V cyklistickom pelotóne bol neprehliadnuteľný. Nielen vďaka svojim dlhým kučeravým vlasom a vášni pre punk-rock, ale predovšetkým pre svoju neúnavnú prácu. Taliansky cyklista Daniel Oss strávil dlhé roky po boku Petra Sagana a stal sa jedným z najuznávanejších domestikov na svete. V najnovšej epizóde Olympijského videocastu na ŠPORT.sk ho vyspovedala Zuzana Marušiaková a vy sa môžete tešiť na mimoriadne otvorený a uvoľnený rozhovor, ktorý vás zavedie priamo do kuchyne svetovej cyklistiky.
Všetky epizódy Olympijského videocastu nájdete tu >>
(nižšie nájdete úplný preklad rozhovoru s Danielom Ossom)
Mnohí fanúšikovia videli v Danielovi Ossovi len tieň trojnásobného majstra sveta, akéhosi cyklistického Robina, ktorý istí chrbát slovenskému Batmanovi. Skúsený Talian však vo videopodcaste detailne vysvetľuje, ako sa so svojou rolou stotožnil a prečo ju nikdy nevnímal ako podradnú.
Byť domestikom si vyžaduje špecifické nastavenie mysle, odhodlanie a schopnosť potlačiť vlastné ego v prospech tímového úspechu. Prezradí tiež, prečo si vybral cestu pomáhať legendám a ako vnímal rozdiel medzi inštinktívnym lídrom a tradičným taktikom.
„Vybral som si byť s ním. Peter je šampión. Je to ako s Mickom Jaggerom. On je frontman, ten hlavný šoumen, ale okrem frontmana je tam množstvo ľudí, ktorí pracujú a uľahčujú mu život. To bola moja rola. Bol som s tým absolútne v pohode a nič neľutujem,“ hovorí v rozhovore charizmatický Talian.
Poslucháči sa dozvedia, kedy presne vo svojej kariére Daniel Oss pochopil, že z neho nikdy nebude líder vyhrávajúci desiatky pretekov za sezónu, a ako tento zlomový moment ovplyvnil jeho ďalšie fungovanie v profesionálnom športe.
Od ľadu k asfaltu a hľadaniu stratenej slobody
Rozhovor však zďaleka nie je iba o Petrovi Saganovi. Daniel Oss poodhaľuje svoje športové začiatky, kedy namiesto bicykla obúval na severe Talianska rýchlokorčuliarske nože, a spomína na svoje najkrajšie momenty v kariére. Medzi tými vyčnieva nielen svetový titul v časovke družstiev, ale aj prvé spoločné víťazstvo po boku slovenského fenoména na daždivom Giro del Veneto, ktoré pre neho znamenalo otvorenie dverí k úplne novým možnostiam.
Zároveň otvorene vysvetľuje svoje rozhodnutie opustiť po sezóne 2023 kolotoč profesionálnej cestnej cyklistiky. Únava zo zabehnutej rutiny, prísnych pravidiel a obrovského tlaku ho priviedla k novej vášni – gravelu. V tejto disciplíne našiel presne to, čo mu na ceste začalo chýbať.
„Na graveli sa mi páči tá sloboda. Nemusíte sa držať len tradičných asfaltových ciest, môžete objavovať iné veci. Cestovanie s tým spojené patrí k najlepším spôsobom, ako si užiť cyklistiku,“ vysvetľuje Daniel Oss svoj prechod k populárnej alternatíve.
Aký bol skutočný vzťah medzi lídrami a ich pomocníkmi? Kto by v hypotetickej rockovej kapele cyklistov hral na bicie a prečo sú punk-rockové kapely z 90. rokov pre neho definíciou rebélie v pelotóne? Pustite si najnovší Olympijský videocast na ŠPORT.sk a spoznajte Daniela Ossa tak, ako ste ho na televíznych obrazovkách počas Tour de France nikdy nevideli.
Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Daniel Oss v Olympijskom videocaste.PREKLAD ROZHOVORU S DANIELOM OSSOM:
Zuzana Marušiaková (moderátorka): „Batman mal svojho Robina, Winnetou Old Shatterhanda, no a Peter Sagan Daniela Ossa. Ale Daniel Oss nie je iba najvernejším domestikom Petra Sagana, je to najmä veľmi inšpiratívny cyklista s bohatou kariérou, o čom verím, že vás presvedčí v najbližších minútach on sám. Takže, vitajte tu na Slovensku, Daniel.”
Daniel Oss: „Ďakujem.”
Zuzana Marušiaková: „Po toľkých rokoch s Petrom ste pravdepodobne rozumeli všetkému, čo som práve povedala, však?”
Daniel Oss: „Ani nie…”
Zuzana Marušiaková: „Iba som vás prirovnala k superhrdinom.”
Daniel Oss: „Nie, naozaj nie. Zachytil som nejaké slová, ale inak vôbec. Nie.”
Zuzana Marušiaková: „Nejaké nadávky alebo niečo podobné, čo vás možno Peter naučil?”
Daniel Oss: „Nie, teda vlastne aj áno, ale napríklad aj slová ako ‚ďakujem’ a podobne…”
Zuzana Marušiaková: „Takže máte v slovenčine presne rovnakú úroveň ako ja v taliančine, poďme teda radšej pokračovať v angličtine.”
Daniel Oss: „Radšej v angličtine, dobre.”
Zuzana Marušiaková: „Ale keď už hovoríme o Petrovi, nechýba vám ten čas, ktorý ste s ním strávili na bicykli v pelotóne?”
Daniel Oss: „No, chýba mi, samozrejme, občas. A pravdepodobne nie na bicykli, to môžem povedať s istotou. Nie, žartujem. Samozrejme, víťaziť s ním, premýšľať spoločne o nejakých cieľoch a podobne, to boli naozaj skvelé časy. Musím povedať, že sme zažili naozaj dobré chvíle aj pri stole alebo po pretekoch. Na bicykli to bolo samozrejme ťažké, preto mi to možno až tak nechýba, ale to všetko okrem bicykla, to, čo sme vybudovali a čoho som mohol byť súčasťou, to mi asi trochu chýba, áno.”
Zuzana Marušiaková: „Ste jedným z najcennejších a najuznávanejších domestikov v profi cyklistike, ale niektorí ľudia vás stále vnímali len ako Petrov tieň. Ako sa s tým stotožňujete?”
Daniel Oss: „Nemyslím si to. Nakoniec, mal som svoju vlastnú osobnosť, svoj život a vlastne som sa sám rozhodol ísť touto cestou s ním. Mal som aj veľa iných možností, mal som svoje šance počas pretekov v priebehu rokov, ale v jednom bode kariéry som pochopil, že nie som na tej najvyššej úrovni lídrov. Nie som taký typ jazdca. A Peter, ako vieme, je šampión, a to nielen obyčajný šampión, bol to doslova rockstar. Ja som si vybral byť s ním. Viete, Mick Jagger je Mick Jagger, je to šoumen a frontman, ale okrem neho je tam množstvo ľudí, ktorí pracujú a uľahčujú mu život. A toto bola moja rola. Bol som s tým absolútne v pohode a nemôžem nič ľutovať.”
Zuzana Marušiaková: „Často som o tejto úlohe domestika v pelotóne premýšľala. Najmä pre mladých jazdcov musí byť dosť ťažké prijať fakt, že ‚dobre, nikdy nebudem lídrom’, napriek tomu, že som kľúčový muž pre mnohé víťazstvá, no na konci dňa si na mňa nikto nespomenie. Vy ste však povedali, že ste s tým vyrovnaný.”
Daniel Oss: „Áno, myslím si, že to neprijmete okamžite. Je to proces. Pretože aj ja som prišiel k profesionálom s obrovskými ambíciami. Keď som bol mladý, vyhral som veľa pretekov a viete, keď ste mladý, snívate o troch víťazstvách na Tour de France. Ale len jeden jazdec za desať rokov to dokáže, tak ako napríklad Peter. Ako som povedal, je to určitý proces – prídete, pochopíte ako to funguje, začnete pretekať. Máte šance, možno vyhráte. Ale možno to nie je len o tréningu a o číslach (wattoch). Môžete vyhrať aj desať pretekov, ale nakoniec je to ten životný štýl okolo toho a to, ako si dokážete udržať úroveň niekoľko rokov, čo robí z Petra Sagana Sagana a z ostatných niekoho iného.”
Zuzana Marušiaková: „Poznáme Petrov príbeh, ale ako ste sa k cyklistike dostali vy?”
Daniel Oss: „Pre mňa to bola hra. Začal som v mladom veku, ale najprv som bol rýchlokorčuliar. Pochádzam z veľmi chladného regiónu na severe Talianska, takže to tam bolo bežné. S rýchlokorčuľovaním som začal, keď som mal asi 4 roky. Až neskôr, keď som mal 6 alebo 7, som objavil, že tam funguje aj skupina cyklistov. Počas leta sa deti stretávali v parku, bicyklovali sme a bola to pre nás hra. Takto som sa k cyklistike dostal. Bolo to veľmi zábavné, išlo skôr o spoločenskú udalosť, spoločne sme vyrastali. Neskôr niekto skončil, niekto pokračoval, ale ja som v tom videl zmysel a bolo pekné pokračovať. Až okolo 15 rokov som si uvedomil, že by z toho mohla byť seriózna šanca. Nie skôr.”
Zuzana Marušiaková: „Ale tá kombinácia rýchlokorčuľovania a cyklistiky vôbec nie je taká nezvyčajná. Poznáte Martinu Sáblíkovú?”
Daniel Oss: „Áno, počul som o nej. Nie je jediná, počul som, že napríklad v USA alebo v Holandsku je to priam národný šport. Nie je to vôbec zvláštne. Mnohí rýchlokorčuliari prechádzajú k cyklistike a naopak, je to celkom dobrá kombinácia. Mal som veľa priateľov, ktorí počas leta veľmi veľa trénovali na bicykli.”
Zuzana Marušiaková: „V profi cyklistike ste strávili 15 rokov. Aký je váš najpamätnejší moment, na ktorý ste najviac hrdý?”
Daniel Oss: „Ak mám hovoriť čisto o sebe, tak pravdepodobne prvý profi kontrakt, tie prvé roky. Bol to pre mňa obrovský krok vpred v živote. Pochopil som, že to boli akési pomyselné dvere – prejdete nimi a otvoria sa vám úplne nové možnosti. Využil som to a bol som naozaj šťastný. A pokiaľ ide o preteky a športové uspokojenie, pravdepodobne moje prvé víťazstvo. Mimochodom, bolo to tiež s Petrom, a musím povedať, že aj vďaka nemu, pretože to bolo celkom vtipné. Prišli sme do cieľa dvaja, ja a on, a ešte jeden jazdec pred nami. Strašne pršalo a ja som cieľom prešiel prvý. Bolo to moje prvé profesionálne víťazstvo, bolo to zábavné. Kde to bolo? V Taliansku, v Castelfranco Veneto, na pretekoch Giro del Veneto. To bolo naozaj pekné. A pokiaľ ide o rolu domestika s Petrom, ale aj s inými lídrami, niekoľkokrát som vyhral majstrovstvá sveta v tímovej časovke a bolo naozaj skvelé stáť tam spoločne na pódiu. To najviac vystihuje moju dušu – rád to uspokojenie z víťazstva zdieľam s tímom.”
Zuzana Marušiaková: „Zostal vám nejaký cyklistický sen, ktorý ste si nestihli splniť? Opravte ma, ak sa mýlim, ale čítala som, že vaším snom bolo dať si pivo s fanúšikmi priamo na stúpaní Alpe d’Huez. Išlo len o zlý preklad alebo niečo podobné?”
Daniel Oss: „Nie, nebolo to doslova tak. Som občas tak trochu pankáč, keď o sebe píšem podobné veci, ale malo to hlbší zmysel – išlo o to, užiť si samotnú jazdu. Vždy, keď som išiel cez Alpe d’Huez, bolo to na Tour de France a vždy som musel drieť a plniť si svoje pretekárske povinnosti. Ten sen o pití piva s fanúšikmi v Alpe d’Huez symbolizoval, že chcem mať čas skutočne si cyklistiku v takomto prostredí užiť, bez tlaku. Takže toto je asi ten sen, ktorý sa mi zatiaľ nesplnil.”
Zuzana Marušiaková: „Povedali ste, že Peter je ako rocková hviezda, ale ľudia zvykli aj vás nazývať ‚rockstar’. Pravdepodobne to nebolo len kvôli vašim vlasom a štýlu, vy máte tú hudbu asi naozaj rád.”
Daniel Oss: „Mám hudbu veľmi rád, áno. Začal som verejne zdieľať svoj hudobný vkus. Milujem punk rock z 80. a 90. rokov z Kalifornie, kapely ako Blink-182, Red Hot Chili Peppers, Sum 41 a podobne… A asi práve pre tento môj vkus ma začali volať rockstar. A možno aj pre môj spôsob pretekania.”
Zuzana Marušiaková: „Presne na to som sa chcela opýtať. Cítite, že hudba nejakým spôsobom ovplyvnila váš spôsob jazdy na bicykli?”
Daniel Oss: „Áno, pretože byť rockerom alebo punkovým cyklistom neznamená, že ste nevyhnutne proti niečomu, že ste proti systému. Ide o prístup – byť iný, myslieť inak, myslieť ‚out of the box’, nazvite si to, ako chcete. Ide o snahu mať odlišnú mentalitu. A v tých rokoch aj Peter spolu so mnou a s celou generáciou zmenil spôsob, akým sa premýšľa o cyklistike. Nie je to o tom hrať sa na hrdinov, je to o tom, aby sme si víťazstvá skutočne užívali, s úsmevom, byť v danom okamihu a žiť prítomnosťou. Toto bol pravdepodobne náš najlepší spôsob, ako vnímať cyklistiku. Preto sme sa možno sami radi nazývali rockermi alebo punkermi, lebo sme šírili práve takýto prístup.”
Zuzana Marušiaková: „Niekde som počula, že ste sa v pelotóne prirovnávali k basgitare. Ako to?”
Daniel Oss: „Áno, to je tiež príbeh so špecifickým významom. Hlavná pointa je v tom, že keď počúvate rockovú kapelu, basgitaru vlastne až tak výrazne nepočujete. Ak sa na ňu vyslovene nesústredíte. Ale ak by tam basgitara nebola, okamžite by ste cítili, že tej hudbe niečo chýba. A presne taká je aj úloha domestika v cyklistike.”
Zuzana Marušiaková: „Teraz jedna jednoduchá otázka. Ak by ste mali založiť rockovú kapelu s ďalšími tromi cyklistami, koho by ste do nej vzali a na akom nástroji by hrali? Basgitaru už teda máme obsadenú.”
Daniel Oss: „Potrebujeme bubeníka… Myslím, že sme takúto rockovú kapelu mali už v tíme Bora-Hansgrohe. Samozrejme, mali sme Petra Sagana ako Micka Jaggera, ak to prirovnáme k Rolling Stones. Ja som hral na basgitare. Maciej Bodnar by bol pravdepodobne náš bubeník. A Rafal Majka by bol asi gitarista. Celkom dobrá kapela! A bola by to veľmi dobrá kapela aj na afterparty.”
Zuzana Marušiaková: „Boli ste známy ako Petrov hlavný muž v pelotóne, ale predtým ste v tíme BMC pomáhali Gregovi Van Avermaetovi. Pomohli ste mu aj k jeho ikonickému víťazstvu na Paríž-Roubaix. V rozhovoroch sa často spomínalo, že Greg bol jeden z mála ľudí v pelotóne, na ktorých si musel dávať Peter vždy pozor. Keďže ste pracovali pre oboch týchto veľkých rivalov, ako by ste ich ako lídrov porovnali?”
Daniel Oss: „Petra a Grega? To je ťažká otázka, často o tom premýšľam. Boli úplne odlišní. Obaja boli super profesionálni, mimoriadne sústredení na víťazstvo, ale Greg bol pravdepodobne viac tradičný. Bol tichší, oveľa viac zameraný na detaily. Rád mal istotu, že všetko ide presne tak, ako bolo naplánované. To je Greg. Peter bol naopak oveľa viac inštinktívny. Riadil sa pocitom pre daný moment, cítil tie preteky. Samozrejme, bol veľký profesionál a na preteky sa maximálne pripravoval, ale bez toho, aby nad všetkým prehnane premýšľal. Možno úplne na začiatku bol veľmi sústredený na detaily, ale keď zistil, že sa musí riadiť svojím vlastným prúdom, vtedy dosiahol svoje najväčšie ciele. Takže to je ten hlavný rozdiel – jeden mimoriadne tradičný a druhý viac inštinktívny.”
Zuzana Marušiaková: „Keď ste prestúpili k Petrovi, myslíte si, že vám dalo výhodu to, že ste poznali všetky Gregove tajomstvá a taktiky?”
Daniel Oss: „Nie, o tom to vôbec nebolo. Keď som prešiel od Grega k Petrovi, nešlo o prezrádzanie tajomstiev, pretože my sme vlastne ani žiadne tajomstvá nemali. Hrali sme s otvorenými kartami. Myslím si, že moja výhoda pre Petra spočívala skôr v tom, že som mu priniesol stabilitu, úsmev a celkovo lepší pocit zo života.”
Zuzana Marušiaková: „Jazdiť pre takéto superhviezdy so sebou prináša obrovský tlak, najmä na veľkých podujatiach, akým je Tour de France. Ako ste tento tlak zvládali vy? A druhá otázka: Ktoré povinnosti domestika ste mali rád a ktoré ste neznášali?”
Daniel Oss: „Ten hlavný tlak znášali najmä oni, ale ja som musel zvládať ten ich tlak. Niekedy bolo vidieť, že nedokážu nájsť spôsob, ako sa uvoľniť. Keď tlak narastal a dosiahol vrchol, vtedy som tam musel byť pre nich ja. Mojou úlohou a tlakom bolo byť im nablízku. Snažiť sa dať im pocit, že majú po boku priateľa, niekoho, s kým sa môžu úplne slobodne porozprávať bez akéhokoľvek posudzovania. To bola moja hlavná úloha.”
Zuzana Marušiaková: „V roku 2022 ste získali striebornú medailu na historicky prvých majstrovstvách sveta v gravel cyklistike. Bolo to na sklonku vašej cestnej kariéry. Prečo ste sa pre gravel vôbec rozhodli?”
Daniel Oss: „Zbehlo sa to tak, že som bol akurát na svojej desiatej Tour de France, ale mal som škaredý pád a musel som odstúpiť. Išiel som domov, nebol som vyslovene deprimovaný, ale bol som celkom smutný. Povedal som si, že budem trochu trénovať a odjazdím svoj posledný mesiac v sezóne najlepšie, ako viem. A zrazu sa majstrovstvá sveta v graveli objavili v kalendári priamo u nás v Taliansku, tak som požiadal, či sa ich môžem zúčastniť. A to ma neuveriteľne motivovalo. Bol som super motivovaný a mal som aj výbornú formu, pretože som strávil kvalitný čas doma tréningom. Prišiel som na štart oveľa čerstvejší ako ostatní jazdci. Mal som formu, šťastie a motiváciu, a podarilo sa mi získať medailu. Pre mňa osobne to bolo na konci kariéry mimoriadne dôležité. Bolo to pár rokov pred mojím definitívnym koncom a dalo mi to šancu pokračovať v gravelových pretekoch a spoznať tento svet.”
Zuzana Marušiaková: „Čo sa vám na graveli páči najviac?”
Daniel Oss: „Gravel je úplne iná kapitola, úplne iný svet. V prvom rade milujem tú slobodu, ktorú vám dáva. Nemusíte sa držať len tradičného asfaltu, môžete naozaj objavovať nové miesta a trasy. Mám veľmi rád práve túto objaviteľskú stránku gravelu. Samozrejme, momentálne sa to čoraz viac posúva k čistému pretekaniu, čo ide smerom, ktorý ma už až tak neláka, keďže som s pretekaním len nedávno skončil. Ale gravel stále milujem, pretože tá radosť z objavovania je v ňom stále silná. Možnosť cestovať a objavovať patrí k najlepším spôsobom, ako si užiť cyklistiku.”
Zuzana Marušiaková: „Povedali ste, že milujete slobodu a cestovanie. Je toto dôvod, prečo vznikol váš projekt ‚Just Ride’? Je to menej o číslach a viac o kultúre. Aký bol hlavný impulz na jeho vytvorenie?”
Daniel Oss: „Na začiatku išlo najmä o to, ako uniknúť z rutiny profesionálneho cyklistu. Projekt ‚Just Ride’ (Len jazdi, pozn. red.) je presne o tom – len tak šliapať do pedálov pre radosť, tvoriť si trasy tesne predtým, ako vyrazíte, zastaviť sa tam, kde práve chcete, zjesť, na čo máte chuť, a zdieľať tento zážitok s ľuďmi, ktorých po ceste stretnete. Toto bol hlavný cieľ. Teraz sa to ďalej rozvíja v rámci gravel cyklistiky, snažíme sa do toho vtiahnuť aj ďalších ľudí. Stále je to v procese.”
Zuzana Marušiaková: „Kariéru v cestnej cyklistike ste ukončili v roku 2023, v rovnakom čase ako Peter Sagan. Bol to pre vás ten správny čas?”
Daniel Oss: „Určite áno. Cítil som sa už veľmi unavený. A to nielen zo samotného bicyklovania, ale najmä z toho neustáleho cestovania a opakovania rovnakej rutiny. Bol som unavený a chýbala mi už motivácia robiť niečo viac, pretože som mal pocit, že som vo svojej kariére dosiahol už naozaj všetko. Bol to ten správny čas prejsť ku gravelu, čomu prispela aj tá medaila a nové partnerstvá so značkami ako Specialized či Sportful. Nastal čas objavovať iné veci.”
Zuzana Marušiaková: „Peter sa po skončení kariéry trochu zmenil, môžeme ho častejšie vidieť napríklad v šoubiznise, objavil sa aj v tanečnej šou Let’s Dance. Sledovali ste to?”
Daniel Oss: „Áno, našiel som nejaké video na internete a kúsok z toho som videl.”
Zuzana Marušiaková: „A čo vy? Zbadali ste na sebe nejaké zmeny po ukončení kariéry?”
Daniel Oss: „Myslím si, že áno. Keď po takom dlhom čase skončíte so športovou kariérou, vaša každodenná rutina sa totálne zmení. Zrazu musíte prísť na to, čo vlastne chcete robiť a akým smerom sa chcete vydať. Povedal by som, že teraz žijem oveľa ‚normálnejšie’. Blížim sa k bežnému normálnemu životu. Je to o hľadaní nových koníčkov, novej práce a iného spôsobu života. Takže áno, mení sa to, ale určite k lepšiemu.”
