Alzheimerova choroba patrí medzi najobávanejšie ochorenia spojené so starnutím. Postupne poškodzuje mozog a vedie k zhoršovaniu pamäti, orientácie či ďalších kognitívnych schopností. Nové zistenia však naznačujú, že spôsob, akým mozog počas života používame, môže byť zaujímavý aj z hľadiska jeho odolnosti voči tomuto ochoreniu.

Mohlo by vás zaujímať:

Reklama

Taxikári a vodiči sanitiek boli na tom lepšie

Výskumníci v štúdii z roku 2024 analyzovali takmer 9 miliónov úmrtných listov ľudí v USA, ktorí zomreli medzi januárom 2020 a decembrom 2022. Porovnávali pritom 443 rôznych povolaní a sledovali, ako často bola medzi príčinami úmrtia uvedená Alzheimerova choroba.

Výsledok ich zaujal. Taxikári a vodiči sanitiek mali spomedzi sledovaných povolaní najnižšie riziko úmrtia na Alzheimerovu chorobu. Po zohľadnení veku, pohlavia, rasy, etnického pôvodu a vzdelania zomrel na toto ochorenie približne jeden zo 100 taxikárov a vodičov sanitiek. V celkovej populácii to bolo približne u jedného zo 60 ľudí.

Zaujímavé však je, že rovnaký trend sa neobjavil pri všetkých povolaniach, ktoré súvisia so šoférovaním. Práve to vedcov priviedlo k myšlienke, že za rozdielom nemusí byť samotné šoférovanie.

Tajomstvom môže byť neustála orientácia v priestore

Taxikár sa totiž počas práce nemôže spoliehať iba na jednu naučenú trasu. Neustále musí zisťovať, kde sa nachádza, kam sa potrebuje dostať, akou cestou sa tam dostane a ako trasu upraviť v prípade zápchy, uzávierky či inej nečakanej situácie.

Práve toto neustále priestorové uvažovanie a vytváranie mentálnej mapy okolia môže podľa vedcov zohrávať úlohu. Vodiči autobusov či piloti lietadiel, ktorých práca je vo väčšej miere založená na pevných alebo vopred určených trasách, podobnú výhodu nevykazovali.

Výskumníci preto predpokladajú, že dôležité nemusí byť samotné vedenie vozidla, ale predovšetkým intenzívna práca mozgu spojená s orientáciou v neustále sa meniacom priestore.

Dôležitú úlohu môže zohrávať hipokampus

Vedci svoju hypotézu spájajú najmä s hipokampom, časťou mozgu, ktorá zohráva významnú úlohu pri pamäti a pri priestorovej orientácii. Práve hipokampus patrí medzi oblasti, ktoré Alzheimerova choroba poškodzuje v skorých štádiách.

Problémy s orientáciou v priestore a schopnosťou nájsť cestu pritom môžu byť jednými z prvých príznakov ochorenia. V niektorých prípadoch sa objavia ešte pred výraznými problémami s pamäťou. To vedcov privádza k zaujímavej otázke: Môže pravidelné intenzívne používanie tejto časti mozgu pomôcť udržať ju dlhšie v dobrej kondícii?

Londýnski taxikári majú vďaka svojej práci väčší hipokampus

Zaujímavé dôkazy priniesol už výskum z roku 2000, v ktorom neurovedci porovnávali mozgy licencovaných londýnskych taxikárov s ľuďmi, ktorí taxíky nešoférovali. Londýnski taxikári musia pred získaním licencie zvládnuť mimoriadne náročnú skúšku známu ako The Knowledge. Počas prípravy sa učia tisíce ulíc a množstvo rôznych trás v širokom okolí centra Londýna. Príprava na skúšku môže trvať približne tri až štyri roky.

Vedci vtedy pomocou zobrazovacích metód zistili, že taxikári mali väčšie množstvo sivej hmoty v zadnej časti hipokampu, ktorá súvisí s ukladaním rozsiahlych priestorových máp. Ešte zaujímavejšie bolo, že veľkosť tejto oblasti súvisela so skúsenosťami. Čím dlhšie človek pracoval ako taxikár, tým väčší bol objem sivej hmoty v sledovanej časti hipokampu.

Výsledky tak naznačili, že nejde iba o vrodenú schopnosť. Ľudia, ktorí sa dobre orientujú v priestore, síce môžu mať väčšiu tendenciu vybrať si takéto povolanie, no samotná dlhodobá práca s priestorovými informáciami môže zároveň ovplyvňovať mozog.

Mozog si vytvára vlastné mapy

Podobný princíp pritom nemusí fungovať iba u ľudí, ktorí sa pohybujú po uliciach. Priestorové myslenie využívajú aj kartografi, urbanisti či odborníci na geografické informačné systémy, známe ako GIS.

GIS špecialista môže napríklad pracovať s mapami, na ktoré vrství rôzne druhy údajov. Môže porovnávať informácie o obyvateľstve s mapami záplavového rizika alebo pomocou satelitných snímok sledovať zmeny krajiny po lesnom požiari.

Takáto práca si vyžaduje súčasné spracovávanie viacerých vrstiev údajov, rôznych mierok a priestorových vzťahov. Vedci preto skúmajú, či môže aj takýto spôsob práce s priestorom podobne zapájať hipokampus ako orientácia v skutočnom meste.

Pomáha mozgu aj život v zložitejšom prostredí?

Ďalší zaujímavý výskum priniesol údaje z roku 2023. Vedci vtedy použili model strojového učenia a analyzovali údaje od viac ako 22 500 ľudí z rozsiahlej národnej databázy. Podarilo sa im s približne 84-percentnou presnosťou predpovedať, ktoré poštové smerovacie oblasti mali vyšší výskyt Alzheimerovej choroby, a to na základe toho, aké zložité bolo prostredie, v ktorom ľudia žili.

Ľudia žijúci v priestorovo komplexnejších oblastiach – napríklad v miestach s hustou sieťou ulíc, množstvom križovatiek, rôznymi orientačnými bodmi a viacerými možnosťami, ako sa dostať z jedného miesta na druhé – mali podľa výsledkov nižšiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby.

Znamená to, že navigovanie môže chrániť pred Alzheimerovou chorobou?

Výsledky sú nepochybne zaujímavé, no neznamenajú, že stačí začať jazdiť taxíkom a človek sa Alzheimerovej chorobe vyhne. Štúdia s úmrtnými listami poukazuje na súvislosť, nie na priamu príčinnú súvislosť.

Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, či intenzívne priestorové myslenie skutočne znižuje riziko ochorenia, alebo či výsledky ovplyvňujú aj iné faktory. Napriek tomu v kombinácii so staršími výskumami prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako môže pravidelné používanie určitých schopností meniť mozog.

Jedno je však čoraz jasnejšie – mozog nie je nemenný orgán. Rovnako ako svaly, aj niektoré jeho schopnosti môžeme počas života pravidelne používať a trénovať.

Aj obyčajné hľadanie cesty môže byť pre mozog výzvou

Výskumy tak prinášajú zaujímavú myšlienku: činnosti, pri ktorých musíme premýšľať nad tým, kde sa nachádzame, kam smerujeme a ako sa tam dostať, môžu predstavovať pre mozog špecifickú výzvu.

Či už ide o profesionálneho taxikára, ktorý každý deň hľadá najlepšiu cestu mestom, alebo človeka, ktorý sa snaží zorientovať v neznámej štvrti bez toho, aby okamžite siahol po navigácii, priestorová orientácia núti mozog vytvárať a aktualizovať mentálne mapy.

Zatiaľ teda nemožno tvrdiť, že navigovanie predstavuje ochranu pred Alzheimerovou chorobou. Výskum však naznačuje, že udržiavať mozog aktívny, učiť sa nové veci a pravidelne ho vystavovať rôznym kognitívnym výzvam môže byť zaujímavejšie, než sme si doteraz mysleli.
Sledujte náš Facebook