Železo si dnes spájaš najmä s oceľou, nástrojmi, strojmi alebo stavbami. Pred viac ako 3 000 rokmi však mohlo mať úplne iný význam. Vedci teraz našli dôkazy, že obyvatelia starovekého Grécka vyrábali prstene zo železa, ktoré pravdepodobne pochádzalo z meteoritov. Nešlo pritom o bežné šperky. Takmer všetky takéto predmety objavili v bohatých hroboch, čo naznačuje, že mohli patriť významným osobám alebo členom vtedajšej elity.
Výskum zverejnil časopis Journal of Archaeological Science. Matthieu Gounelle z Francúzskeho národného prírodovedného múzea a grécka archeologička Eleni Mantzourani analyzovali takmer stovku železných predmetov z archeologických nálezísk v Grécku. Výsledok priniesol pomerne zaujímavý obraz o tom, ako ľudia v dobe bronzovej vnímali materiál, ktorý doslova pochádzal z neba.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Železo bolo vtedy vzácnosťou
Príbeh sa týka dvoch významných kultúr Egejskej oblasti, Minojcov a Mykénčanov. Minojská civilizácia sa rozvíjala najmä na Kréte a okolitých ostrovoch približne medzi rokmi 2700 až 1200 pred naším letopočtom. Mykénska kultúra sa neskôr výrazne presadila na gréckej pevnine a existovala približne od roku 1650 do 1100 pred naším letopočtom. V tom období ešte železo nepatrilo medzi bežné materiály. Ľudia síce poznali železné predmety, no výroba železa z rudy bola náročná a technológia spracovania kovu sa ešte len rozvíjala.
Vedci preto preskúmali 91 železných predmetov z 33 archeologických lokalít na Kréte, Peloponéze, gréckej pevnine a ostrovoch v Egejskom mori. Predmety pochádzali približne z obdobia medzi rokmi 1800 až 1000 pred naším letopočtom. Výskumníci využili röntgenovú fluorescenčnú spektrometriu. Tá im umožnila určiť chemické zloženie predmetov bez toho, aby ich museli poškodiť. A práve v ich zložení sa objavila stopa, ktorá vedcov priviedla k meteoritom.
Zdroj: Vadim Sadovski / Shutterstock.com
Väčšina z 91 analyzovaných predmetov neobsahovala významné množstvo niklu. Ich železo preto zodpovedalo materiálu pochádzajúcemu zo Zeme. Pri 13 predmetoch však vedci namerali výrazný podiel niklu, čo je dôležitá indícia, pretože železné meteority prirodzene obsahujú veľké množstvo niklu.
VIDEO: Takýto zápas neuvidíš ani v Mortal Kombat. Robot odkopol súperovi hlavu, ten bojoval ďalej
„Nikel je dobrým ukazovateľom mimozemského pôvodu materiálu, pretože železo z meteoritov prirodzene obsahuje významné množstvo niklu,“ vysvetlil Matthieu Gounelle.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že vyrobiť vtedajšou technológiou železo s vysokým obsahom niklu by bolo mimoriadne komplikované. Hutníctvo sa v tom čase ešte len rozvíjalo, takže jednoduchšie vysvetlenie predstavuje pôvod materiálu z meteoritu. Vedci dokonca uvažujú, že časť takéhoto železa mohla pochádzať z Egypta. V púštnych oblastiach totiž meteority dopadajú a zároveň sa tam vďaka suchému prostrediu môžu zachovať dlhý čas. Obchodné kontakty medzi Egyptom a oblasťou Egejského mora navyše v dobe bronzovej fungovali.
Všetky meteorické predmety boli prstene
Z 13 predmetov s vysokým obsahom niklu tvorili takmer všetky prstene. Archeológovia ich navyše našli v bohatých minojských a mykénskych hroboch. Vysvetľujú, že to môže veľa napovedať o ich význame. Niektoré prstene mali mimoriadne prepracované spracovanie. Archeológovia ich opísali ako polymetalické alebo jemne zdobené predmety. Niektoré mohli pôvodne obsahovať ďalšie ozdoby či špeciálnu montáž, podobne ako neskoršie pečatné prstene.
Takéto nálezy naznačujú, že meteoritické železo nemuselo mať iba praktickú hodnotu. Ľudia mohli jeho pôvod vnímať ako niečo výnimočné a spájať ho s mocou alebo spoločenským postavením.
„Kontext týchto hrobov naznačuje, že prstene nosili významné osobnosti alebo členovia elity, pravdepodobne preto, že už vtedy poznali pôvod tohto materiálu z neba,“ povedal Gounelle.
Podobný význam meteoritickému železu pripisovali aj iné staroveké civilizácie. Známy príklad predstavuje dýka nájdená v hrobke egyptského faraóna Tutanchamóna. Analýzy ukázali, že jej železo pochádzalo z meteoritu. Grécko však v tomto smere predstavovalo doteraz biele miesto. Nový výskum preto pridáva ďalšie dôkazy o tom, že ľudia v oblasti Stredomoria využívali materiál z meteoritov už počas doby bronzovej.
Meteoritické prstene mohli byť dobovou módou
Zaujímavé je aj to, že táto tradícia netrvala večne. Vedci analyzovali približne tri desiatky prsteňov z obdobia po 13. storočí pred naším letopočtom a nenašli v nich významné množstvo niklu. Ich železo teda pochádzalo zo spracovania pozemských rúd.
Zdroj: Francúzske prírodovedecké múzeum
Jednou z možností, prečo sa neskôr meteorické železo prestalo objavovať, je zmena vkusu a spoločenských preferencií. Gounelle dokonca pripúšťa pomerne jednoduché vysvetlenie.
„Páči sa mi predstava, že išlo o módny trend, ktorý sa jednoducho skončil,“ uviedol vedec.
Existuje však aj ďalšia možnosť. Okolo roku 1200 pred naším letopočtom zasiahli východné Stredomorie rozsiahle spoločenské a hospodárske zmeny. Narušili sa obchodné trasy a mykénska civilizácia sa následne zrútila. Ak sa k vzácnemu materiálu dostávali ľudia najmä prostredníctvom diaľkového obchodu, jeho obmedzenie mohlo znížiť aj počet meteoritických predmetov.
Nová štúdia zároveň rozšírila počet známych archeologických lokalít s predmetmi z meteoritického železa približne na dvojnásobok. Vedci chcú teraz preskúmať ďalšie nálezy z východného Stredomoria.
Takéto analýzy by mohli pomôcť nielen pri určovaní pôvodu starovekých kovových predmetov, ale aj pri rekonštrukcii obchodných ciest, ktorými sa vzácny materiál dostával medzi jednotlivými civilizáciami. Zároveň ukazujú, že pre ľudí doby bronzovej nemuselo byť železo iba praktickým kovom. V niektorých prípadoch mohlo ísť o materiál, ktorému jeho pôvod mimo Zeme dodával celkom zvláštnu hodnotu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku