Foto: oPeniazoch.sk, gettyimages.com/tiero, generované AI
Slovenský verejný dlh je na rekordných úrovniach a presahuje 60 % výkonu celej ekonomiky. Nebolo to však vždy tak. Ešte pred globálnou finančnou krízou bol pod hranicou 30 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ukázala, ako sa zadlženie Slovenska vyvíjalo počas uplynulých vyše dvoch desaťročí.
Ako sa Slovensko dostalo k súčasnému vysokému dlhu? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa v najnovšej analýze pozrela aj späť do minulosti. Vývoj verejných financií ukazuje výrazné zlomy spôsobené finančnou krízou, pandémiou či energetickou krízou. Samotné krízy však podľa rady nevysvetľujú všetko.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Problémom je najmä to, že keď kríza pominula a ekonomika opäť rástla, Slovensko nedokázalo vzniknutý dlh dostatočne znížiť. Do každej ďalšej krízy sme tak vstupovali z horšej štartovacej pozície.
Na konci roka 2003, krátko pred vstupom Slovenska do Európskej únie, predstavoval hrubý verejný dlh 43,6 % HDP.
Nasledujúce roky 2004 až 2008 boli pre slovenskú ekonomiku mimoriadne priaznivé. K poklesu zadlženia pomohli príjmy z privatizácie časti štátneho majetku, lepšie riadenie dlhu, reformy a konsolidácia verejných financií. Najväčším pomocníkom bol však vysoký hospodársky rast.
Čo je podľa vás hlavnou príčinou vysokého dlhu Slovenska?
Slovensku sa teda v priebehu niekoľkých rokov podarilo dostať pomer dlhu k výkonu ekonomiky výrazne nadol. Potom však prišla globálna finančná kríza.
Roky 2009 až 2013 poznačila globálna finančná kríza a následne dlhová kríza eurozóny. Ekonomika prudko spomalila, klesali daňové príjmy a rástli výdavky napríklad na sociálne transfery. Dôsledok bol dramatický. Verejný dlh sa v nominálnom vyjadrení počas piatich rokov takmer zdvojnásobil.
Zdroj: RRZ
Za päť rokov tak dlhová záťaž Slovenska narástla až o 26 percentuálnych bodov HDP. Práve tu prišiel jeden z najväčších zlomov v novodobej histórii slovenských verejných financií.
Dobré roky sme podľa RRZ nevyužili naplno
Po roku 2013 nasledovalo ďalšie priaznivé obdobie. Ekonomika rástla a Slovensko malo možnosť vytvoriť si rezervu pred ďalšou krízou. Dlh síce postupne klesal, ale ani zďaleka sa nevrátil tam, kde bol pred finančnou krízou. Za šesť rokov konjunktúry tak zadlženie kleslo iba o 6,6 percentuálneho bodu, zatiaľ čo počas predchádzajúcej krízy narástlo o 26 bodov.
A práve tento nepomer považuje RRZ za jeden z kľúčových problémov. Slovensko si počas dobrých rokov nevytvorilo dostatočný fiškálny vankúš a do ďalšieho veľkého otrasu vstupovalo s dlhom približne na úrovni 48 % HDP.
Pandémia..
Ďalší veľký zlom nastal v roku 2020. Pandémia ochromila ekonomickú aktivitu a štát začal vo veľkom financovať opatrenia na podporu domácností, pracovných miest a podnikov. Takýto postup bol počas mimoriadnej situácie prirodzený, znamenal však ďalší prudký nárast zadlženia.
Z približne 48 % HDP v roku 2019 sa verejný dlh dostal v roku 2021 nad hranicu 60 % HDP. Slovensko sa tak počas približne dvoch rokov dostalo na úroveň dlhu, ktorá bola ešte krátko predtým nepredstaviteľná.
Inflácia dlh dočasne stlačila
Po pandémii prišla energetická kríza, ruská invázia na Ukrajinu a prudký rast cien. Vysoká inflácia mala pritom na ukazovateľ dlhu zvláštny efekt. Keďže nominálna hodnota ekonomiky rýchlo rástla, pomer verejného dlhu k HDP sa dočasne znižoval. V roku 2023 tak hrubý verejný dlh predstavoval približne 56 % HDP. Neznamenalo to však, že problém slovenských verejných financií zmizol. Po odznení najvyššej inflácie sa rast zadlženia opäť rozbehol.
Slovenská ekonomika už od roku 2024 nebola v bezprostredne krízovom stave, napriek tomu štát hospodáril s vysokými deficitmi. RRZ upozorňuje, že práve to je rozdiel oproti minulosti. Dlh tentoraz výrazne rastie aj bez hospodárskej krízy. V roku 2025 dosiahol hrubý verejný dlh 61,4 % HDP, pričom medziročne vzrástol o 1,7 percentuálneho bodu. Išlo o historicky najvyššiu úroveň.
Práve preto RRZ bije na poplach. Ako sme už na oPeniazoch.sk informovali, podľa jej novej správy Slovensko prakticky vyčerpalo svoj fiškálny priestor. Bez dodatočných opatrení môže verejný dlh do konca desaťročia smerovať až k 75 % HDP. Viac si môžete prečítať v predchádzajúcom článku.
Podľa RRZ pritom bezpečná úroveň zadlženia Slovenska leží pod hranicou 50 % HDP. Dôvodom je okrem iného slabší rastový potenciál ekonomiky a starnutie obyvateľstva, ktoré bude v ďalších desaťročiach zvyšovať náklady na dôchodky, zdravotníctvo či dlhodobú starostlivosť.
Kým v minulosti Slovensko vstupovalo do veľkých kríz s určitou rezervou, dnes je situácia opačná. Ak príde ďalší výrazný ekonomický otras, štát môže mať podstatne menší priestor pomôcť domácnostiam a firmám bez ďalšieho prudkého zadlžovania.
Komentáre k článku
Zlatko
Pred 3 hodinami
Je zaujímavé, že pred vstupom do eú sme mali nie dlh, ale prebytok cez 2mil usd(vtedy úplne iná suma ako dnes) .všetko čo malo cenu sa predalo zahraničným investorom. Dnes ešte Brusel zásadne ovplyvňuje našu ekonomiku…
HulMiHoUKolen
Pred 4 hodinami
Podla dezoliek zato moze radicova a matovic😀😀😀