Foto: TASR
Slovenská pošta sa v posledných týždňoch dostala pod výrazný tlak verejnosti, samospráv aj politikov. Dôvodom je najmä pokračujúce zatváranie pobočiek, dočasné letné obmedzenia, zmeny v organizácii práce či otázky týkajúce sa zamestnancov. Spoločnosť teraz zverejnila prehľad tvrdení, ktoré sa podľa nej šíria vo verejnom priestore, a doplnila k nim vlastné fakty.
Pošta tvrdí, že viaceré vyjadrenia sú postavené na domnienkach, neúplných informáciách alebo účelových interpretáciách. Zároveň uvádza, že rešpektuje právo na kritiku, verejná diskusia by však podľa nej mala byť založená na dátach, nie na politických emóciách.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Téma zatvárania pobočiek rezonuje najmä od leta. Ako sme už informovali v nedávnom článku, Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii svojej siete, pričom niektoré kamenné pobočky končia natrvalo a inde sa mení režim fungovania alebo sa dočasne obmedzujú otváracie hodiny. Zmeny kritizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska, podľa ktorého samosprávy často čelia nespokojnosti obyvateľov a musia vysvetľovať rozhodnutia, ktoré samy neprijali.
Pošta odmieta, že pobočky zatvára chaoticky
Jedným z najčastejších tvrdení je podľa Slovenskej pošty to, že pobočky zatvára chaoticky a nekoordinovane. Podnik to odmieta. Uvádza, že optimalizácia pobočkovej siete prebieha podľa dlhodobo pripravovaného transformačného plánu, ekonomických analýz, reálneho využívania pobočiek a po schválení Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
V roku 2025 Slovenská pošta trvalo ukončila prevádzku 45 pobočiek, z toho 22 v okresných mestách a 23 v krajských mestách. V roku 2026 bolo podľa aktuálneho stanoviska doteraz ukončených 41 pobočiek, prevažne v malých obciach. Spoločnosť zdôrazňuje, že viac ako 1000 z približne 1300 pobočiek je stratových. Tvrdí preto, že zastavenie transformácie by mohlo byť krátkodobo populárne, no z ekonomického hľadiska by ohrozilo budúcnosť celej Slovenskej pošty.
Súhlasíte s argumentom Slovenskej pošty, že zatváranie pobočiek neznamená zhoršenie dostupnosti služieb?
Veľkú časť kritiky vyvolali aj letné obmedzenia prevádzky. V niektorých obciach boli pobočky zatvorené dočasne, čo si časť verejnosti vysvetlila ako ich definitívne zrušenie. Slovenská pošta tvrdí, že ide o každoročné sezónne opatrenie, ktoré súvisí s dovolenkami zamestnancov a nižšou návštevnosťou počas leta. Minulý rok bolo podľa pošty dočasne zatvorených 64 pobočiek, aktuálne je prevádzka prerušená na 63 poštách.
Podnik uvádza, že všetky pobočky dočasne zatvorené v období od 1. júla do 30. septembra sa majú podľa pôvodného plánu najneskôr do 30. septembra opäť otvoriť. Zároveň dodáva, že trvalo zatvorené pobočky sa neotvárajú a optimalizácia siete pokračuje.
Práve dočasné letné obmedzenia boli jednou z tém, ktoré sme riešili aj v predchádzajúcom článku. Pošta vtedy priznala, že pri dočasných zmenách nie je vždy možné oznámiť presný termín s väčším ako niekoľkodňovým predstihom, keďže závisia od personálnych kapacít, dovoleniek, práceneschopnosti a možností zastupovania.
Tvrdí, že služby nezmiznú spolu s budovou
Slovenská pošta zároveň odmieta tvrdenie, že zatváraním pobočiek odoberá ľuďom poštové služby. Podľa podniku kamenná pobočka nie je jediným spôsobom, ako ich možno vybaviť. Pošta pripomína, že služby majú byť dostupné aj cez doručovateľov, BalíkoBOXy, opakované doručenie, presmerovanie zásielok, mobilnú aplikáciu, online podanie, kuriéra, splnomocnenie inej osoby alebo partnerský koncept malá POŠTA.
Podľa pošty možno prostredníctvom doručovateľa zabezpečiť napríklad doručenie listových, doporučených, úradných a poistených zásielok, výplatu dôchodkov a sociálnych dávok, úhradu SIPO a poštových poukazov, podaj listových zásielok či predaj známok a ďalšieho sortimentu.
Slovenská pošta uvádza, že má viac ako 1060 BalíkoBOXov. Tie možno využívať nielen na vyzdvihovanie, ale aj na podávanie balíkov, listových zásielok a doporučených zásielok, ak ide o zariadenia Slovenskej pošty.
Balíkobox Slovenskej pošty. Foto: TASR
„Pošta nie je budova“
Jednou z hlavných viet, ktorú podnik v aktuálnom stanovisku opakuje, je tvrdenie, že pošta nie je budova, ale sieť služieb. Podľa Slovenskej pošty má práve tento pohľad vysvetľovať, prečo zatvorenie kamennej pobočky automaticky neznamená zánik poštových služieb v obci. Podnik tvrdí, že viac ako polovica slovenských obcí už dnes kamennú pobočku nemá, no obyvatelia majú mať prístup k univerzálnej poštovej službe zabezpečený inými formami.
Samosprávam, ktorých sa v roku 2026 týka trvalé ukončenie prevádzky pobočky, mala byť podľa pošty ponúknutá aj možnosť zachovať pevné kontaktné miesto cez koncept malá POŠTA.
Ako je možné, že aj pri nulovom nájomnom skončia pobočky pošty v strate a ako je to s hromadným prepúšťaním? Čítajte na ďalšej strane.
1 / 2
Pokračovať na ďalšej strane
Komentáre k článku
Momentálne nie je pridaný žiadny komentár