Slovenská verejnosť je zvyknutá na politické konflikty. Väčšina z nich sa začne ostrou slovnou prestrelkou, niekoľko dní plní titulky médií a následne sa stratí pod nánosom ďalších udalostí. Spor medzi Eduardom Chmelárom a premiérom Robertom Ficom však vyvoláva pozornosť z iného dôvodu. Nenaráža totiž iba na vzájomné vzťahy dvoch významných postáv verejného života. Dotýka sa jednej z najcitlivejších otázok, akým Slovensko v súčasnosti čelí. Otázky energetickej suverenity, kontroly nad strategickou infraštruktúrou a budúceho smerovania krajiny v období, keď sa svet mení rýchlejšie, než si mnohí dokážu pripustiť. Na prvý pohľad ide o spor týkajúci sa dostavby jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ak sa však človek pozrie hlbšie pod povrch, zistí, že nejde len o samotnú elektráreň. V skutočnosti ide o zápas o budúce smerovanie slovenskej energetiky, o to, kto bude rozhodovať o strategických investíciách a komu budú v budúcnosti plynúť miliardy eur spojené s výrobou elektrickej energie. Práve preto vyvolala takú pozornosť reakcia premiéra Roberta Fica na vyjadrenia Eduarda Chmelára. 

Elektrická energia patrí medzi základné piliere národnej bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja

Chmelár nie je človek, ktorý by bol známy bezbrehým šírením senzačných informácií. Dlhodobo sa venuje geopolitike, medzinárodným vzťahom a zahraničnej politike. Keď sa rozhodol upozorniť na zákulisie dostavby Jaslovských Bohuníc, mnohí si položili otázku, čo vlastne odhalil a prečo prišla taká rýchla reakcia zo strany vlády.

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že diskusia sa okamžite presunula z technických parametrov projektu na politickú úroveň. Namiesto odbornej debaty o tom, aké technológie sú najvýhodnejšie, kto ponúka najlepšie podmienky a čo je pre Slovensko strategicky najvhodnejšie, sa verejnosť stala svedkom emocionálnej výmeny názorov. A práve v takýchto chvíľach vzniká priestor na otázky, ktoré presahujú samotný predmet sporu.

História projektu Jaslovských Bohuníc siaha oveľa ďalej do minulosti, než si väčšina ľudí uvedomuje. Úvahy o rozšírení jadrovej energetiky sa objavovali už v období privatizácie energetických podnikov. Slovensko si uvedomovalo, že elektrická energia patrí medzi základné piliere národnej bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja. Každá krajina, ktorá chce zostať konkurencieschopná, potrebuje stabilný zdroj elektriny. Jadrová energetika bola preto dlhodobo považovaná za jednu z ciest, ako si zachovať energetickú stabilitu.

Rozhodnutie, ktoré môže určovať podobu slovenskej energetiky na štyridsať alebo päťdesiat rokov dopredu

Od tých čias však svet prešiel zásadnými zmenami. Energetika sa stala nielen ekonomickou, ale aj geopolitickou zbraňou. Štáty i nadnárodné korporácie si uvedomili, že kontrola nad zdrojmi energie znamená kontrolu nad celými ekonomikami. Kto kontroluje energiu, kontroluje priemysel. Kto kontroluje priemysel, kontroluje pracovné miesta, investície a do veľkej miery aj politické rozhodnutia. Práve preto sa otázka dostavby Jaslovských Bohuníc stala predmetom záujmu veľkých svetových hráčov. Dnes už nejde len o výstavbu jednej elektrárne. Ide o desaťročia budúcich dodávok elektrickej energie v strednej Európe a s tým aj dodávka technológií, servisu, náhradných dielov, jadrového paliva a know-how. Rozhodnutie, ktoré sa prijme dnes, môže určovať podobu slovenskej energetiky na štyridsať alebo päťdesiat rokov dopredu.

V tejto súvislosti sa často spomína spoločnosť Westinghouse. Jej podporovatelia argumentujú technologickou vyspelosťou, bezpečnostnými štandardmi a väzbou na západné trhy. Kritici naopak upozorňujú, že každá krajina, ktorá sa viaže na jedného dominantného dodávateľa, sa dostáva do stavu určitej závislosti. Tieto obavy sa pritom netýkajú iba amerických spoločností. Rovnaké otázky by vznikali aj pri ruskom, čínskom alebo inom dodávateľovi. Podstata problému preto nespočíva v tom, či je lepší Východ alebo Západ. Skutočnou otázkou je, či dokáže Slovensko presadzovať vlastné záujmy bez toho, aby sa stalo príveskom jednej alebo druhej mocenskej sféry. Práve tu sa dostávame k širšiemu geopolitickému rozmeru celej kauzy. Svet, ktorý vznikol po skončení studenej vojny, sa postupne mení. Rastie význam krajín združených okolo BRICS, posilňuje sa ekonomický vplyv Ázie a mocenské centrá sa presúvajú zo Západu na Východ. Mnohí analytici hovoria o prechode od unipolárneho sveta k svetu multipolárnemu.

Ako Slovensko naloží so svojou budúcnosťou v 21. storočí?

Pre Slovensko to predstavuje výzvu. V minulosti sa často hovorilo, že Slovensko by mohlo zohrávať úlohu mosta medzi rôznymi ekonomickými a kultúrnymi priestormi. Namiesto toho sa však spoločnosť čoraz viac polarizuje a každá diskusia sa redukuje na jednoduchý konflikt dvoch táborov. Elektrina nie je len položkou na faktúre. Je základom fungovania modernej spoločnosti. Od nej závisí priemysel, zdravotníctvo, doprava, školstvo aj každodenný život. Možno práve preto treba celú kauzu vnímať ako príležitosť otvoriť širšiu diskusiu o tom, kam Slovensko smeruje. Aké miesto chce zaujať vo svete, ktorý sa mení. A či si ešte dokážeme uchovať dostatok politickej, ekonomickej a energetickej suverenity na to, aby o sme svojej budúcnosti rozhodovali predovšetkým sami. Práve odpoveď na tieto otázky bude oveľa dôležitejšia než ktorýkoľvek status na sociálnej sieti alebo ďalšia výmena ostrých vyjadrení medzi politikmi a komentátormi. Jaslovské Bohunice sa totiž môžu stať symbolom nie jednej elektrárne, ale toho, ako Slovensko naloží so svojou budúcnosťou v 21. storočí.

Autor je riaditeľom vydavateľstva TORDEN