Foto: oPeniazoch.sk, generované AI
Slovensko má za hranicami výrazne väčšiu komunitu, než ukazujú iba oficiálne štatistiky. Podľa štátnych údajov žilo v roku 2025 v zahraničí viac ako 1,12 milióna Slovákov. Odhady krajanských organizácií a zastupiteľských úradov však hovoria až o 1,81 milióna Slovákoch a potomkoch Slovákov.
Vyplýva to zo Správy za rok 2025 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí. Materiál pochádza z legislatívneho procesu na portáli Slov-Lex.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Štát zároveň zverejnil, koľko peňazí išlo vlani na podporu krajanských projektov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) evidoval v roku 2025 spolu 970 dotačných žiadostí v celkovej hodnote takmer 7,98 milióna eur. Schválených bolo 614 projektov z 25 krajín, na ktoré úrad vyplatil 3,6 milióna eur. Nešlo však o peniaze vyplácané priamo jednotlivým Slovákom v zahraničí. Podpora smerovala na projekty v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, médií, informácií a investícií do krajanskej infraštruktúry.
Najväčšia komunita je podľa odhadov v USA
Najväčší rozdiel medzi oficiálnymi údajmi a odhadmi vidieť pri Spojených štátoch amerických. Oficiálny údaj hovorí o 305 339 Slovákoch, no podľa odhadov môže v USA žiť až 800-tisíc občanov slovenského pôvodu.
Výrazné komunity sú aj v Česku, kde oficiálne údaje uvádzajú 162 578 Slovákov a odhad 210-tisíc. V Spojenom kráľovstve ide podľa oficiálnych údajov o 180 488 Slovákov, pričom odhad je 175-tisíc. V Kanade sa počet Slovákov a ľudí slovenského pôvodu odhaduje na 100-tisíc. Silné komunity zostávajú aj v susedných a blízkych krajinách, najmä v Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku či Poľsku.
V mnohých prípadoch ide o historické slovenské menšiny, ktoré v zahraničí pôsobia celé generácie. Podľa zákona je Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenska, je alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie a ona alebo jej predok v priamom rade má slovenskú národnosť.
Kde žije najviac Slovákov a koľko peňazí tam smerovalo?
Najviac peňazí smerovalo v roku 2025 do Maďarska. Dôvodom však nebol iba bežný počet projektov, ale najmä mimoriadna dotácia na rekonštrukciu bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti pre účely slovenského kultúrneho strediska vo výške 1,5 milióna eur.
Druhú najvyššiu sumu dostali projekty v Srbsku, kde ÚSŽZ podporil až 217 žiadostí. Srbsko patrí medzi krajiny s historicky významnou slovenskou menšinou. V roku 2025 tam podľa oficiálnych údajov žilo 41 730 Slovákov, odhad uvádza 38 584.
Zaujímavé je, že aj samotné Slovensko sa dostalo medzi krajiny, ktoré dostali dotáciu. Konkrétne išlo o 25 projektov v sume 336 970 eur. Neznamená to, že by išlo o Slovákov žijúcich na Slovensku ako krajanskú komunitu, ale o projekty realizované subjektmi na Slovensku, ktoré boli určené pre krajanov alebo s nimi súviseli.
Treba však dodať, že táto tabuľka nezachytáva všetky krajiny, v ktorých podľa dokumentu žijú Slováci alebo ich potomkovia. Oficiálna správa uvádza oveľa širší zoznam štátov, od európskych krajín až po zámorie, Áziu či Blízky východ. Do našej tabuľky sme vybrali najmä tie krajiny, pri ktorých bola v roku 2025 zároveň evidovaná aj finančná podpora projektov zo strany ÚSŽZ.
Najviac projektov bolo v kultúre
Najväčšou oblasťou podpory bola kultúra. V roku 2025 bolo v tejto oblasti schválených 364 projektov z 21 štátov v objeme 2,55 milióna eur. Práve sem patrila aj mimoriadna dotácia pre Maďarsko na rekonštrukciu slovenského kultúrneho strediska v Budapešti.
Druhou výraznou oblasťou bolo vzdelávanie, veda a výskum. ÚSŽZ v nej schválil 179 žiadostí z 23 štátov za 870 095 eur. Podpora smerovala napríklad na krajanské školy, víkendové vzdelávacie centrá, letné tábory, metodické materiály, výučbu slovenského jazyka či projekty zamerané na zachovanie kultúrneho dedičstva.
Malo by Slovensko finančne podporovať Slovákov žijúcich v zahraničí?
