Od boľševickej revolúcie už prešlo takmer šesť desaťročí a sovietsky režim drží moc pevne v rukách. Niektorým to však pripadá málo. „Späť k Leninovi!“ volajú a neváhajú kvôli tomu riskovať všetko.
Na začiatku 70. rokov minulého storočia je do výzbroje sovietskeho námorníctva zaradená nová, 120 metrov dlhá protiponorková fregata Storoževoj. Dostáva skúsenú posádku 200 mužov na čele s Anatolijom Potulným.
Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: Wikipedia)
Medzi tých najostrieľanejších patrí aj dôstojník Valerij Sablin (1939-1976), ktorý má za sebou už 15 rokov služby vo veliteľských funkciách u námorného delostrelectva. Po absolvovaní Vojensko-politickej akadémie V. I. Lenina už je ho však na obyčajného delostrelca škoda. Stáva sa zástupcom veliteľa pre politické záležitosti, teda na každej lodi takmer najmocnejším mužom. Jeho politická uvedomelosť je však podstatne vyššia, než sa predpokladá…
Všetko napravíme!
Na jeseň 1975 je Storoževoj prevelený do lotyšskej Rigy, aby sa zúčastnil prehliadky k 58. výročiu revolúcie. Keď 6. novembra fregata zakotví v tamojšom prístave a tretina posádky trávi voľno na brehu, nastáva Sablinova chvíľa. Okolo siedmej večer zamkne kapitána Potulného v podpalubí a do jedálne zvolá 13 dôstojníkov a 13 práporčíkov. „Vedenie ZSSR sa odchýlilo od leninských princípov, a my to teraz napravíme,“ vyhlasuje.
Zobraziť galériu (4)
Valerij Sablin (Zdroj: Wikipedia)
Upozorňuje na bujnejúcu byrokraciu, korupciu v štáte a na zneužívanie moci straníckych funkcionárov k osobnému prospechu. „Odplávame do Kronštadtu a budeme požadovať vystúpenie v celoštátnej televízii, kde prednesieme požiadavky,“ zhŕňa svoj plán. Dáva hlasovať. Desať prítomných je proti, a tak sú premiestnení do izolácie. Je čas prehovoriť k prostým námorníkom. „Celé velenie lode stojí za mnou,“ oznamuje im klamlivo Sablin. Loď opúšťa prístav.
Zlý cieľ
Sablin vysiela depešu so svojimi požiadavkami, ktorých text piloval celé mesiace. „Súčasný štátny aparát bude očistený, čiastočne zrušený a odvrhnutý na smetisko dejín,“ píše. Celé sovietske námorníctvo má pohotovosť. Do prenasledovania fregaty sa zapája deväť lodí, štartujú lietadlá 668. bombardovacieho pluku. „Chce s loďou prebehnúť do Švédska!“ desí sa admiralita. „Zaútočte na Storoževoj a v prípade potreby ho potopte,“ nariaďuje minister obrany Andrej Grečko (1903–1976). Lietadlá Jak-28 kvôli zmätkom v navigácii najprv bombardujú zlý cieľ, nákladná loď Volgo-Balt 38, o chvíľu neskôr exploduje puma priamo pred prenasledujúcou loďou Komsomolec Litvy.
Krôčik od apokalypsy
Potom už idú do akcie obávané stroje Tu-16. Nesú desaťmetrové jadrové rakety Raduga a svet sa ocitá niekoľko minút od atómového útoku. K tomu však našťastie nedôjde. Konvenčné bombardovanie aj paľba z leteckých kanónov rýchlo zlikviduje nielen zadok lode, ale predovšetkým odhodlanie vzbúrencov. Námorníci oslobodia uväznených kamarátov i veliteľa Potulného, pri prestrelke je Sablin zranený. „Vzbura je potlačená,“ vysiela Potulnyj s úľavou. Následný súdny proces sa stáva varovaním pre všetkých, ktorí by snáď tento príklad chceli nasledovať. Sablin je obvinený z velezrady a 3. augusta 1976 popravený.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
Zobraziť galériu (4)