TURECKO – Zatiaľ čo nadzemné terasy v Pamukkale praskajú vo švíkoch pod náporom tisícok turistov, len o tridsať kilometrov ďalej sa nachádza v absolútnom utajení jeho verné podzemné dvojča. Jaskyňa Kaklik ukrýva dychberúci svet snehobielych vápencových bazénov, tyrkysovej vody a divokých vodopádov. Vstúpte do podzemia, kde geotermálna sila zeme vytvorila fascinujúci prírodný unikát, ktorý si zachoval svoju nedotknutú tvár.


Pamukkale

Zobraziť galériu (4)

Pamukkale  (Zdroj: GoTürkiye)

 

Keď sa prepadne zem

Anatolia je krajinou tektonického nepokoja a podzemných vôd, ktoré po tisícročia neúnavne pretvárajú vápencové podložie provincie Denizli. Jaskyňa Kaklik, na rozdiel od klasických jaskynných systémov nevznikala pomalým presakovaním dažďových kvapiek, ale masívnym pôsobením dravých podzemných tokov. Tento uzavretý svet zostával po stáročia ľudským očiam dokonale skrytý, chránený hrubou vrstvou horniny, až kým príroda nezasiahla tou najradikálnejšou cestou.

Hydrogeologický tlak a oslabenie vápenca viedli k náhlemu zrúteniu časti stropu. V zemi sa tak vytvoril monumentálny kruhový otvor. Pre miestnych obyvateľov bol tento prepad spočiatku záhadou, no pre vedcov znamenal kľúč k objaveniu podzemného kráľovstva. Trvalo však celé dekády, kým bol tento unikátny priestor zmapovaný a v máji roku 2002 oficiálne otvorený pre verejnosť.

 

Šikovný trik na ochranu travertína

Dnes do útrob jaskyne vedie bezpečné drevené schodisko, ktoré návštevníka prevedie z prašného povrchu priamo do vlhkého amfiteátra. Architekti tu odviedli precíznu prácu, pretože celý komplex lemujú visuté drevené lávky a mostíky, ktoré sa kľukatia tesne nad hladinou podzemných jazierok. Tento dômyselný systém umožňuje prechádzať jaskyňou bez toho, aby ľudská noha prišla do priameho kontaktu s krehkými travertínovými útvarmi, čím sa predchádza ich nenávratnému poškodeniu a znečisteniu.

 

Sírny dych anatolských hlbín

Srdcom a architektom jaskyne Kaklik je termálny prameň, ktorý vnútri komplexu vyviera a nepretržite zásobuje celú kaskádu. Voda, ktorá s hukotom preteká jaskyňou, si celoročne udržiava stabilnú teplotu medzi 24 °C a 26 °C. Hneď pri prvom nadýchnutí po zostupe do podzemia vás však zasiahne niečo, čo jaskyňu definitívne odlišuje od jej slávnejšieho nadzemného brata – intenzívny, ostrý zápach síry. Tento tekutý zázrak je totiž extrémne nasýtený viacerými chemickými zložkami, ktoré vytvárajú nepríjemný smrad.

Miestni ľudia tento prameň už po generácie nazývajú Kokarhamam, čo v doslovnom preklade znamená voňavý, no v prenesenom význame skôr zapáchajúci kúpeľ. V momente, keď táto vysoko mineralizovaná voda vyviera z hlbín a dostáva sa do kontaktu s jaskynným ovzduším, spúšťa sa fascinujúca chemická reakcia. Dochádza k prudkému uvoľňovaniu oxidu uhličitého do vzduchu, čo spôsobuje, že rozpustený uhličitan vápenatý sa začne okamžite zrážať a usadzovať na stenách a dne jaskyne. Výsledkom tohto nepretržitého procesu sú mäkké, snehobiele vrstvy travertínu. Voda preteká cez okraje jednotlivých nánosov, čím prirodzene modeluje dokonalé kaskádové terasy a miniatúrne bazény.

 

Smaragdový kontrast

Väčšina svetových jaskýň je odsúdená na večnú tmu, prerušovanú len umelým osvetlením. Kaklik je však vďaka zrútenému stropu obdarená niečím celkom výnimočným, teda prirodzeným denným svetlom. Keď slnečné lúče preniknú cez masívny kruhový otvor v strope, dopadajú priamo na vlhké biele steny a lámu sa na priezračnej hladine podzemných jazier. Tento prírodný úkaz vytvára neopakovateľnú hru svetla a tieňov, kde sa biela farba travertínu mieša s tyrkysovou farbou hlbších tónov vody.


Podzemné Pamukkale: Prírodná katastrofa

Zobraziť galériu (4)

 (Zdroj: Getty Images)

Prítomnosť neustáleho slnečného svitu v kombinácii s extrémnou vlhkosťou a minerálnym substrátom vytvorila ideálne podmienky pre vznik nečakanej oázy života. Tie časti travertínových kaskád, na ktoré dopadajú lúče slnka, nie sú biele, ale pokrýva ich koberec žiarivo zeleného machu, rias a drobných papradí. Tento smaragdový kontrast na snehobielom podklade pôsobí priam magicky a dodáva jaskyni atmosféru strateného podzemného sveta, ktorý akoby vypadol z dobrodružného románu.

 

Prírodná lekáreň pre pokožku aj kĺby

Jaskyňa Kaklık nie je len estetickým unikátom a geologickou raritou. Od nepamäti je vyhľadávaná aj pre svoje preukázateľné liečivé účinky. Sírne termálne pramene sú v balneológii považované za jeden z najúčinnejších prírodných prostriedkov na regeneráciu ľudského organizmu. Vysoká koncentrácia síry a minerálnych solí robí z tunajšej vody hotový elixír pre ľudí trpiacich chronickými zdravotnými problémami.

Odborné hydrogeologické analýzy potvrdzujú, že tunajšia voda vykazuje mimoriadne priaznivé výsledky pri liečbe dermatologických ochorení. Kúpeľ v nej a prípadne aj aplikácia jaskynného bahna bohatého na síru, výrazne zmierňuje prejavy psoriázy, atopických ekzémov a rôznych druhov chronických dermatitíd. Síra pôsobí na pokožku hĺbkovo dezinfekčne, keratoliticky a urýchľuje hojenie zápalových procesov.


Podzemné Pamukkale: Prírodná katastrofa

Zobraziť galériu (4)

 (Zdroj: Getty Images)

Okrem kožných chorôb prináša tento prameň úľavu aj pohybovému aparátu. Termálna teplota okolo 26 stupňov v kombinácii s minerálnym zložením pomáha uvoľňovať svalové napätie, zmierňuje bolesti kĺbov a priaznivo pôsobí pri reumatických ťažkostiach či poúrazových stavoch. Hoci samotná jaskyňa slúži výhradne na obdivovanie z visutých lávok, v tesnej blízkosti jaskynného komplexu bolo vybudované malé termálne zázemie s otvoreným bazénom. Tu môžu návštevníci na vlastnej koži otestovať liečivú silu prameňa Kokarhamam a dopriať svojmu telu ozdravný kúpeľ.