Mnohí si myslia, že za krátkozrakosť u detí môžu v súčasnej dobe čoraz viac obrazovky. Najnovšia štúdia vás ale prekvapí. Čo na to odborníčky?

Krátkozrakosť u detí? Na vine nie sú len obrazovky

Krátkozrakosť, odborne myopia, je dnes takmer epidémiou. V Spojených štátoch a Európe ňou trpí takmer 50 % mladých dospelých, v niektorých častiach východnej Ázie až 90 %. Hoci genetika zohráva svoju dôležitú úlohu, prudký nárast za niekoľko posledných generácií naznačuje, že kľúčové sú aj faktory prostredia. Zdravie zraku u detí je dôležité.

O krátkozrakosti ako čoraz častejšom probléme hlavne u detí s odborníčkou.Obrazovky nie sú jediným dôvodom, dôležité sú aj iné faktory.Pobyt vonku pomáha predchádzať a spomaľovať rozvoj myopie.Aké zaujímavé výsledky priniesla štúdia ohľadom krátkozrakosti?Aké návyky potrebujeme zmeniť v rámci prevencie.

Roky sme ukazovali prstom na obrazovky. Mobily, tablety, počítače. Najmä u detí a mladých dospelých. Nová štúdia publikovaná vo februári 2026 v prestížnom vedeckom časopise Cell Reports hovorí, že celý tento príbeh je trošku zložitejší a pre rodičov oveľa zaujímavejší.

O zdraví a vývoji detského zraku, o tom, čo by detský zrak mal zvládať u vášho predškoláka či predškoláčky, ako často zrak kontrolovať u lekára či lekárky a kedy nosiť okuliare, sme sa zhovárali s odborníčkou aj v článku tu:

S odborníčkou o krátkozrakosti: Prečo vzniká a kedy za to nemôže genetika

„Krátkozrakosť vzniká vtedy, keď oko začne nadmerne rásť a obraz sa nezaostruje presne na sietnici. Genetika zohráva významnú úlohu – ak sú krátkozrakí obaja rodičia, riziko je vyššie. Nie je to však jediný faktor,“ vysvetlila hneď na úvod optometrička Kristína Bernátová z detského očného centra a optiky eyekido.

„Približne 7 – 10 % detí sa stane myopickými a pritom nemajú ani jedného rodiča s touto dioptrickou chybou. U detí, ktoré majú jedného rodiča myopického, je šanca, že ju budú taktiež mať, vyššia až o 1,4 – 1,5-krát ako pri deťoch, ktorých rodičia ani jeden nemajú krátkozrakosť. Ak majú obaja rodičia myopiu, je riziko myopie u detí až 40 – 45 %.“

Aj odborníčka sa zhoduje s názorom, že pri vzniku myopie zohráva významnú úlohu životný štýl:

veľa práce na blízkomálo času vonkuveľa času pri obrazovkách

Ako sa myopia prejavuje? „Prejavuje sa najmä tým, že dieťa nevidí dobre do diaľky – niekedy aj deti samé vedia povedať ten rozdiel, že pri písaní problém nemajú, ale pri pohľade na tabuľu sú písmená rozmazané. Často si začnú prižmurovať oči v snahe zaostriť obraz. Typickým znakom je aj to, že si sadajú čoraz bližšie k školskej tabuli alebo k televízii.“

Podľa odborníčky by sa dalo jednoducho vysvetliť to, prečo čoraz viac detí čelí tomuto problému a nosí okuliare pre myopiu: „Viac sme pri počítačoch, tabletoch, viac čítame a hlavne už vôbec netrávime toľko času vonku ako v minulosti.“ Nepochybne je však v súčasnosti lepšia diagnostika, no to neznamená, že zmenou životného štýlu sme sa nezaslúžili o výrazný nárast tohto problému.

Kedy sa myopia u detí prejavuje?

„V predškolskom veku od 3 – 6 rokov je myopia menej častá. Ak sa objaví, je často spojená s genetickou predispozíciou a môže mať rýchlejší progres. Najčastejšie sa myopia u detí začne prejavovať vo veku od 6 – 10 rokov. Pri zrýchlenom zhoršovaní si deti skôr aj samé uvedomia, že ich videnie sa zhoršuje… Čím skôr sa myopia objaví, tým väčšia je pravdepodobnosť jej progresie,“ upozorňuje optometrička.

Niektoré mamičky krátkozrakosť zľahčujú a neriešia, aké to môže mať následky?

Niektoré mamičky sa v dobrej viere snažia praktizovať preventívne opatrenia namiesto riešenia začínajúcej myopie u dieťaťa. Na dôsledky takéhoto neriešenia upriamuje pozornosť aj optometrička:

„Ak krátkozrakosť u dieťaťa zostane neliečená alebo sa dlhodobo nesleduje, môže to mať viacero dôsledkov. V prvom rade dieťa jednoducho nevidí dobre do diaľky, čo môže ovplyvniť jeho každodenné fungovanie – napríklad v škole, pri športe alebo pri orientácii v priestore. Deti si často sadnú bližšie k tabuli, televízii alebo si predmety približujú veľmi blízko k očiam.

Neliečená myopia môže viesť aj k zvýšenej únave očí, bolestiam hlavy a zhoršenej koncentrácii, pretože dieťa sa neúspešne snaží kompenzovať nedostatočné zaostrenie.

Ešte dôležitejšie je, že ak sa krátkozrakosť nesleduje a nerieši, môže sa rýchlejšie zhoršovať. Pri vyšších stupňoch myopie spojených s nadmernou dĺžkou oka sa v dospelosti zvyšuje aj riziko niektorých očných ochorení, napríklad odchlípenie sietnice, ktoré keď je neliečené, môže viesť až k slepote.

Preto je dôležité myopiu zachytiť včas, pravidelne sledovať jej vývoj a nastaviť vhodný manažment. Vďaka tomu vieme jej progresiu často výrazne spomaliť a chrániť zrak dieťaťa do budúcnosti.“

Čo s myopiou u dieťaťa? Na čo sa pripraviť, ako sa lieči?

Optometrička znovu zdôraznila, že dnes vieme myopiu ovplyvňovať a spomaľovať jej progresiu. Manažment myopie môže zahŕňať viacero možností:

1) Hlavnou podmienkou je aktuálna a správna korekcia zraku, čiže dobre nastavená dioptrická okuliarová pomôcka

2) V dnešnej dobe existujú špeciálne sklá, ktoré sú vyvinuté na spomalenie rastu progresívnej myopie so špeciálnym periférnym defokusom (rozostrením), ktorý dopomáha k spomaleniu rastu dioptrie. Tieto špeciálne sklá musia byť vždy odporúčané lekárom po sledovaní nárastu axiálnej dĺžky oka.

3) Existujú aj špeciálne kontaktné mäkké jednodňové šošovky, ktoré pracujú na podobnom princípe ako sklá na progresívnu myopiu.

4) Ďalšou z možností na spomalenie progresívnej myopie sú ortokeratologické šošovky, ktoré sú tvrdé a deti v nich spia. Ráno po zobudení im je šošovka vybraná a následne celý deň sú schopné fungovať bez okuliarov. Tieto šošovky so špeciálnym tvarom oplošťujú rohovku a tým znižujú aj dioptrickú hodnotu oka.

5) Pri manažmente progresívnej myopie sú nevyhnutné pravidelné kontroly, minimálne raz za pol roka, ak nie aj častejšie.

„Dôležité je zdôrazniť, že preventívne opatrenia (ako dostatok pobytu vonku a obmedzenie nadmernej práce na blízko) sú dôležité, ale nenahrádzajú odbornú starostlivosť,“ vysvetlila.

Bližšie k ortokeratologickým a jednodňovým šošovkám: Ako fungujú, pre ako staré deti?

