Rusko zintenzívnilo raketové útoky na Ukrajinu, Kyjev však zároveň získal schopnosť zasahovať ciele tisíce kilometrov v ruskom vnútrozemí. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba a politický analytik a historik Eduard Chmelár sa diskusii na TA3 nezhodli na tom, ako sa mení pomer síl vo vojne ani aká cesta môže viesť k jej ukončeniu.
Kým Duleba upozorňoval na nové ukrajinské vojenské kapacity a ruskú prevahu najmä v balistických raketách, Chmelár tvrdil, že Rusko ukazuje oveľa väčšie rezervy, než mu boli pripisované, a Európa podľa neho zlyháva v diplomacii. Duleba spochybnil tvrdenia, že súčasné ruské raketové útoky sú rekordné. Najvyššiu intenzitu podľa neho dosahovali počas prvých týždňov rozsiahlej invázie vo februári a marci 2022.
Ukrajinci podľa neho technologicky pokročili najmä pri bezpilotných systémoch. Ich útoky podľa neho zasiahli aj ruské spracovanie ropy a spôsobili hospodárske škody. Chmelár však význam týchto útokov hodnotil podstatne zdržanlivejšie. Pripustil, že ukrajinské operácie v hlbokom ruskom tyle boli úspešné, podľa neho však nezmenili situáciu na bojisku. „Samozrejme, že ukrajinské útoky v hlbokom ruskom vnútrozemí boli úspešné, ale tieto útoky nezmenili situáciu na fronte,“ povedal. Podľa jeho názoru sa zároveň ukazuje, že Rusko malo väčšie vojenské rezervy, než sa na Západe predpokladalo.
„Jedna jediná strategická vojenská výhoda, ktorú Rusi stále majú, sú balistické rakety. Všetko ostatné Ukrajinci vyrovnali,“ myslí si Duleba. Upozornil pritom na pomalú výrobu rakiet do systémov Patriot a obmedzený počet krajín, ktoré ich dokážu vyrábať.
Chmelár s týmto hodnotením nesúhlasil. Za ešte závažnejší problém Ukrajiny považuje nedostatok ľudí. „To hlavné, čo Ukrajinci nemajú, nie sú rakety, ale ľudia,“ povedal. Pripomenul, že ani technologická prevaha sama osebe nedokáže obsadiť a kontrolovať územie. Na to sú podľa neho stále potrební vojaci.
Rozdielne názory mali hostia aj na ruský postup. Chmelár tvrdil, že ruské jednotky postupujú vysokým tempom a že vojenská situácia Ukrajiny sa zhoršuje. Duleba naopak hovoril o výraznom spomalení ruského postupu a o faktickom zamrznutí frontovej línie. „Tá frontová línia je zamrznutá,“ vyhlásil.
Chmelár vidí v dlhodobom vývoji vojny dôkaz, že ani jedna zo strán nedokáže konflikt rozhodnúť výlučne vojenskými prostriedkami. Európa podľa neho mala na túto situáciu reagovať intenzívnou diplomaciou už skôr. „Ak nám naozaj ide o Ukrajinu a Ukrajincov, tak sa to bez diplomacie jednoducho nedá,“ uviedol.
Ostro kritizoval postoj európskych predstaviteľov k rokovaniam s Moskvou. Podľa neho nestačí žiadať bezpodmienečné prímerie podľa predstáv Kyjeva bez toho, aby Európa brala do úvahy aj požiadavky druhej strany. „Počúvajme tých Rusov. Nie preto, aby sme s nimi súhlasili, ale aby sme chápali to ruské východisko,“ povedal Chmelár.
Podľa jeho interpretácie Moskva odmieta bezpodmienečné prímerie aj preto, že sa obáva, že by Ukrajine a jej partnerom poskytlo čas na preskupenie síl. „Cieľom medzinárodného spoločenstva by malo byť ukončiť tú vojnu,“ dodal. Podľa Chmelára sa vojna napokon nebude môcť skončiť iba bilaterálnou dohodou medzi Moskvou a Kyjevom. Predpokladá, že bude potrebné vytvoriť širší európsky bezpečnostný rámec.
„Toto sa nikdy nemôže skončiť len nejakou bilaterálnou dohodou. Toto sa bude musieť skončiť nejakou novou formou európskeho bezpečnostného systému,“ povedal. Tvrdí, že pri dohode budú musieť všetky strany z časti ustúpiť zo svojich súčasných predstáv. „Každý bude na tom tratiť, ale keď budeme stále trvať na tých maximalistických požiadavkách, tak sa nikam nedostaneme,“ argumentoval Chmelár.