Foto: gettyimages.com/Maskot

oPeniazoch.sk

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v najbližších desaťročiach zasiahne jeden z najprudších demografických zlomov v širokom medzinárodnom spoločenstve. Hoci dnešný dôchodkový systém patrí podľa porovnania s ostatnými krajinami medzi pomerne štedré, jeho budúcnosť bude čoraz viac závisieť od toho, koľko ľudí bude odvádzať poistné. Dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) naznačujú, že práve tu sa skrýva najväčšie riziko.

Debaty o dôchodkoch sa často sústreďujú na výšku penzií, trináste dôchodky či valorizáciu. OECD však v nedávnej širokej analýze penzijných systémov vo svojich členských krajinách upozorňuje, že oveľa dôležitejšou otázkou bude v najbližších desaťročiach samotná demografia. Nie preto, že by dôchodkový systém zlyhával dnes, ale preto, že sa dramaticky mení pomer medzi ľuďmi, ktorí penzie financujú, a tými, ktorí ich poberajú.

Mohlo by vás zaujímať:

Reklama

div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}

#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}

]]>

Priebežný dôchodkový systém, na ktorom stojí aj slovenské dôchodkové poistenie, funguje na jednoduchom princípe. Zamestnaní odvádzajú poistné a z týchto peňazí sa vyplácajú súčasní dôchodcovia. Pokiaľ počet pracujúcich rastie alebo zostáva stabilný, systém dokáže fungovať relatívne bez problémov. Ak však začne pracujúcich výrazne ubúdať a dôchodcov naopak pribúdať, tlak na verejné financie sa postupne zvyšuje. OECD upozorňuje, že práve tento scenár čaká veľkú časť vyspelého sveta a Slovensko bude patriť medzi krajiny, kde sa prejaví mimoriadne výrazne.

Slovensko čaká jeden z najväčších úbytkov pracovnej sily

Najvýraznejším varovaním je prognóza vývoja populácie v produktívnom veku. OECD uvádza, že počet ľudí vo veku od 20 do 64 rokov sa má na Slovensku počas nasledujúcich štyroch desaťročí znížiť o viac ako 30 percent. Rovnaký alebo ešte horší vývoj predpokladá iba pri niekoľkých krajinách, medzi ktoré patria napríklad Japonsko, Grécko či Španielsko.

Takýto pokles pritom neznamená iba menej zamestnancov na trhu práce. Znamená aj menej ľudí, ktorí budú platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak sa nezmení produktivita práce, zamestnanosť alebo nastavenie dôchodkového systému, každé ďalšie desaťročie bude financovanie penzií náročnejšie.

OECD zároveň pripomína, že nízka pôrodnosť predstavuje dlhodobý problém prakticky vo všetkých vyspelých ekonomikách. Organizácia upozorňuje, že populačné prognózy v minulosti opakovane predpokladali skorší návrat vyššej pôrodnosti, ktorý sa napokon nenaplnil. To znamená, že starnutie populácie bolo v skutočnosti ešte rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo.

Rýchlosť starnutia patrí medzi najvyššie v OECD

Samotný pokles počtu pracujúcich však predstavuje iba polovicu problému. Druhou stranou rovnice je prudký rast počtu seniorov. OECD používa ukazovateľ, ktorý porovnáva počet obyvateľov vo veku 65 rokov a viac so skupinou ľudí v produktívnom veku od 20 do 64 rokov. Práve tento pomer najlepšie vystihuje tlak na priebežne financované dôchodkové systémy.

Myslíte si, že dnešný dôchodkový systém zvládne starnutie slovenskej populácie bez ďalších reforiem?

V prípade Slovenska sú prognózy mimoriadne výrazné. Kým dnes pripadá približne 30,6 seniora na každých sto ľudí v produktívnom veku, okolo polovice storočia sa tento pomer zvýši na približne 62,8. Inými slovami, počet seniorov vo vzťahu k ekonomicky aktívnej populácii sa prakticky zdvojnásobí. OECD zároveň upozorňuje, že ide o jeden z najprudších nárastov spomedzi všetkých členských štátov organizácie. Väčší rast očakáva už len pri niekoľkých krajinách, ako sú Južná Kórea, Taliansko či Španielsko.

Takýto vývoj neznamená, že dôchodkový systém automaticky skolabuje. Znamená však, že pri nezmenených pravidlách bude musieť stále menší počet pracujúcich financovať rastúci počet poberateľov dôchodkov. Ak by sa systém neprispôsoboval, tlak na verejné financie by sa rokmi zvyšoval.

Dnešná štedrosť ešte nič negarantuje

Jedným z paradoxov celej situácie je, že Slovensko dnes podľa OECD patrí medzi krajiny, ktoré ponúkajú budúcim dôchodcom pomerne vysokú mieru náhrady príjmu. Organizácia dokonca upozorňuje, že Slovenská republika patrí medzi štáty, ktoré v posledných rokoch povinné dôchodkové dávky ešte zvýšili. Z pohľadu dnešných pracujúcich teda systém na prvý pohľad nepôsobí ako nedostatočne štedrý.