„Presná veková hranica neexistuje – dôležitejšia než samotný vek je motivácia dieťaťa, jeho zodpovednosť a schopnosť dodržiavať hygienu. V eyekide najčastejšie začíname s prvou aplikáciou pri deťoch vo veku od 8 do 10 rokov. Veľmi záleží na tom, ako je dieťa namotivované a či zvládne prvú manipuláciu so šošovkami.

Často ku nám deti chodia na viackrát. Na prvej návšteve sa spolu naučíme, ako taká šošovka vyzerá a ako s ňou správne zaobchádzať. Ak je dieťa šikovné, vyskúšame si ich aj nasadiť. Niekedy domov odídu len s tréningom dotyku oka a postupne odbúravame stres z niečoho neznámeho. Inokedy aplikácia prebieha jednoduchšie ako s dospelými, ktorí majú z dotyku oka a cudzieho telesa v oku oveľa väčší rešpekt.

Pri akejkoľvek refrakčnej chybe, nemusí to byť len myopia, je vždy prvoradá okuliarová korekcia. Kontaktné šošovky u detí nasádzame často len na šport a na kratšie úseky dňa. Najčastejšie sa využívajú jednodňové kontaktné šošovky, ktoré sú z hygienického hľadiska najjednoduchšie.

Dieťa si ich nasadí a po jednom použití vyhodí do koša. Oproti mesačným šošovkám pri jednodňových odpadá starostlivosť o šošovku a výrazne sa znižuje riziko zápalu. Pri deťoch je vždy potrebné dbať na správnu hygienu a je dobré, aby rodičia ovládali celý postup a vedeli, na čo si majú dávať pozor.

Špeciálnou možnosťou sú ortokeratologické (Orto-K) šošovky, ktoré sa nosia počas spánku. Dieťa si ich večer nasadí a počas spánku šošovka oplošťuje rohovku a tým znižuje dioptrickú hodnotu oka. Počas dňa potom dieťa vidí bez okuliarov alebo šošoviek.

Áno, znamená to, že s nimi dieťa naozaj spí – sú však navrhnuté tak, aby boli na nočné nosenie bezpečné. Nie každé dieťa si na nich dokáže zvyknúť hneď pri prvom nasadení, ale tréningom a správnym postupom pri nasadzovaní je možné návyk urýchliť. Pri týchto šošovkách je veľmi dôležitá aktívna účasť rodičov.

Vo väčšine prípadov šošovky nasádzajú aj vyberajú rodičia a zároveň dohliadajú na dôslednú hygienu a správnu starostlivosť o šošovky. Ich aplikácia prebieha vždy pod dohľadom skúseného očného špecialistu. Šošovky sa vyrábajú individuálne na mieru pre každé oko a v prvých týždňoch sú potrebné pravidelné a časté kontroly.

Či už ide o aplikáciu jednodenných mäkkých šošoviek, alebo o aplikáciu špeciálnych tvrdých šošoviek, zaučenie musí prebehnúť po odbornom vyšetrení a zaškolení. Rozhodujúca je najmä spolupráca dieťaťa a rodičov,“ vysvetlila ďalej optometrička.

Myopia a pobyt v prírode

Poďme späť k myopii a pobyte v prírode a spomínanej štúdii. Najskôr necháme prehovoriť odborníčku z eyekido: „Áno, výskumy v posledných rokoch ukazujú, že pobyt vonku má ochranný efekt proti rýchlejšiemu nárastu krátkozrakosti. Dôvodov je viac:

prirodzené denné svetločastejšie pozeranie do diaľkyväčšia variabilita zrakových podnetov

Ideálne je, ak deti trávia aspoň 2 hodiny denne vonku. Nie je pritom dôležité len športovanie, už samotná hra vonku má pozitívny efekt. Počas pobytu vonku dieťa zaostruje na viaceré vzdialenosti, mení pohľadové smery a nezaťažuje tak veľmi vnútroočnú šošovku.

Intenzita denného svetla je 10 – 100-krát vyššia než typické interiérové osvetlenie a dobré osvetlenie je pre správny rast oka veľmi dôležité. Pri pobyte vonku oko nikdy nie je dlho zamerané len na jednu vzdialenosť a preostruje na predmety, ktoré sa nachádzajú v rôznych vzdialenostiach od oka,“ zdôraznila optometrička dôvod, pre ktorý pobyt vonku funguje ako účinná prevencia vzniku myopie.

