Problémy so spánkom a zhoršovanie pamäti s vekom sa u starších ľudí objavujú pomerne často. Keď sa však poruchy spánku stretnú s miernou kognitívnou poruchou, riziko ďalšieho kognitívneho poklesu rastie. Výskumníci z Emory University preto skúmali, či môže v tejto fáze hrať úlohu aj vitamín D.
Ľudia, ktorí denne užívali aspoň 5 000 IU vitamínu D, dosiahli v kognitívnom teste MoCA o viac ako 13 percent vyššie skóre než tí, ktorí vitamín D denne neužívali. Štúdia však ukázala iba súvislosť, nie príčinu.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Pri miernej kognitívnej poruche má problém so spánkom takmer každý druhý
Štúdia zahŕňala 54 dospelých s diagnostikovanou alebo predpokladanou miernou kognitívnou poruchou a súčasne narušeným spánkom. Priemerný vek účastníkov bol 67,2 roka. Problémy so spánkom vedci určovali pomocou štandardizovaných dotazníkov Pittsburgh Sleep Quality Index a Epworth Sleepiness Scale.
Mierna kognitívna porucha, známa ako MCI, je stav medzi bežnými zmenami kognitívnych schopností pri starnutí a demenciou. Diagnóza MCI neznamená automatický prechod do demencie, zvyšuje však jeho pravdepodobnosť. Spánkové problémy sú v tejto skupine časté. Podľa údajov citovaných autormi nimi trpí približne 36 až 46 percent ľudí s MCI, podľa toho, akým spôsobom sa kvalita spánku meria.
Zdroj: Pixel-Shot / shutterstock.com a Semnic / shutterstock.com, koláž Vedavovrecku.sk
Vzťah medzi spánkom a kognitívnym výkonom môže fungovať oboma smermi. Narušený spánok sa spája s neurozápalom aj hromadením amyloidu beta, teda proteínu, ktorého ukladanie v mozgu súvisí s Alzheimerovou chorobou. Otočiť sa to môže aj opačne: samotná Alzheimerova choroba dokáže spánkové cykly výrazne narušiť. Približne polovica ľudí so stredne ťažkou až ťažkou Alzheimerovou chorobou má podľa údajov citovaných Emory University problémy so spánkom. Vitamín D vedcov zaujal aj preto, že okrem svalov a nervov súvisí so spánkovým cyklom.
VIDEO: Takýto zápas neuvidíš ani v Mortal Kombat. Robot odkopol súperovi hlavu, ten bojoval ďalej
Nižšie dávky rozdiel neurobili. Hranica sa objavila až pri 5 000 IU
Kľúčový detail spočíva v dávkovaní. Kým odporúčaný denný príjem vitamínu D pre väčšinu dospelých sa pohybuje okolo 600 až 800 IU v závislosti od veku, vyššie kognitívne skóre vedci zaznamenali pri účastníkoch, ktorí užívali najmenej 5 000 IU denne. Pri nižších dávkach sa štatisticky významná súvislosť s výsledkami MoCA neobjavila.
Zdroj: VadimVasenin / depositphotos.com
Výskum však nedokazuje, že vyššie dávky automaticky znamenajú lepší výkon. Vedci účastníkom vitamín D neprideľovali. Zisťovali, koľko ho podľa vlastných slov užívajú, a tieto údaje porovnali s výsledkami kognitívneho testu.
Kognitívny výkon hodnotili pomocou Montreal Cognitive Assessment, skrátene MoCA. Ide o štandardizovaný skríningový test, ktorý preveruje pamäť, pozornosť, jazyk, orientáciu a ďalšie schopnosti. MoCA však sám osebe Alzheimerovu chorobu nediagnostikuje.
Regresný model počítal s vekom, pohlavím, BMI, vzdelaním aj typom vitamínu D. Pri dávke najmenej 5 000 IU denne vyšlo MoCA skóre v priemere o 3,78 bodu vyššie než u ľudí, ktorí vitamín D denne neužívali. Emory University tento rozdiel prepočítala na viac ako 13 percent. Autori štúdie ho v abstrakte opisujú ako „marginally significant“, teda hranične štatisticky významný.
Výsledky štúdie vyšli v časopise Sleep Medicine. S vyšším skóre MoCA bolo spojené aj vysokoškolské vzdelanie. Prekvapivo sa podobná súvislosť objavila aj pri nadváhe. Pri vzorke len 54 ľudí však z týchto vedľajších výsledkov nemožno robiť širšie závery.
Vedci porovnali D2 a D3. Rozdiel nenašli
Výskumníci sledovali aj formu vitamínu D, ktorú účastníci užívali. D3 vzniká prirodzene v koži po vystavení slnečnému žiareniu a nachádza sa najmä v živočíšnych zdrojoch. D2 pochádza najmä z húb a niektorých rastlinných zdrojov.
Zdroj: Unsplash (Matheus Vinicius)
Medzi ľuďmi užívajúcimi D2 a D3 vedci nezistili štatisticky významný rozdiel v kognitívnom skóre. Z tejto malej observačnej štúdie sa však nedá určiť, či sú obe formy z pohľadu kognície skutočne rovnocenné. Na takéto porovnanie by musela byť štúdia navrhnutá inak a zahŕňať podstatne viac ľudí.
Výsledok stojí na údajoch od iba 54 ľudí
Štúdia zahŕňala iba 54 ľudí a mala prierezový dizajn. Vedci teda nesledovali účastníkov pred začiatkom užívania vitamínu D a po ňom. Porovnali ich aktuálne užívanie doplnkov s výsledkom kognitívneho testu v rovnakom období.
Z týchto dát nemožno vyvodiť kauzalitu. Vyššie skóre mohlo odzrkadľovať aj iné rozdiely medzi ľuďmi, ktorí užívali vysoké dávky vitamínu D, a ostatnými účastníkmi. Príčinná súvislosť zatiaľ preukázaná nebola. Presnú dávku výskumníci ani laboratórne neoverovali, účastníci ju uvádzali sami v dotazníku.
Podľa autorov ide napriek tomu o prvú štúdiu zameranú priamo na ľudí, ktorí majú súčasne miernu kognitívnu poruchu aj problémy so spánkom. Staršie práce skúmali vitamín D, spánok a kognitívny výkon prevažne oddelene. Ani doterajšie výsledky výskumu vitamínu D a kognície pritom nie sú jednotné.
„U starších dospelých so spánkovými poruchami a miernou kognitívnou poruchou môže ísť o dôležité obdobie na intervenciu, keď sa kognitívne zmeny len začínajú objavovať, no stále existuje priestor na podporu zdravia mozgu,“ hovorí Victoria Pak, senior autorka štúdie a docentka na Nell Hodgson Woodruff School of Nursing Emory University.
5 000 IU denne je nad bežným odporúčaním
Výsledok je zaujímavý najmä tým, že rozdiel sa neobjavil pri bežných dávkach vitamínu D, ale až od 5 000 IU denne. Práve tu však treba spozornieť. Štúdia nesledovala, či takáto dávka dokáže zabrániť demencii alebo spomaliť jej nástup. Vedci iba zachytili, že ľudia, ktorí ju už užívali, mali v jednom kognitívnom teste lepšie výsledky.
Téma pritom nie je okrajová ani v Európe. Podľa najnovších údajov Alzheimer Europe žilo v roku 2025 v krajinách EÚ približne 9,1 milióna ľudí s demenciou. Do roku 2050 môže ich počet narásť na viac ako 14,3 milióna. Mierna kognitívna porucha preto vedcov zaujíma práve ako obdobie, ktoré demencii môže predchádzať a v ktorom ešte hľadajú možnosti, ako ďalší pokles ovplyvniť.
Samotných 5 000 IU denne by však z tejto štúdie nemalo skončiť ako návod na domáce dávkovanie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovuje pre dospelých hornú tolerovateľnú hranicu príjmu vitamínu D na 100 mikrogramov denne, čo zodpovedá 4 000 IU. Dávka sledovaná v štúdii bola teda ešte o štvrtinu vyššia.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku