Narodil sa v malebnej obci Stročín, ktorá je dnes súčasťou okresu Svidník. Detstvo mal ťažké, neraz musel zaťať zuby. Jeho otec Gregor mal povesť čestného a pracovitého chlapa.

Drel na svojom gazdovstve, pracoval ako furman, jeho láskou boli kone a les. Zvážal ľuďom drevo, vypomáhal pri žatvách. „Neľahké časy nastali, keď otca označili za kulaka. Udalosti pred a po boli pre rodinu zdrvujúce. Nás to zocelilo.

Nikomu sme nič nevytýkali, ale udalosti a spomienky v nás ostali natrvalo. V 50. rokoch bol dvakrát vo väzení. Odmenou za tvrdú robotu mu boli bitky a elektrické šoky, po ktorých bol fyzicky i psychicky zlomený. Dva roky trvalo, kým sa z toho dostal. Ľudia ho pritom mali radi. Bol to veľmi dobrý, starostlivý a múdry človek,“ hovorí Ján Medviď.

Inak, otca sa žandárom na prvýkrát nepodarilo zatknúť, bránila ho rodina i susedia z dediny. Museli prísť vojaci…

Ťažké detstvo

Keď otca v roku 1955 zatýkali druhýkrát, mama plakala. „Chlopče, co budzeme robic?,“ pýtala sa. Ale dodávala ešte niečo: „Dzeci, nerobce ľudzom zle, tak jak robili nám.“ Boli to náročné časy, ale Medviďovci to zvládli. Samozrejme, chlapci sa tiež naučili tvrdo pracovať a fungovať skromne. A už v tých ťažkých časoch aj kopať do lopty. „S futbalom som začínal v ´kravskej´ akadémii,“ rád hovorí Ján Medviď.

Do príznačného „handráku“ sa kopalo pri pasení kráv. „Koľko pastierikov sa nás zišlo, toľkí sme hrali. Dvaja na dvoch, traja na troch. Cibrili sme techniku, vymýšľali kúsky. Mali sme výbornú kondíciu, lebo sme hrali aj tri hodiny v kuse. Pitný režim zabezpečoval potok, stravovací zas chlieb s masťou a cibuľou.“

Otcovi sa to až tak nepáčilo. Držal sa zásady, že človeka živí tvrdá práca. „Keď sme s bratom Mišom kopali do otvorenej stodoly, ktorá predstavovala bránu, aj sa hneval. Co teľo do tej guľi kopece, co vas tota guľa budze živic? – pýtal sa nás,“ hovorí Ján Medviď. Nuž, tatko bol múdry chlap, ale tu sa netrafil. Áno, tota guľa živila oboch synov.

Ďalej sa dočítate:

Ako zasiahol Ján Karel, aby Jána Medviďa pustili z Prešova do Slovana,

s akými pocitmi vstúpil Ján Medviď do kabíny Slovana,

ako si spomína na zápas na Maracane,

akého ocenenia sa dočkal od Pelého,

ako vníma fakt, že mohol dosiahnuť na dve veľké trofeje a osud bol proti,

s kým každým sa stretol v arabskom svete,

akú odozvu dostal na štart Haraslína v saudskom klube?

Z Prešova do Slovana

Starší syn Michal – už nebohý – hral najprv za Prešov, potom za ČH Bratislava, Inter, LASK Linz a Slaviu, dostal sa do reprezentácie. Mladší Ján hral takisto najprv za Prešov, štyri roky po bratovi sa do Bratislavy posunul aj on, avšak do Slovana. Z Prešova ho nechceli pustiť.