Západná Európa zažila najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Vyplýva to z údajov klimatickej služby Európskej únieCopernicus, podľa ktorej priemerná teplota v regióne počas týchto dvoch mesiacov dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím prekonala doterajší rekord z roku 2022.
Mimoriadne sucho
Podľa služby Copernicus rekord odráža „mimoriadnu pretrvávajúcu intenzitu horúčav“, ktoré toto leto zasiahli západnú Európu. Zároveň upozornila, že vlhkosť pôdy bola v júli výrazne nižšia než počas veľkého sucha v roku 2022.
„Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zosilňuje extrémy horúčav, pričom horúčavy a sucho sa navzájom čoraz viac posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Mimoriadne suché podmienky zaznamenali počas júla krajiny západnej a strednej Európy vrátane Francúzska, Španielska, Rakúska, Maďarska, ale aj Spojeného kráľovstva, Írska a časti Islandu.
Nezvyčajne nízke boli aj prietoky riek Seina, Rýn a Dunaj, čo ovplyvnilo dopravu, zavlažovanie aj výrobu elektriny vo viacerých európskych krajinách.
Horúčavy a sucho zároveň vytvorili ideálne podmienky pre vznik lesných požiarov. Francúzsko a Španielsko toto leto zápasili s najhoršími požiarmi v modernej histórii a rozsiahle požiare zasiahli aj ďalšie časti Európy, severozápad Spojených štátov a Kanadu.
Nový El Ni?o
Copernicus zároveň oznámil, že svetové oceány zaznamenali v júli druhý mesiac po sebe rekordne vysokú priemernú teplotu morskej hladiny, ktorá dosiahla 20,96 stupňa Celzia. K tomu prispeli morské vlny horúčav v okolí Európy aj zosilňujúci klimatický jav El Ni?o v Tichom oceáne.
Riaditeľ Copernicusu Carlo Buontempo uviedol, že nový El Ni?o môže byť mimoriadne silný a pravdepodobne prispeje k vytvoreniu nového globálneho teplotného rekordu ešte koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka.
Globálne bol tohtoročný júl druhým najteplejším v histórii meraní. Priemerná teplota vzduchu na zemskom povrchu bola o 1,47 stupňa Celzia vyššia než v predindustriálnom období rokov 1850 až 1900.
Podľa Buontempa bolo ostatných jedenásť rokov najteplejších v histórii meraní. Hlavnou príčinou dlhodobého otepľovania sú podľa vedcov emisie skleníkových plynov spôsobené spaľovaním fosílnych palív.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Pozrite sa na oblohu. V auguste sa stretnú tri výnimočné javy, takáto súhra sa často neopakuje
Dátum 12. august 2026 by si mali poznačiť milovníci nočnej oblohy, fotografi aj všetci, ktorí si radi vychutnajú neobvyklé prírodné divadlo. Najskôr sa odohrá zatmenie Slnka a po zotmení začne vrcholiť meteorický roj Perzeíd. Výnimočne priaznivé pozorovacie podmienky vytvorí nov Mesiaca, vďaka ktorému nebude nočnú oblohu rušiť mesačný svit.
Hoci sa môže zdať, že ide o tri úplne nezávislé udalosti, nov a zatmenie Slnka spolu priamo súvisia. Zatmenie totiž môže nastať iba v období novu, keď sa Mesiac dostane medzi Zem a Slnko.
Jeho obežná dráha je však voči dráhe Zeme mierne naklonená, a preto pri väčšine novov prejde Mesiac na oblohe ponad Slnko alebo popod neho. Tentoraz sa však všetky tri telesá dostanú do vhodného postavenia a mesačný kotúč zakryje časť Slnka.
Slovensko čaká výrazné čiastočné zatmenie Slnka
Zatmenie sa 12. augusta 2026 začne na Slovensku približne medzi 19.19 a 19.22 h. Presný čas sa bude mierne líšiť podľa miesta pozorovania. Mesiac začne postupne prekrývať slnečný disk, ktorý sa v tom čase bude nachádzať veľmi nízko nad západným až severozápadným obzorom.