Podľa štúdie môže byť vinníkom krátkozrakosti TMA

Výskumníci a výskumníčky z americkej SUNY College of Optometry prišli s revolučnou hypotézou. Podľa nich môže byť krátkozrakosť ovplyvnená menej samotnými obrazovkami, ktorým posledné roky toľko holdujeme, a viac samotným správaním v interiéri. A to najmä dlhodobým sústredeným pohľadom – zaostrovaním na blízke predmety pri slabšom osvetlení, ktoré znižuje množstvo svetla dopadajúce na sietnicu oka.

Inými slovami: problém nie je v tom, čo vaše dieťa pozerá, ale kde a za akého svetla to robí.

„Krátkozrakosť dosiahla celosvetovo takmer epidemické rozmery, no stále úplne nerozumieme, prečo. Naše zistenia naznačujú, že spoločným základným faktorom môže byť množstvo svetla, ktoré dopadá na sietnicu počas dlhodobej práce nablízko, najmä v interiéri,“ vysvetlil Jose-Manuel Alonso, MD, PhD, profesor SUNY a hlavný autor štúdie.

Ako oko funguje a prečo vonku je to inak

Aby sme pochopili, prečo na tom záleží, musíme sa na chvíľu pozrieť na to, ako oko reaguje na svetlo a vzdialenosť.

Vedci skúmali tri javy, ktoré nastávajú, keď sa pozeráme na blízke predmety: ako oko zaostri (akomodácia), ako sa oči stočia dovnútra a ako sa zúži zrenica, prirodzená „clona“ oka podobná clone fotoaparátu.

A tu nastáva kľúčový rozdiel medzi pobytom vonku a vnútri: „Na jasnom vonkajšom svetle sa zrenica zužuje, aby chránila oko a zároveň dovoľuje dostatočnému množstvu svetla dostať sa na sietnicu. Keď sa ľudia sústredia na blízke predmety v interiéri, ako sú telefóny, tablety alebo knihy, zrenica sa môže taktiež zúžiť, nie kvôli jasu, ale aby zostrila obraz. V slabom osvetlení môže táto kombinácia výrazne znížiť množstvo svetla dopadajúceho na sietnicu,“ vysvetlila Urusha Maharjan, doktorandka SUNY Optometry, ktorá štúdiu realizovala.

Vonku teda zrenica reaguje na jas a oko dostáva dostatok svetla. Vnútri zrenica reaguje na vzdialenosť a svetlo sa stráca. Práve tento rozdiel môže byť podľa výskumníkov a výskumníčok jedným z kľúčových spúšťačov krátkozrakosti. Znížená stimulácia sietnice počas dlhej doby môže oslabovať špecifické nervové dráhy zapojené do vizuálneho spracovania.

Čo vedci a vedkyne zistili v laboratóriu

Tím testoval 34 dobrovoľníkov: 21 s krátkozrakosťou a 13 s normálnym videním. Účastníci sledovali štvorce s rôznou jasnosťou a kontrastom, pričom oko muselo aktívne zaostrovať cez špeciálnu optickú šošovku. Tento proces napodobňuje situácie, ktoré zažívame pri čítaní alebo používaní digitálnych zariadení.

Keď oko zaostruje na blízko, zrenica sa prirodzene zužuje. Tým sa znižuje množstvo svetla dopadajúceho na sietnicu. Vonku tento efekt väčšinou nepredstavuje problém, pretože intenzita okolitého svetla je veľmi vysoká. V interiéri je však svetla podstatne menej, a preto sa na sietnicu dostáva menšie množstvo svetelných podnetov.

Autori a autorky štúdie predpokladajú, že práve znížená svetelná stimulácia sietnice môže byť jedným z mechanizmov, ktoré sa podieľajú na vzniku alebo progresii krátkozrakosti.