Práve preto OECD venuje veľkú časť svojej analýzy práve otázke finančnej udržateľnosti. Zdôrazňuje, že nízka pôrodnosť predstavuje zásadnú výzvu pre priebežné dôchodkové systémy. Pokiaľ každá ďalšia generácia vstupujúca na trh práce bude početne slabšia než tá predchádzajúca, bude čoraz náročnejšie udržať rovnakú úroveň dôchodkov bez ďalších zmien systému. Organizácia pritom pripomína, že parametre, ako sú dôchodkový vek, výška dôchodkov alebo sadzby odvodov, sa budú musieť pravidelne prispôsobovať demografickému vývoju.

Správa zároveň upozorňuje na jeden dôležitý fakt. Demografické prognózy boli v minulosti opakovane príliš optimistické. Medzinárodné projekcie dlhé roky predpokladali, že pôrodnosť sa začne opäť zvyšovať, no tento obrat nenastal. V dôsledku toho sa tempo starnutia populácie ukázalo byť ešte rýchlejšie, než predpokladali skoršie odhady. OECD preto odporúča pripravovať dôchodkové systémy skôr na scenár dlhodobo nízkej pôrodnosti než na optimistické očakávania.

Demografická kríza výrazne oddiali aj náš dôchodok

Nie je to pritom tak, že by Slovensko v tejto oblasti nerobilo nič. OECD pripomína napríklad nedávne prepojenie podmienok na odchod do predčasného starobného dôchodku so strednou dĺžkou života. Cieľom takýchto mechanizmov je zabezpečiť, aby sa systém dokázal automaticky prispôsobovať tomu, ako dlho budú ľudia v priemere poberať dôchodok. Je to však zatiaľ len slabá náplasť na demografické problémy, ktoré nás čakajú a tiež treba pripomenúť, že tento krok prišiel po predošlom uvoľnení pravidiel odchodu do predčasného dôchodku.

Faktom však je aj to, že Slovensku už dnes patrí medzi krajiny, v ktorých je zákonný dôchodkový vek naviazaný na ďalší vývoj strednej dĺžky života. To znamená, že s predlžovaním života sa bude postupne posúvať aj vek odchodu do dôchodku. Organizácia zároveň upozorňuje, že práve krajiny s týmto mechanizmom budú v nasledujúcich desaťročiach zaznamenávať citeľný rast zákonného dôchodkového veku, keďže reagujú na očakávané predlžovanie života.

Na Slovensku – aj pre spomínané demografické problémy, ktoré nás čakajú – bude tento efekt jeden z najvypuklejších. Analýza OECD totiž predpokladá, že pri súčasnom nastavení by 22-ročný človek pri vstupe na pracovný trh v roku 2024 dosiahol dôchodkový vek až v 69 rokoch. Oproti súčasným dôchodcom by tak išiel do penzie až o takmer 6 rokov neskôr.

Čas hrá proti dôchodkovému systému

OECD pritom dlhodobo podporuje využívanie automatických mechanizmov pri dôchodkových reformách. Podľa organizácie totiž práve automatické úpravy pomáhajú znižovať riziko, že politické rozhodnutia budú zaostávať za demografickou realitou. Ak sa populácia dožíva vyššieho veku alebo sa mení počet prispievateľov do systému, dôchodkové pravidlá by mali na tieto zmeny reagovať priebežne a nie až v čase, keď sa financovanie systému dostane pod výrazný tlak.

Najväčším posolstvom správy OECD preto nie je tvrdenie, že slovenský dôchodkový systém čaká bezprostredná kríza. Organizácia skôr upozorňuje, že rozhodujúce desaťročia sú ešte len pred nami. Demografické trendy sú totiž mimoriadne predvídateľné – deti, ktoré sa nenarodili dnes, budú na trhu práce chýbať o dvadsať rokov bez ohľadu na to, aká vláda bude v tom čase pri moci.

Ak sa prognózy OECD naplnia, Slovensko sa počas najbližších štyroch desaťročí zaradí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny sveta. To ešte automaticky neznamená nižšie dôchodky. Znamená to však, že udržanie dnešnej úrovne dôchodkov bude vyžadovať vyššiu produktivitu ekonomiky, vyššiu zamestnanosť, dostatok prispievateľov do systému alebo ďalšie reformy.

Viac o téme: demografia, dôchodková reforma, dôchodkový systém, dôchodky, dôchodok, OECD, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD, pracovná sila, produktívny vek, Sociálna poisťovňa, starnutie populácie, verejné financie

Komentáre k článku

DS

Pred 2 hodinami

Spoločnosť starne vtedy, keď sa rodí málo detí. A samozrejme, že to bude mať vplyv na dôchodky. A hlavne na dôchodky tých, ktorí by mali zabezpečiť aby sa rodilo viac detí namiesto toho, že by najradšej terajším dôcho…

141tieznazor

Pred 3 hodinami

India