Práve poloha tesne pred západom Slnka môže vytvoriť mimoriadne pôsobivú scenériu. Pozorovatelia však budú potrebovať miesto s dokonale odkrytým západným obzorom. Výhľad môžu ľahko zablokovať okolité budovy, stromy, kopce alebo pohoria. O vhodnom stanovisku sa preto oplatí rozhodnúť vopred.
Veľkosť pozorovateľného zatmenia nebude na celom Slovensku rovnaká. Najlepšie podmienky budú v západnej časti krajiny. V Bratislave sa začne približne o 19.22 h a pri západe Slnka okolo 20.11 h bude zakrytých približne 83,3 percenta plochy slnečného disku.
V Banskej Bystrici sa úkaz začne približne o 19.20 h, no Slnko zapadne už okolo 20.04 h. V čase jeho západu bude zakrytých asi 67,1 percenta disku. V Poprade by malo zatmenie začať krátko pred 19.20 h a pri západe Slnka okolo 20.01 h dosiahne pozorovateľné zakrytie približne 69 percent.
Na východe krajiny bude možné sledovať menšiu časť úkazu. Napríklad v Humennom sa začne približne o 19.19 h, ale Slnko zapadne už okolo 19.54 h. Dovtedy Mesiac zakryje približne 57,3 percenta slnečného disku. Teoretické maximum zatmenia nastane vo väčšine Slovenska až po západe Slnka, a preto ho odtiaľ neuvidíme.
Úplné zatmenie uvidia v iných častiach Európy
Zo Slovenska sa bude úkaz javiť iba ako čiastočný, no v úzkom páse na povrchu Zeme nastane úplné zatmenie. Pás totality prejde cez severné Rusko, Grónsko, Island, sever Španielska a zasiahne aj malú časť Portugalska. Úplnú fázu bude možné pozorovať aj na niektorých Baleárskych ostrovoch.
Najdlhšie úplné zatmenie potrvá približne dve minúty a 18 sekúnd, pričom jeho maximum nastane nad severným Atlantikom západne od Islandu. V Španielsku bude úplná fáza kratšia a Slnko sa počas nej bude nachádzať pomerne nízko nad obzorom. Práve preto sa očakáva záujem fotografov a astronomických výprav z rôznych krajín.
Na Slovensku môže byť zaujímavý najmä vzhľad Slnka tesne pred jeho západom. Pri väčšom zakrytí môže jeho zostávajúca viditeľná časť pripomínať úzky kosáčik alebo dvojicu zahnutých „rohov“. Tento efekt však bude najvýraznejší tam, kde bude ešte pred západom viditeľná dostatočne veľká fáza zatmenia.
Krajina sa počas najväčšieho pozorovateľného zakrytia môže nezvyčajne stlmiť. Keďže však Slnko bude zároveň prirodzene klesať k obzoru, intenzita šera sa bude meniť postupne. Výsledný dojem bude závisieť aj od oblačnosti, priezračnosti vzduchu a charakteru okolitej krajiny.
Po západe Slnka prevezmú oblohu Perzeidy
Západom Slnka sa astronomický program neskončí. Po zotmení sa pozornosť presunie k Perzeidám, jednému z najznámejších meteorických rojov. Jeho aktivita trvá približne od polovice júla do druhej polovice augusta, najviac meteorov však môžeme očakávať v noci z 12. na 13. augusta.
Perzeidy vznikajú pri prelete Zeme oblasťou, v ktorej zostali prachové častice z kométy 109P/Swift–Tuttle. Keď tieto drobné úlomky vysokou rýchlosťou vniknú do zemskej atmosféry, prudko sa zahrejú a vytvoria krátke svetelné stopy. Nejde teda o skutočné padajúce hviezdy, hoci toto pomenovanie sa medzi ľuďmi bežne používa.
Meteory sa môžu objaviť kdekoľvek na oblohe. Pri spätnom predĺžení ich dráh však smerujú k miestu v súhvezdí Perzea, podľa ktorého dostal roj svoje meno. Na pozorovanie preto nie je potrebný ďalekohľad. Ten by navyše zbytočne obmedzoval zorné pole.