Výsledky ukázali niekoľko zaujímavých zistení:

Kontrast obrazu mal väčší vplyv na reakcie očí než samotný jas.U krátkozrakých účastníkov boli oči viac stočené dovnútra už pred začiatkom zaostrovania a ich zrenice sa zužovali výraznejšie než u ľudí s normálnym videním.Tieto zmeny môžu súvisieť s oslabenou aktivitou tzv. ON vizuálnej dráhy sietnice, ktorá reaguje na zvýšenie množstva svetla.Zúženie zrenice sa nezvyšovalo len počas zaostrovania, ale pri dlhšej práci na blízko sa jeho efekt postupne zosilňoval. Tento jav bol výraznejší u krátkozrakých ľudí.Negatívne (mínusové) šošovky zvyšovali nároky na zaostrovanie a tým podporovali ďalšie zužovanie zrenice. Efekt bol silnejší pri bližšej pracovnej vzdialenosti, pri dlhšom sústredení a u už existujúcej krátkozrakosti.

Výsledky preto naznačujú, že krátkozrakosť môže vytvárať podmienky, ktoré podporujú jej ďalšiu progresiu. Autori zároveň upozorňujú na význam presného stanovenia dioptrií, pretože nadmerná korekcia mínusovými šošovkami by mohla niektoré z týchto mechanizmov ešte zosilňovať.

Obmedzenia štúdie: Štúdia bola realizovaná na malej vzorke ľudí, ktorých zrak nebol meraný v čase ani porovnávaný za vonkajších verzus vnútorných podmienok. „Toto nie je definitívna odpoveď,“ zdôraznil Alonso. „Je to hypotéza založená na merateľnej fyziológii, ktorá združuje mnoho existujúcich dôkazov. Potrebný je ďalší výskum, ale dáva nám to nový spôsob, ako premýšľať o prevencii a liečbe.“

Čo z toho pre mamičky vyplýva?

Zhrňme si to. Tu je niekoľko rád, ktorými sa môžete riadiť už teraz:

1) Choďte von každý deň: Výsledky štúdie podporujú myšlienku, že vonkajšia aktivita môže byť ochranným faktorom pri krátkozrakosti. Ide o kombináciu viacerých efektov: pohľad do diaľky (nižšia akomodačná záťaž), vyššia intenzita svetla a prirodzený pohyb. Rozširuje to zrenicu a zvyšuje dopad svetla na sietnicu.

2) Doma čítajte pri jasnejšom svetle: Ak doma čítate, kreslíte, hráte sa na tablete, lampička nestačí. Skúste zlepšiť doma osvetlenie, aby sa kompenzovalo zúženie zrenice pri zaostrovaní.

3) Prestávky s pohľadom do diaľky: Nestačí odložiť tablet a pozrieť sa na stenu. Prestávka má zmysel vtedy, keď dieťa pozerá do diaľky, ideálne von oknom (nie, keď je vonku tma, skúste precvičiť zrak inak). Takýto pohľad znižuje akomodačnú záťaž a umožňuje rozšírenie zrenice, čím sa menia podmienky osvetlenia sietnice.

4) Pravidelne chodievajte na preventívne prehliadky: Pomáhajú sledovať vývoj dioptrií a zabezpečiť presnú korekciu zraku.

5) Neobviňujte len obrazovky: Zistenia sa netýkajú len digitálnych zariadení. Podobné mechanizmy sa môžu uplatňovať aj pri čítaní a kreslení v slabom osvetlení. Kombinácia práce na blízko a slabého svetla môže byť riziková.

Kristína Bernátová vyštudovala optometriu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Počas štúdia získala aj zahraničné skúsenosti na Hochschule Aalen v Nemecku a od roku 2018 sa venuje optometrii a očnej optike pre dospelých. Od roku 2024 je tiež súčasťou tímu detského očného centra a optiky eyekido, kde sa špecializuje na detskú optometriu. Venuje sa komplexným vyšetreniam detí, sleduje vývoj ich zraku a podieľa sa na manažmente progresívnej myopie.