Z dokumentu vyplýva, že ÚSŽZ sa v roku 2025 zameral aj na systémové zmeny v dotačnej politike. Vznikli nové dotačné programy a podprogramy, zlúčili sa oblasti informácií a médií, zaviedol sa mechanizmus tematických výziev a upravilo sa hodnotenie žiadostí. Úrad zároveň organizoval školenia pre žiadateľov. Išlo o sedem online workshopov a tri prezenčné workshopy v Srbsku, Chorvátsku a Belgicku.
Štát rieši aj návrat talentov
Krajanská politika už nie je iba o folklóre, jazyku či tradičných komunitách. V materiáloch sa výrazne objavuje aj téma novodobej migrácie, pracovnej sily, investícií a návratu talentov. Vykonávací plán spomína napríklad spoluprácu so slovenskou profesionálnou komunitou v USA, podujatia zamerané na startupy, investície a technologické odvetvia či prepájanie Slovákov pôsobiacich v zahraničí s domácim prostredím.
Do tejto oblasti patrí aj projekt financovaný Výskumnou a inovačnou autoritou VAIA s názvom Posilnenie vzťahov s diaspórou, podpora občianskych iniciatív. Realizovali sa v ňom networkingové podujatia, mentoring a aktivity zamerané na krajanských záujemcov o prácu na Slovensku. Zapojený bol aj Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý sa zameral na profesionálnu diaspóru v oblasti umelej inteligencie a vytvorenie online mapy profesionálov slovaks.ai.
Záujem rastie aj o občianstvo po predkoch
Správa ukazuje aj ďalší trend. V roku 2025 síce zastupiteľské úrady prijali menej žiadostí o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí než rok predtým, no výrazne stúpol počet žiadostí o štátne občianstvo. ZÚ SR v zahraničí prijali v roku 2025 spolu 355 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. V roku 2024 ich bolo 439.
Naopak, počet žiadostí o udelenie štátneho občianstva SR výrazne stúpol zo 491 v roku 2024 na 798 v roku 2025. Najväčší rast zaznamenali zastupiteľské úrady vo Washingtone, Tel Avive, New Yorku, Buenos Aires, Ottawe a Sydney. Podľa dokumentu to pravdepodobne súvisí s novelou zákona o štátnom občianstve z roku 2022, ktorá právne zakotvila možnosť získať slovenské občianstvo po predkoch alebo opätovne požiadať o občianstvo v prípade osôb, ktoré ho stratili v rokoch 2010 až 2022 po nadobudnutí cudzieho občianstva.
Koľko to bude stáť v ďalších rokoch?
Predkladacia správa uvádza, že prijatie materiálu má negatívny, ale rozpočtovo krytý vplyv na verejné financie. Výdavky na roky 2026 až 2029 sú kvantifikované vo výške 3,6 milióna eur ročne. Peniaze majú byť zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v programe Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Analýza vplyvov na rozpočet zároveň ukazuje, že z tejto sumy tvoria transfery do zahraničia takmer 2,7 milióna eur ročne. Mzdové výdavky sú vyčíslené na 467 544 eur ročne a počet zamestnancov zostáva na úrovni 19.
Ak by sa suma vyplatená v roku 2025 na krajanské projekty iba orientačne rozrátala na odhadovaný počet Slovákov a potomkov Slovákov v zahraničí, vyšlo by to približne na 2 eurá na osobu. Pri oficiálnom počte Slovákov v zahraničí by išlo približne o 3,20 eura na osobu. Tento prepočet je však iba ilustračný, keďže štát nevyplácal peniaze jednotlivcom, ale podporoval konkrétne projekty a organizácie.
Prečo to štát robí?
Podpora Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z ústavy aj zo zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Cieľom je najmä podpora národného povedomia, kultúrnej identity, krajanských inštitúcií a vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi v zahraničí. Správa za rok 2025 však ukazuje, že táto politika má čoraz širší rozmer. Popri tradičnej podpore jazyka, kultúry a krajanských spolkov sa Slovensko snaží viac pracovať aj s novou emigráciou, odborníkmi, študentmi, startupmi a ľuďmi, ktorí by sa mohli v budúcnosti vrátiť späť alebo pomáhať krajine zo zahraničia.
V čase, keď podľa odhadov žije za hranicami až 1,8 milióna Slovákov a ich potomkov, nejde iba o symbolickú tému. Pre Slovensko môže byť diaspóra nielen kultúrnym mostom, ale aj zdrojom kontaktov, know-how a príležitostí.
Komentáre k článku
Apoštol váňa
Pred 4 hodinami
na východe v russku zas nikto?
gubernator
Pred 4 hodinami
a potomkovia potomkoch nas spolu bude aj zo 7-8milionov..