Nov zabezpečí mimoriadne tmavú noc
Najväčšou výhodou roku 2026 bude neprítomnosť mesačného svitu. Maximum Perzeíd nastane iba niekoľko hodín po nove, takže Mesiac nebude viditeľný a nepresvetlí nočnú oblohu. Vďaka tomu môžu vyniknúť aj slabšie meteory, ktoré by počas jasnej mesačnej noci zanikli.
Na tmavom mieste ďaleko od miest možno pri priaznivom počasí v druhej polovici noci zahliadnuť približne 50 až 80 meteorov za hodinu. Tento údaj však predstavuje priaznivé podmienky, nie záruku pre každého pozorovateľa. V mestách, pri svetelnom znečistení, oblačnosti alebo obmedzenom výhľade bude počet viditeľných meteorov podstatne nižší.
Najlepšie podmienky sa očakávajú od polnoci až do svitania. V tom čase sa radiant roja dostáva vyššie nad obzor a počet meteorov spravidla stúpa. Na pozorovanie je vhodné vybrať si tmavé otvorené miesto s dobrým výhľadom na čo najväčšiu časť oblohy. Oči potrebujú približne 20 až 30 minút, aby si zvykli na tmu, preto je dobré obmedziť používanie mobilných telefónov a jasných bateriek.
Perzeidy občas prinesú aj mimoriadne jasný meteor, takzvaný bolid. Po jeho prelete môže na oblohe zostať niekoľko sekúnd alebo dokonca minút viditeľná žiariaca stopa, ktorá sa postupne deformuje pôsobením prúdenia vzduchu vo vysokej atmosfére.
Na Slnko sa nikdy nepozerajte bez ochrany
Pri sledovaní zatmenia platí jedno zásadné bezpečnostné pravidlo. Na Slnko sa nesmie pozerať voľným okom ani cez obyčajné slnečné okuliare. Tie neposkytujú dostatočnú ochranu pred intenzívnym viditeľným, ultrafialovým a infračerveným žiarením. Poškodenie sietnice pritom nemusí bolieť a môže byť trvalé.
Bezpečné sú špeciálne okuliare na pozorovanie zatmenia alebo certifikované slnečné filtre zodpovedajúce príslušnej bezpečnostnej norme. Pred použitím je potrebné skontrolovať, či nie sú poškriabané, natrhnuté alebo inak poškodené.
Mimoriadna opatrnosť je potrebná pri ďalekohľadoch, fotoaparátoch a teleskopoch. Filter musí byť určený pre konkrétny optický prístroj a umiestnený pred jeho vstupným objektívom. Pozerať sa cez ďalekohľad iba s okuliarmi na zatmenie je nebezpečné, pretože sústredené slnečné lúče môžu filter poškodiť a vážne poraniť zrak.
Bezpečnou možnosťou je aj nepriame premietnutie obrazu Slnka na bielu plochu. Odborné pracoviská a hvezdárne zvyknú pri významných zatmeniach organizovať verejné pozorovania s vhodne vybavenými prístrojmi. Konkrétny program slovenských hvezdární sa oplatí skontrolovať krátko pred dátumom úkazu.
Rozhodovať bude počasie aj správne miesto
Čiastočné zatmenia Slnka aj Perzeidy sa opakujú, ich spojenie počas jediného večera za bezmesačnej noci je však pre pozorovateľov mimoriadne priaznivé. Najväčšou prekážkou zostáva počasie. Zatmenie môže prekaziť aj nízka oblačnosť nad západným obzorom, hoci nad hlavou bude obloha prevažne jasná.
Kto chce vidieť oba úkazy, mal by si nájsť stanovisko s voľným výhľadom na západ a zároveň čo najďalej od pouličného osvetlenia. Na nočné pozorovanie sa zídu teplejšie vrstvy oblečenia, deka, karimatka alebo polohovateľné ležadlo. Po zotmení môže byť aj po horúcom augustovom dni prekvapivo chladno.