Zuzana Marušiaková: „Ste s Petrom stále priatelia? Ste v pravidelnom kontakte?”
Daniel Oss: „Áno, z času na čas sme v kontakte.”
Zuzana Marušiaková: „Takže asi vie, že ste teraz na Slovensku?”
Daniel Oss: „Myslím si, že áno, ale úprimne, neviem to s istotou.”
Zuzana Marušiaková: „Ste tu na Slovensku kvôli pretekom L’Etape. Ako bude vyzerať váš program v najbližších dňoch?”
Daniel Oss: „Zajtra (v sobotu, pozn. red.) sa zúčastním spoločnej jazdy s deťmi. Budem v dedinke pretekov a prídem aj k pódiu. A v nedeľu ráno budem, samozrejme, na štarte samotných pretekov. Ešte neviem presný čas, ale na pretekoch ma určite uvidíte.”
Zuzana Marušiaková: „Sme takmer na konci, takže si neodpustím malú bulvárnu otázku. Ktorú Petrovu vlastnosť máte najradšej a ktorú naopak neznášate?”
Daniel Oss: „Čo na ňom mám najradšej… Samozrejme, veľmi som ho obdivoval, keď som videl, ako preteká. Ten jeho inštinkt. Dokázal robiť neuveriteľné veci takým prirodzeným spôsobom, že ma to vždy fascinovalo. A čo na ňom neznášam? Asi všetko ostatné! Nie, žartujem. Nemal som rád, keď robil na bicykli počas jazdy zlé vtipy, napríklad, keď vám z ničoho nič chytil riadidlá. To naozaj nebolo vtipné.”
Zuzana Marušiaková: „Ešte jedna vec. Videla som, že váš vtedajší mediálny manažér z tímu Bora, Gabriele Uboldi, má tetovanie s menšou nadávkou a vaším menom. Bola to nejaká stávka?”
Daniel Oss: „Išlo o stávku, ale má to aj iný význam. Nie je to vyslovene značka, ale pred pár rokmi sme s kamarátom robili nejaký náš vlastný ‚merch’ a doteraz tento motív občas využívame, napríklad v spolupráci so Sportfulom. Jemu sa to veľmi páčilo, tak si to nechal vytetovať na telo.”
Zuzana Marušiaková: „Takže je jediný, kto má takéto tetovanie?”
Daniel Oss: „Myslím, že áno, je asi jediný. Alebo ho možno majú aj nejakí fanúšikovia vo svete, neviem.”
Zuzana Marušiaková: „Moja úplne posledná otázka. Keď sa obzriete za celou svojou kariérou, aký odkaz by ste zanechali mladým jazdcom? Stojí život profesionálneho cyklistu za všetky tie obety?”
Daniel Oss: „To je veľmi dobrá otázka. Musím byť úprimný, v dnešnej dobe je oveľa ťažšie mať profesionálnu kariéru a vydať sa v cyklistike tým správnym smerom. Teraz je to obrovský trend, každý bicykluje, každý chce byť profesionál a každý chce byť šampión. Vždy je ťažké rozdávať rady, ale to najlepšie, čo môžem povedať, je: ‚opýtajte sa sami seba, či je to pre vás skutočne ten správny smer, či je to pre vás to najlepšie a či vás to naozaj baví. Ak áno, dajte do toho 100 percent.’ A ak sa to náhodou nepodarí, nič sa nedeje. Svet je obrovský a je plný ďalších možností, takže by ste sa nemali upínať len na jednu vec. Ak nemáte výsledky alebo vás to už neteší, jednoducho to nechajte tak a choďte robiť niečo iné.”
Zuzana Marušiaková: „Veľmi pekne vám ďakujem, Daniel.”
Daniel Oss: „Ďakujem.”