Foto: freepik.com/ededchechine
Zamestnanec s priemernou mzdou odovzdá štátu takmer dve tretiny (63,59 %) zo svojej odmeny za prácu. Na zaplatenie všetkých štátom vynútených platieb by tak potreboval 232 dní v roku. Symbolický Deň daňového odbremenenia pripadá v tomto roku na 23. augusta a oproti vlaňajšku sa posunul o deň neskôr.
Údaj vyplýva z aktuálnych výpočtov celkového bremena ľudí povinnými platbami v roku 2025 podľa metodiky European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI).
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Dôvodom posunu podľa riaditeľa KI Petra Gondu je, že zaplatené povinné platby aj pod vplyvom druhého konsolidačného balíka narástli v priemere viac, ako bol nárast priemerných mzdových nákladov aj priemernej hrubej mzdy. „To ukazuje, aký veľký je rozsah štátu v ekonomike a aký malý priestor zostáva ľuďom rozhodovať o ich zarobených peniazoch,” upozornil v piatok na tlačovej konferencii.
Rastúce zaťaženie úzko súvisí s výrazným nárastom verejných príjmov a výdavkov. Medzi rokmi 2014 a 2025 vzrástli daňovo-odvodové príjmy SR o 25,7 miliardy eur, no verejné výdavky až o 33,4 miliardy eur. Tento rozdiel podľa Gondu poukazuje na neefektívne hospodárenie a plytvanie s peniazmi daňovníkov.
Myslíte si, že je daňové a odvodové zaťaženie ľudí na Slovensku príliš vysoké?
Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku prevyšuje úroveň v Česku, Poľsku aj Rakúsku, upozornil inštitút. Oproti roku 2014 toto zaťaženie vzrástlo o viac ako 3 percentuálne body (p. b.).
Zdroj: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
„V Rakúsku je to naozaj veľmi podobná úroveň, je to nižšie o 0,3 bodu, v Česku o 2,2 bodu, ale v Poľsku dokonca o 7,4. Môžete vidieť, že Slovensko minimálne s týmito porovnávacími krajinami má vyššie bremeno, väčšiu záťaž ako tieto naše susedné krajiny,“ informoval Gonda.
V roku 2025 tvorili najväčšiu časť povinných platieb sociálne a zdravotné odvody, daň z pridanej hodnoty (DPH), daň z príjmov fyzických osôb a spotrebné dane. Celkové zaťaženie však nespočíva len v zrážkach z výplaty. Celkový prepočet KI zahŕňa viac ako 50 administratívnych platieb, ktoré zaťažujú príjmy, majetok, spotrebu aj samotné podnikanie.
Zdroj: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Z pohľadu členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2025 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,6 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali DPH s podielom 8,3 %, daň z príjmov fyzických osôb (7,3 %), spotrebné dane podľa platnej legislatívy (2,9 %) a iné dane (10,6 %). Zostatok peňazí zodpovedal 36,4 % mzdových nákladov. Viac si môžete prečítať v informáciách zverejnených Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika.
Komentáre k článku
DS
Pred 3 hodinami
A tým to nekončí, lebo keď si za takto zdanené príjmy kúpite nehnuteľnosť, tak štát zasa pýta každý rok daň.A keď sa ubytujete niekde v hoteli, tiež sa platí daň za pobyt. ……
Pepan7
Pred 58 minútami
Nerobim si z opozicie ziadne zaluzie , ale horsie ako toto zoskupenie uz nemoze byt – pis si co chces – no audit statu za posledn 15 rokov by poukazoval jednoznacne na nich – a bez politick emocii poprosim – hole cisl…