rastúcim nákladom práve v období, keď sú výkupné ceny mlieka pod tlakom. Ak by sa podobné podmienky opakovali aj v ďalších sezónach, mohli by viesť k obmedzovaniu chovov a postupne aj k nižšej domácej produkcii mlieka.
Burzy reagujú skôr ako supermarkety
Nižšia úroda sa pritom do peňaženiek spotrebiteľov nepremietne zo dňa na deň. Ako prvé reagujú komoditné burzy. Obchodníci totiž neoceňujú aktuálnu úrodu, ale očakávanú budúcu ponuku. Ak sa zvýši pravdepodobnosť, že farmári zozbierajú menej kukurice, pšenice či slnečnice, ceny futures kontraktov môžu reagovať ešte pred samotným zberom.
Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít sa však do cien potravín prenášajú len postupne. Samotná surovina podľa analytika predstavuje iba jednu z položiek konečnej ceny výrobku. Významnú časť tvoria náklady na spracovanie, balenie, dopravu, energie či obchodné marže. Preto bývajú cenové pohyby na burzách výraznejšie a rýchlejšie ako následné zmeny cien v maloobchode.
Práve preto obchodníci s komoditami venujú veľkú pozornosť meteorologickým prognózam. „Každá nová vlna horúčav, obdobie bez zrážok alebo naopak intenzívne dažde môžu výrazne zmeniť očakávania budúcej úrody a následne aj ceny poľnohospodárskych komodít,“ dodáva Greguš.
Príkladom je káva arabika – patrí medzi komodity, pri ktorých je tento mechanizmus obzvlášť dobre viditeľný. Brazília ako najväčší svetový producent kávy výrazne ovplyvňuje globálnu ponuku, preto sa každá zmena vo výhľade počasia rýchlo premieta do cien futures kontraktov. Podobne trhy pozorne sledujú vývoj počasia pri olivách v južnej Európe či pri kakau v západnej Afrike.
Vývoj ceny futures kontraktov na arabiku (COFFEE, H1)
Zdroj: xStation5
Káva patrí medzi komodity najcitlivejšie na vývoj počasia. Brazília ako najväčší svetový producent arabiky čelí zvýšenej neistote okolo vývoja počasia a možného príchodu El Niña. Brazílska kávová asociácia ABIC upozorňuje, že extrémne teploty a nepravidelné zrážky by mohli znížiť tamojšiu úrodu až o 15 až 20 %. Trhy preto reagujú už na zmeny v meteorologických prognózach, nie až na samotnú úrodu.
Počasie ako nový ekonomický faktor
Extrémne počasie tak už dávno nie je len problémom poľnohospodárov. Dôsledky jednej vlny horúčav sa podľa Greguša postupne prenášajú naprieč celým hospodárstvom – od nižšej úrody cez vyššie náklady farmárov a potravinárov až po ceny, ktoré napokon platia spotrebitelia. Zároveň rastie význam klimatických rizík aj na finančných trhoch, kde obchodníci reagujú na zmeny meteorologických prognóz často skôr, než sa prejavia v samotnej produkcii.
To však neznamená, že každá vlna horúčav automaticky povedie k prudkému zdraženiu potravín. Výsledný vývoj cien bude podľa analytika závisieť od globálnej úrody, stavu zásob, možností dovozu aj vývoja dopytu. Isté však je, že počasie bude zohrávať pri hodnotení ekonomického vývoja čoraz väčšiu úlohu. Podľa expertov FAO sa rast cien poľnohospodárskych komodít do spotrebiteľských cien potravín zvyčajne prenáša s oneskorením približne 3 až 6 mesiacov.
„Extrémne počasie sa tak postupne stáva ďalším makroekonomickým faktorom, ktorý budú musieť sledovať nielen farmári, ale aj firmy, centrálne banky, investori či bežní spotrebitelia. To, čo sa dnes začína na vyschnutom poli, sa o niekoľko mesiacov môže prejaviť na cenovke v obchode,“ uzatvára Ondrej Greguš.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
Komentáre k článku
Klbko
Pred 8 hodinami
V tejto sekte zvanej EU vladne zvlastny fenomen. Ked je vsetko super a urody sud nadpriemerne nic nezlacnie a tzv nadzisk si kazdy co ma s tym docinenia ponecha pre seba,ale akonahle sa co i len javi nejaka poduroda t…