Keď sa hovorí o tajomstve dlhovekosti, najčastejšie sa spomína zdravá strava, pohyb, spánok či genetika. Výskum starších ľudí z vidieckych oblastí Južnej Kórey však prináša trochu iný pohľad.
V niektorých dedinách totiž ženy zostávajú aktívne aj vo veľmi vysokom veku. Starajú sa o zeleninové záhrady, pripravujú jedlo, vyrábajú tradičné fermentované potraviny, pomáhajú rodine a udržiavajú kontakty so susedmi. Namiesto toho, aby sa úplne stiahli z každodenného života, v ňom zostávajú zapojené. A práve pocit, že ich život má stále svoj účel, môže byť jedným z dielikov skladačky dlhovekosti.
Vedci sa vracajú do oblasti, kde žije veľa starých ľudí
Výskumníci už desaťročia sledujú štyri vidiecke okresy na juhu Kórey – Gurye, Gokseong, Sunchang a Damyang. Oblasť sa niekedy označuje ako „pás dlhovekosti“, pretože sa v nej nachádza nezvyčajne veľký podiel veľmi starých ľudí.
Podrobnejší výskum s názvom Korean Gugoksundam Centenarian Study sa uskutočnil v roku 2018. Vedci vtedy zaradili do sledovania 101 ľudí vo veku 95 rokov a viac. Každý z nich mal zároveň rodinného opatrovateľa, ktorý mohol výskumníkom doplniť informácie. Účastníci absolvovali rozhovory, fyzické vyšetrenia aj krvné testy. Do konečnej analýzy sa dostalo 94 ľudí.
Záhrada, varenie či starostlivosť o rodinu nie sú len povinnosti
Jedným z pozorovaní, ktoré výskumníkov zaujali, bolo, že veľmi starí ľudia, ktorí zostávali aktívni a chodili von, mali vyššiu hladinu sérového albumínu než ich sedavejší rovesníci. Albumín je bielkovina v krvi, ktorej hladina môže súvisieť napríklad s výživovým stavom či celkovým zdravotným stavom organizmu. Neznamená to však, že samotné záhradkárčenie spôsobuje vyššiu hladinu albumínu alebo automaticky predlžuje život.
Vedci zároveň upozorňujú na širší koncept, ktorý výskumník Sang Chul Park označuje ako „Temple Model“ dlhovekosti. Podľa neho nie sú pri starnutí dôležité iba strava a fyzická aktivita. Svoje miesto majú aj vzťahy, spoločenské zapojenie a pocit, že človek je stále súčasťou komunity. Inými slovami, aj obyčajná záhrada môže byť viac než zdrojom zeleniny. Môže človeka udržiavať v pohybe, dávať mu dennú rutinu a zároveň vytvárať pocit, že jeho práca má význam.
Dôležitú úlohu môže mať aj nálada
Zaujímavé bolo ďalšie zistenie. Keď sa vedci pýtali ľudí vo veku blízkom stovke, ako hodnotia svoje zdravie, takmer 60 percent z nich sa označilo za zdravých. Najvýraznejším faktorom, ktorý súvisel s týmto subjektívnym hodnotením zdravia, však nebol krvný tlak, diagnózy ani výsledky laboratórnych testov. Bol ním depresívny stav a nálada. Ľudia s horšou náladou mali tendenciu svoje zdravie hodnotiť horšie.
Tu však treba byť opatrný. Výskum neukazuje, že dobrá nálada automaticky spôsobí dlhší život. Vedci sami upozorňujú, že môže fungovať aj opačný vzťah – ľudia, ktorí sa cítia dobre, môžu byť jednoducho aktívnejší a častejšie sa zapájať do spoločenského života.
Ani strava nie je zanedbateľná
Pri skúmaní dlhovekosti sa samozrejme nedá obísť jedálniček. Staršie kórejské výskumy upozornili na tradičnú stravu, v ktorej významnú úlohu zohrávajú napríklad zelenina, fermentované sójové výrobky a morské riasy. Fermentované potraviny ako doenjang, teda fermentovaná pasta zo sójových bôbov či cheonggukjang môžu byť zároveň zdrojom vitamínu B12, čo je zaujímavé najmä pri prevažne rastlinnej strave.
Novší výskum z roku 2025 porovnával ľudí vo veku 95 rokov a viac z vidieckych oblastí s obyvateľmi blízkeho mesta Gwangju. Medzi týmito dvoma skupinami sa však neukázal výrazný rozdiel v celkovom stravovaní. V porovnaní so staršou populáciou však sledovaní ľudia jedli celkovo menej a viac sa spoliehali na morské riasy, mäso a zdroje železa.
A práve tu vzniká zaujímavá súvislosť: tradičné jedlo nevzniká samo. Niekto musí zeleninu vypestovať, jedlo pripraviť a fermentované potraviny pravidelne kontrolovať. Strava a každodenná úloha človeka sa tak môžu navzájom prepájať.
Priateľstvá môžu byť dôležitejšie, než sa zdá
Výskum pritom nekončí pri stovke najstarších ľudí. Ďalší kórejský projekt sledoval 525 starších ľudí vo vidieckych komunitách počas štyroch rokov. Výsledky ukázali súvislosť medzi tým, ako často sa ľudia stretávali s priateľmi, a zmenami v ich kvalite života. Keď sa menila frekvencia kontaktov s priateľmi, menila sa spolu s ňou aj kvalita života.
To môže byť dôležitá pripomienka aj pre ľudí, ktorí už odišli do dôchodku. Človek totiž nepotrebuje byť neustále produktívny v pracovnom zmysle. Potrebuje mať dôvod vstať ráno z postele, ľudí, s ktorými sa stretáva, a činnosti, pri ktorých má pocit, že je stále potrebný.
Výskum má aj svoje limity
Hoci zistenia znejú zaujímavo, neznamená to, že vedci objavili recept na život dlhý 100 rokov. Výskum pochádza z konkrétnej oblasti a pracoval s relatívne malou skupinou ľudí. Ak teda vidíme, že mnohí z uvedených ľudí celý život záhradkárčili, nemôžeme automaticky povedať, že práve záhradkárčenie prispelo k ich dlhovekosti. Je možné, že ľudia, ktorí boli dostatočne zdraví, jednoducho dokázali záhradkárčiť aj vo vysokom veku.
Pri veľmi starých Kórejčanoch navyše existuje problém s presným určením veku. Moderný systém registrácie domácností vznikol v roku 1923 a pri niektorých ľuďoch môžu historické záznamy obsahovať nepresnosti. Aj preto museli novšie výskumy venovať pozornosť overovaniu dátumov narodenia.
Možno nejde o tajomstvo dlhovekosti, ale o zmysluplný život
Najzaujímavejšie posolstvo výskumu preto možno nie je v tom, čo presne jedia storočné Kórejčanky, ale v tom, ako vyzerá ich každodenný život. Záhrada znamená pohyb. Varenie prináša povinnosť a rutinu. Starostlivosť o vnúčatá či susedov vytvára pocit potrebnosti. Stretnutia s priateľmi udržiavajú sociálne väzby. Nič z toho nie je zázračný recept na stovku. Spoločne však vytvárajú život, ktorý má štruktúru, vzťahy a zmysel.
Sledujte náš Facebook